Nový šéf Inštitútu zdravotných analýz (IZA) na ministerstve zdravotníctva (nástupca Inštitútu zdravotnej politiky) figuroval v spoločnosti spájanej s firmou s cyperskou adresou. Dátový analytik Matej Mišík bol podľa sociálnej siete LinkedIn riaditeľom a partnerom spoločnosti Instarea, v ktorej figuruje firma s cyperskou adresou.
Podľa obchodného registra je nový riaditeľ IZA spoločníkom firmy WBRB, s .r. o., ktorá figuruje s 50-percentným podielom v spoločnosti Instarea a s 50-percentným podielom cyperskej firmy Artsada Holding Ltd. Podľa cyperského registra v tejto spoločnosti figurujú traja riaditelia a sekretár/sekretariát.
Vo všeobecnosti sa na prítomnosť cyperských firiem pozerá s obozretnosťou, keďže záujmom spoločnosti môže byť napríklad neplatenie daní alebo anonymizácia skutočného vlastníka. Aj samotní predstavitelia OĽaNO (premiér Igor Matovič, minister financií Eduard Heger a súčasný minister zdravotníctva Marek Krajčí) boli v predvolebnom období na Cypre ukázať, kde sídlia schránkové firmy finančnej skupiny pôsobiacej na Slovensku.
Pochybnosti?
Ponuku šéfovať Inštitútu zdravotných analýz, ktoré MZ SR pretransformovalo z Inštitútu zdravotnej politiky, dostal M. Mišík podľa Denníka N od vedenia rezortu. Preto nás zaujímalo, či vedeniu MZ neprekáža prítomnosť cyperskej firmy v spoločnosti, v ktorej M. Mišík pôsobil. „Matej Mišík je odborník, za ktorého hovoria jeho výsledky a pracovné skúsenosti,“ reagovalo ministerstvo a pripojilo link na sociálnu sieť LinkedIn so zoznamom pracovných skúseností a pozícií. „Podľa našich informácií pán Matej Mišík ukončil predchádzajúci pracovný pomer a vykonal všetky potrebné kroky na ukončenie svojho pôsobenia v uvedenej spoločnosti k 1. augustu 2020,“ doplnil rezort.
Prečo a za akých okolností podnikal šéf inštitútu vo firme s cyperskou firmou, sme sa opýtali aj M. Mišíka. „Predpokladám, že sa pýtate na vlastnícku štruktúru Instarea, s. r. o., v ktorej som pôsobil 7 rokov ako riaditeľ (a už nepôsobím). Počas tohto obdobia som sa stal aj partnerom s minoritným podielom cez firmu WBRB, s. r. o. (ktorá má 4 slovenských majiteľov). Spoločnosť Instarea je vďaka prvotnej investícii od majiteľov kanadskej konzultačnej firmy Adastra vlastnená z 50 % práve majiteľmi Adastra Group (ako je aj uvedené v konečných poberateľoch výhod), ktorí tento podiel majú vedený vo svojej firme Artsada, na ktorú sa pýtate,“ vysvetlil šéf IZA.
Sú cyperské firmy problém?
S otázkami, či by sa prítomnosť cyperskej firmy v nejakej spoločnosti mala automaticky považovať za problematickú a vyžadujúcu si zvýšenú pozornosť, sme sa obrátili aj na poradkyňu ministra financií audítorku Renátu Bláhovú. Tá na naše otázky nereagovala.
Ministerstvo financií SR (MF) vysvetlilo, že otázky o schránkových firmách založených na Cypre spadajú skôr do oblastí daňovej kontroly, a teda do kompetencií Finančnej správy, prípadne súvisia s problematikou skutočného vlastníctva (v kontexte AML legislatívy). „Ministerstvo financií ako štátny orgán môže konať len v rozsahu, na ktorý ho splnomocnil zákon. Preto sa nebudeme púšťať do špekulácií ohľadne dôvodov, pre ktoré niektoré fyzické alebo právnické osoby využívajú tzv. schránkové spoločnosti so zakrytým vlastníctvom,“ uviedlo MF.
Transparency International Slovensko (TIS) na úvod uviedla, že „je veľmi ťažké posudzovať konkrétny prípad na základe takýchto všeobecných informácií. Samotný cyperský vlastník slovenskej obchodnej spoločnosti nemusí znamenať úmysel konať nekalo, početná skupina schránkových firiem, ktoré na Slovensku pôsobia, však pochádza práve z Cypru. Preto je to dôvod na ostražitosť.“ Podľa TIS môže ísť aj o pokus vyhnúť sa plateniu daní, „čo vo všeobecnosti považujeme za obchádzanie zákona. Navyše, pri schránkových firmách ide často o snahu o zakrytie skutočnej vlastníckej štruktúry a skutočných vlastníkov predmetnej právnickej osoby, čo považujeme za ďalší problém“.
Finančná správa z hľadiska cezhraničných daňových únikov a vyhýbania sa dani vo všeobecnosti považuje za najrizikovejšie také subjekty, ktoré sú medzinárodne ekonomicky alebo personálne prepojené a udržujú ekonomické vzťahy so subjektmi etablovanými v daňových rajoch alebo štátoch s výhodnejším daňovým režimom. „Samotné založenie holdingovej spoločnosti v štáte s výhodnejším daňovým režimom nie je nelegálne, nelegálne je však využívanie takejto spoločnosti na vyhýbanie sa dani, napr. na presun ziskov mimo územia SR, spôsobom, ktorý je v rozpore s daňovými právnymi predpismi SR,“ vysvetlila Finančná správa SR (FS).
„Spoločnosti, ktoré formálne a účelovo sídlia na Cypre, ale ktorých miesto skutočného vedenia je na území Slovenskej republiky, sú podľa daňovej zmluvy s Cyprom a podľa daňových právnych predpisov Slovenskej republiky rezidentmi SR, t. j. podliehajú zdaneniu nielen z príjmov, ktorých zdroj je na tomto území, ale tiež z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí (napr. zo zdrojov na území Cypru),“ spresnila FS.