Tím odborníkov tvrdí, že v priebehu jedného roka dokončia liečbu rakoviny. Izraelskí vedci si myslia, že objavili prvý úplný liek na rakovinu.
O novinke informoval denník The Jerusalem Post.
Antibiotikum
Podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) je na celom svete každoročne diagnostikovaných 18,1 milióna nových prípadov rakoviny, z toho 9,6 milióna bolo smrteľných. Rakovina postihne každého piateho muža a každú šiestu ženu, kvôli tejto skupine ochorení zomrie každý ôsmy muž a každá jedenásta žena. Každé šieste úmrtie na svete je spôsobené rakovinou, preto sa onkologické ochorenia považujú za druhú hlavnú príčinu smrti.
Ohlásený objav tak znie fantasticky. Pritom izraelskí výskumníci tvrdia, že ich liečba bude krátka, lacná a efektívna s minimom vedľajších účinkov. „Naša liečba rakoviny bude účinná od prvého dňa, bude trvať niekoľko týždňov a nebude mať žiadne alebo bude mať minimálne vedľajšie účinky za oveľa nižšie náklady, ako má väčšina iných liečebných postupov na trhu,“ povedal Dan Aridor z biofarmaceutickej spoločnosti Accelerated Evolution Biotechnologies (AEBi). Ako dodal, ich liečba bude tak univerzálna, ako aj individuálna.
Vedci svoju liečbu volajú MuTaTo, ide o viacúčelový toxín, ktorý je v podstate antibiotikum proti rakovine, resp. technológia narušenia najvyššej úrovne. Ich liečebný postup je založený na používaní kombinácie peptidov, zameraných na rakovinu, a toxínov, ktoré špecifickým spôsobom zlikvidujú rakovinové bunky. Potenciálny protirakovinový liek je založený na technológii SoAP, ktorá patrí do skupiny metódy fágového displeja. Táto technológia zahŕňa zavedenie kódovania DNA pre proteín, ktorý poslúži ako protilátka, do bakteriofága – vírusu, ktorý infikuje baktérie. Daný proteín sa potom zobrazí na povrchu fágov. Výskumníci môžu používať tieto proteíny vykazujúce fágy na otestovnaie interakcií s inými proteínmi, DNA sekvenciami a malými molekulami.
Smerovanie
V roku 2018 získal iný tím vedcov Nobelovu cenu za prácu na fágovom displeji v riadenom vývoji nových proteínov, a to najmä pri vývoji protilátok s cieľom vytvoriť nové lieky.
Spoločnosť AEBi robí niečo podobné, ale s peptidmi, so zlúčeninami dvoch alebo viacerých aminokyselín spojených v reťazci. Podľa vedúceho izraelského tímu Ilana Morada majú peptidy niekoľko výhod oproti rôznym protilátkam vrátane toho, že sú menšie, lacnejšie a jednoduchšie sa vyrábajú a regulujú.
„Robili sme to, čo robili všetci ostatní, snažiac sa objaviť jednotlivé nové peptidy pre konkrétne druhy rakoviny,“ priblížil začiatky spoločnosti I. Morad, ale potom sa rozhodli, že chcú robiť niečo väčšie. I. Morad uviedol, že najskôr museli zistiť, prečo iné lieky a liečby proti rakovine nefungujú alebo nakoniec zlyhajú. Potom našli spôsob, ako zvrátiť tento efekt. Podľa neho väčšina onkologických liekov je zameraných na konkrétny cieľ alebo rakovinové bunky. Mutácie však môžu spôsobiť, že liek nebude účinný.
V porovnaní s MuTaTo, ten používa kombináciu niekoľkých onkologicky zameriavajúcich peptidov pre každú rakovinovú bunku v rovnakom čase, v kombinácii so silným peptidovým toxínom, ktorý ničí konkrétne rakovinové bunky. A to vďaka použitiu najmenej troch cielených peptidov na rovnakej štruktúre so silným toxínom. „Ubezpečili sme sa, že liečba nebude ovplyvnená mutáciami. Rakovinové bunky môžu mutovať takým spôsobom, že cielené receptory sú napádané rakovinou,“ uviedol I. Morad a doplnil: „Pravdepodobnosť vzniku viacerých mutácií, ktoré by modifikovali všetky cieľové receptory súčasne, dramaticky klesá s počtom použitých cieľov. Namiesto napadnutia receptorov spôsobom jeden po druhom napadneme receptory naraz trikrát. Dokonca ani rakovina nemôže mutovať tri receptory súčasne.“
Ako doplnil, mnoho cytotoxických liečebných postupov sa zameriava na rýchlo rastúce bunky. Ale rakovinové kmeňové bunky nie sú rýchlo rastúce a môžu tejto liečebnej metóde uniknúť. Potom, keď sa liečba skončí, môžu znova produkovať rakovinu. „Ak sa rakovina úplne nezničí, zostávajúce bunky môžu začať znovu mutovať a rakovina sa vráti, ale tentoraz bude odolná voči liekom,“ upozornil I. Morad.
Spoločnosť doteraz vykonala prvý experiment na myši, kde zistili spomalenie rastu rakovinových buniek bez účinku na zdravé bunky myši.
Prvým stanoveným cieľom tímu je patentovať špecifické peptidové štruktúry a následne aplikovať prvé testovanie a prispôsobenie pre ľudí, čo však môže trvať aj niekoľko rokov. Predseda predstavenstva spoločnosti D. Aridor však verí, že už o rok prinesú kompletnú liečbu rakoviny.