Zdravotnícke noviny

Aktuálne

Inšpiruje nás Česko?

27. júl 2017 - Podľa komory potrebujeme mať vysokoškolsky vzdelané sestry
Vďaka schválenej novele zdravotným sestrám v Českej republike bude stačiť nižšie vzdelanie ako doteraz. Po novom im bude stačiť stredná zdravotnícka škola a rok vyššej odbornej školy.

Navrhovaná zmena vo vzdelávaní sestier bude aktuálna od septembra. Bude sa týkať záujemcov o profesiu, ktorí začnú štúdium, aj tých, ktorí už študujú. Model, ktorý sa označuje ako 4 + 1, má nahradiť doterajší systém, keď sestra musí po strednej škole nastúpiť ešte na trojročné bakalárske štúdium.

Nastavenie systému by malo podľa dôvodovej správy stabilizovať a skvalitniť systém kvalifikačného vzdelávania najmä ošetrovateľských profesií všeobecnej, detskej a praktickej sestry.

Mohol by sa vďaka nej podľa vtedajšieho vyjadrenia českého ministra zdravotníctva Miloslava Ludvíka zabezpečiť rast počtu všeobecných a detských sestier, ktorých je nedostatok.

Ďalším z cieľov normy je aj dosiahnutie jednoduchšieho návratu zdravotníckych pracovníkov, ktorí pôsobili dlhodobo mimo odboru, späť do zdravotníctva.

Vládna norma tiež zruší povinnosť doplniť si vysokoškolské vzdelanie pre tých, ktorí už desiatky rokov v zdravotníctve pracujú. Zanikne tiež kreditový systém, ktorý slúžil na kontrolu celoživotného vzdelávania a podľa ministerstva zdravotníctva neplnil dostatočne motivačnú rolu ani nebol dostatočne efektívny.

(Ne)spokojnosť?

Reakcie slovenských odborníkov na schválené zmeny v Česku sú rôzne. Z pohľadu Asociácie nemocníc Slovenska ide o významné a nevyhnutné pozitívne zmeny. Nový český model vzdelávania pozitívne hodnotí aj predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo MUDr. Štefan Zelník, PhD.

„Zdravotné sestry, ktoré absolvovali strednú zdravotnú školu, boli perfektne pripravené pre praktický výkon svojho povolania. Česka národná rada schválením zákona urobila pozitívne zmeny,“ uviedol Š. Zelník.

„Nedostatok sestier a pôrodných asistentiek je dlhodobým problémom. Klesajúci záujem o štúdium v uvedených povolaniach nevyrieši zmena filozofie vzdelávania sestier, nepritiahne viac kvalitných študentov k výkonu povolaní. Obávam sa, že ani v praxi nedôjde k skvalitňovaniu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti, na ktorú majú pacienti nárok,“ myslí si prezidentka AOPP PhDr. Mária Lévyová.

„Stredné zdravotnícke školy patria v SR medzi najkvalitnejšie odborné školy (hodnotenie INECO) a ich potenciál nie je dostatočne využitý, preto plne podporujeme iniciatívu výboru NR SR pre zdravotníctvo pre zmenu vzdelávania sestier na Slovensku. Sestry sa na SZŠ vzdelávajú aj v súčasnosti, ale neefektívne,“ zhodnotil za Asociáciu stredných zdravotníckych škôl SR Mgr. Miroslav Sekula.

Podľa neho denné pomaturitné štúdium v odbore diplomovaná všeobecná sestra (DVS) je 3-ročné – nelogicky rovnako dlhé pre maturantov zo SZŠ, ako aj pre absolventov z iných typov škôl. Vôbec nie je zohľadnené, že ide o vzdelaných zdravotníkov.

„Našou snahou je skrátiť toto vzdelávanie pre absolventov študijného odboru zdravotnícky asistent započítaním ich odborného vyučovania v predchádzajúcich štyroch rokoch v súlade s legislatívou EK tak, ako k tomu pristúpili v ČR. Tento krok je reálne možný a mal byť zrealizovaný už dávno!“ konštatoval M. Sekula.

A dodáva, že „o absolventov tohto študijného odboru je veľmi veľký záujem zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a aj preto bol zaradený medzi študijné odbory s nedostatočným počtom absolventov s nárokom na motivačné štipendium (§ 29 zákona 61/2015 o odbornom vzdelávaní)“.

Podľa neho sa skrátením vzdelávania odbor stane atraktívnejším a nepomerne lacnejším v porovnaní s vysokoškolským.

„Aktivovaním tohto študijného odboru na viacerých SZŠ bude možné zvýšiť počet absolventov a saturovať tak nedostatok sestier na Slovensku. Rovnako chceme zaviesť v SZŠ nový študijný odbor – praktická sestra (podobne ako v ČR transformovaním odboru zdravotnícky asistent). Na rozdiel od DVS by nešlo o povolanie regulované legislatívou EÚ. Od tohto kroku si sľubujeme vyšší záujem o štúdium na SZŠ a jeho ďalšie skvalitnenie,“ uzavrel M. Sekula.

Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Iveta Lazorová vníma schválené zmeny v ČR ako nesystémové, lebo to, že sa zmenia podmienky štúdia, neprinesie nových ľudí do systému.

„Dôvod, prečo ľudia nechcú pracovať v zdravotníctve, nie je štúdium, dôvod sú pracovné podmienky, to znamená nízke platy, zlé vybavenie nemocníc, nedostatok pomôcok, vyhorení zamestnanci a tak ďalej,“ povedala I. Lazorová.

Budú Slováci študovať v ČR?

Po uverejnení príspevku o zmenách vo vzdelávaní v Česku nás kontaktovala čitateľka, či bude akceptované vzdelanie sestier získané v ČR na Slovensku. Je zdravotnou asistentkou a rada by pokračovala v štúdiu.

Keďže však u nás je možné len denné štúdium v dĺžke 4 rokov, a to s titulom bakalár, alebo Vysoká škola sv. Alžbety ponúka denné dištančné štúdium, ale po odpracovaní minimálne dvoch rokov v zdravotníckom zariadení a pracovný pomer v ňom musí trvať.

Čitateľky sa to však netýka, keďže mala pracovný pomer na určitý čas a tzv. reťazové pôrody. Rada by chcela byť kvalifikovanou zdravotnou sestrou na Slovensku aj preto, lebo počas práce v zdravotníctve sa stretla s osočovaním, ponižovaním, že je zdravotnícky asistent, či už zo strany lekárov alebo zdravotných sestier.

Ako napísala, „milujem prácu v zdravotníctve a mrzí ma, kam to na Slovensku speje so zdravotnými sestrami. Tie, čo by chceli robiť srdcom, nemajú adekvátne vzdelanie, a tie, čo to robia, nemajú srdce a zabúdajú na to, že pacient je človek a berú ho ako kus nejakej handry.“

Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že si povolanie sestry vysoko váži a robí maximum pre to, aby zlepšilo ich podmienky na prácu.

„Aktuálne finalizujeme legislatívny návrh, ktorý bude jasne definovať kompetencie sestier, ktorý zohľadňuje úroveň ich vzdelania a k tomu prináležiacu zodpovednosť. Návrh reflektuje rámce rozsahu praxe sestier odporúčaných aj Európskou federáciou sestier,“ uviedla hovorkyňa MZ Zuzana Eliášová.

Predseda Výboru pre zdravotníctvo sa vyjadril jasnejšie. „Česká a Slovenská republika si štúdium vzájomne uznávajú. V prípade absolvovania štúdia na zdravotnej škole v Česku bude toto štúdium na Slovensku akceptované. Nedá sa vylúčiť, že štúdium v Česku by mohli využiť aj študentky a študenti zo Slovenska, najmä z pohraničných oblastí,“ povedal Š. Zelník.

„Nevylučujeme, že môže časť mladých, hlavne dievčat, odísť študovať do ČR za zdravotné sestry, a to hlavne tie, ktoré majú záujem študovať na SZŠ, následne pracovať ako sestry, ale nemajú záujem študovať na vysokých školách fakultu ošetrovateľstva. Pozitívum môže byť, že keď sa ukáže, že to v ČR funguje, tak sa tento variant podarí presadiť aj v SR,“ zhodnotil prezident Asociácie nemocníc Slovenska, MUDr. Marián Petko, MPH.

„Pokiaľ ide o samotné štúdium, dnes – vzhľadom na voľný pohyb osôb – je možné študovať v ktorejkoľvek krajine EÚ,“ dodala Z. Eliášová.

Podľa M. Lévyovej by bolo „rozumnejšie počkať na to, či zmena filozofie odbornej prípravy sestier v Česku skutočne pritiahne viac záujemcov k výkonu povolania, až potom pristupovať k zmenám. Osobne o tom pochybujem. Nezáujem o výkon zdravotníckych povolaní pramení z absencie motivačných stimulov.“

Aj I. Lazorová si myslí, že „čas ukáže, či odborné spoločnosti, ktoré apelovali na to, že táto zmena nie je správna, aj v Česku alebo aj na Slovensku, či sme mali pravdu my, alebo mali pravdu populisti, ktorí si myslia, že zmenou vzdelávania dostanú sestry do systému. Jednoducho, systém EÚ nepozná výraz praktická sestra. My dodnes nevieme, čo to je, aké tá sestra bude mať kompetencie s tým vzdelaním, ktoré navrhli v ČR. Vzdelanie, ktoré navrhli v ČR, nespĺňa normy EÚ, to znamená, že tie ich kvázi praktické sestry nebudú môcť pracovať v zahraničí ako sestry kvalifikované, pretože nespĺňajú kritériá“.

Späť na stredné školy?

Podobne aj pri otázke, či by sa malo vzdelávanie sestier vrátiť do stredných škôl, sa odborníci líšia.

„Podľa prieskumu ANS, čo je 74 nemocníc, až 95 percent riaditeľov a 85 percent námestníčok pre ošetrovateľstvo by privítalo, ak by sa základné vzdelávanie sestier vrátilo na SZŠ. Myslíme si, že to je veľmi dôležitá cesta, aby sme zabezpečili dostatok sestier v našich nemocniciach,“ skonštatoval M. Petko.

„Mnohí v tom vidia veľkú nádej pri riešení nedostatku sestier. Vychádza to z istej nostalgie z čias socializmu. Vtedy si dievčatá mohli vybrať z troch stredných škôl, ak mali dobrý prospech – gymnázium, ekonomická a zdravotnícka škola. Doba sa však zmenila a na výber je množstvo škôl a po ich absolvovaní je viac možností pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, nájsť si uplatnenie v povolaní, ktoré bude menej zaťažujúce, stresujúce a lepšie finančne ohodnotené. To sú faktory, nad ktorými sa treba zamyslieť,“ uviedla M. Lévyová.

Podľa nej je najvyšší čas, aby si kompetentní sadli za jeden rokovací stôl a prijali jasnú stratégiu v rámci vzdelávania sestier, iného kvalifikovaného zdravotníckeho pomocného personálu, ktorý nám v praxi chýba a sestry jeho prácu suplujú. Ciest je viac, ako len návrat vzdelávania sestier na stredné zdravotnícke školy.

Vrátenie vzdelávania sestier na stredné školy vôbec nevíta ani prezidentka komory sestier.

„Z nášho pohľadu to nie je ani možné, lebo nebudú spĺňať normy EÚ. Ako ďalšiu podmienku nebudú spĺňať to, že na štúdium ošetrovateľstva musí vstúpiť človek zrelý, to znamená až po dovŕšení 18. roku veku,“ povedala I. Lazorová.

Prečo nie je záujem o prácu v zdravotníctve?

SK SaPA dlhodobo upozorňuje, že na Slovensku klesá záujem mladých ľudí vykonávať povolanie sestra. Aj pri dostatočnom naplnení uchádzačov o štúdium v odbore ošetrovateľstvo veľa z nich odchádza už počas školy alebo po ukončení štúdia nenastúpia do systému všetci.

„Medzi najhlavnejšie dôvody, prečo nám do systému nepribúdajú nové sestry, je v prvom rade nízky plat. Absolventov ošetrovateľstva následne odradí nevyhovujúce pracovné prostredie v zdravotníckych zariadeniach, pretože si uvedomia, že v priestoroch s plesnivými a zatečenými stenami či nepolohovateľnými a hrdzavými posteľami sa nedajú ošetrovať pacienti tak, ako boli učení na školách,“ konštatovala I. Lazorová.

Ako uviedla SK SaPA, napríklad absolvent ošetrovateľstva v Írsku dostane vyšší nástupný plat (1 150 €), ako je priemerná hrubá mesačná mzda sestry na Slovensku (767 €).

„Mladých ľudí uráža, že takmer trojnásobne vyšší plat dostane sestra v Írsku (2 030 €), Nemecku (2 200 €), Rakúsku (2 300 €), vo Veľkej Británii (2 477 €) a vo Švédsku dokonca až 3 112 eur. S výnimkou Maďarska majú od sestier na Slovensku vyššie platy v Poľsku (786 €) aj v Česku (1 000 €),“ hodnotí I. Lazorová.

Zo štatistík SK SaPA vyplýva, že za posledných päť rokov viac sestier a pôrodných asistentiek ubudlo, ako pribudlo.

„V mesiacoch jún až júl 2017 sme zaregistrovali 23 absolventov, z toho 1 absolvent odboru diplomovaná všeobecná sestra a 22 absolventov v odbore ošetrovateľstvo I. stupeň (Bc.). V porovnateľnom období minulého roka v mesiacoch jún až august 2016 sme zaregistrovali 102 absolventov, z toho 80 v odbore ošetrovateľstvo I. stupeň (Bc.) a 22 absolventov odboru diplomovaná všeobecná sestra,“ vysvetľuje člen Prezídia a Rady SK SaPA PhDr. Milan Laurinc, PhD., ktorý uvádza, že zo 42 239 registrovaných sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku je len 718 sestier vo veku 22 – 24 rokov.

Členka Prezídia a Rady SK SaPA Mgr. Zuzana Haladová upozorňuje, že mnohí študenti ošetrovateľstva prehodnocujú svoje priority už počas štúdia, keď v rámci praxe prichádzajú do zdravotníckych zariadení, kde sa stretávajú s nedostatočným materiálovo-technickým zabezpečením.

„Študentov ošetrovateľstva veľmi rýchlo odradí nevyhovujúce prostredie, kde sa dá veľmi ťažko poskytovať kvalitná ošetrovateľská starostlivosť. Je totiž ťažké predchádzať nozokomiálnym nákazám, keď sa v nemocniciach nachádzajú zatečené či plesnivé steny, či robiť preventívne opatrenia na zamedzenie tvorby preležaniny na hrdzavých a nepolohovateľných posteliach. Študenti si všímajú nevyhovujúci manažment práce na jednotlivých oddeleniach, veľa nadčasových hodín či unavené a vyčerpané sestry. V kontexte týchto súvislostí prehodnotia svoje priority viacerí počas štúdia, pričom ostanú len niektorí,“ povedala Z. Haladová a dodala, že „vstupom do Európskej únie sme prijali určité benefity a jedným z nich je pracovná mobilita v štátoch Európskej únie. Takže veľakrát vzdelávame ľudí pre zahraničný trh práce, kde sú podmienky aj finančné ohodnotenie oveľa lepšie“.

A čo by malo byť motiváciou na zvýšenie počtu záujemcov o štúdium odboru ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie?

„Problém slovenského zdravotníctva nie je vzdelávanie zdravotníkov, ako si mylne myslí predseda Výboru Národnej rady SR Štefan Zelník. Sestry a pôrodné asistentky jednoznačne potrebujú vytvoriť vhodné podmienky na štúdium a pracovné prostredie pre výkon ich povolania, aby chceli pracovať v slovenskom zdravotníctve pre našich pacientov,“ dopĺňa I. Lazorová.

Potrebujeme zmeny vo vzdelávaní?

„Na prvom mieste musí byť pacient. Model vzdelávacieho procesu z Česka je veľmi inšpirujúci. Po absolvovaní štyroch rokov strednej zdravotníckej školy sa stane z absolventa praktická sestra (u nás zdravotnícky asistent). Aby sa mohla stať praktická sestra podľa platnej smernice EÚ zdravotnou sestrou, musí absolvovať ešte minimálne jeden rok štúdia na strednej zdravotníckej škole. Ak sa zdravotná sestra rozhodne pokračovať v štúdiu, možnosť bakalárskeho alebo magisterského štúdia je ponechaná. Som presvedčený, že všetci chceme, aby zdravotná sestra aj v budúcnosti bola vzdelaná a jej práca patrične ohodnotená,“ zhodnotil Š. Zelník.

„ANS presadzuje práve tento variant, aby praktické sestry boli vychovávané a vzdelávané na SZŠ s maturitou + 1 rok a, samozrejme, v tých odbornostiach, kde to je dôležité. Čo potrebujú ZS, je hlavne dostatok praktickej výučby na školách, ktorá je spojená s praxou v nemocniciach,“ komentuje M. Petko.

Ministerstvo zdravotníctva finalizuje legislatívny návrh, ktorý bude jasne definovať kompetencie sestier a zohľadňuje úroveň vzdelania a k tomu prináležiacu zodpovednosť. MZ pracuje aj na kompetenciách ďalších zdravotníckych pracovníkov, prípravu návrhov konzultuje s príslušnými profesijnými komorami.

Ako rezort uvádza, návrh rozsahu praxe týkajúci sa sestier je rozčlenený podľa odporúčaní Európskej federácie sestier do troch úrovní podľa stupňa dosiahnutého vzdelania:

1. Registrovaná sestra – sestra s dosiahnutým vzdelaním: SZŠ, vyššie odborné vzdelanie, I. st. VŠ ošetrovateľstvo

2. Sestra špecialistka – sestra, ktorá nadobudla odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných činností absolvovaním vzdelávania v niektorom špecializačnom odbore

3. Sestra s pokročilou praxou – sestra 2. st. VŠ vzdelania v odbore ošetrovateľstvo, špecializácia v niektorom zo špecializačných odborov + 5-ročná prax v danom odbore


Táto pripravovaná zmena je predpokladom k tomu, že sestry budú následne odmeňované na základe princípu zásluhovosti.

MZ uviedlo do praxe aj úpravu kompetencií zdravotníckych asistentov, „túto zmenu považujeme za správne a efektívne riešenie, ktorého cieľom je zlepšiť kvalitu poskytovania a dostupnosti ošetrovateľskej starostlivosti pacientom. Tým, že dochádza k rozšíreniu profesionálov poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť, sa vytvoril priestor pre sestry, aby mohli v praxi viac uplatňovať intervencie súvisiace s ošetrovateľským procesom,“ komentovala Z. Eliášová.

„Čo sa týka vzdelávania, podmienky a kvalita vzdelávania sú na Slovensku na vysokej úrovni, ktorú chceme ešte zlepšovať. Vnímame a uvedomujeme si, že problémy sestier sú tu dlhé roky. MZ SR hľadá spôsoby riešenia a robí maximum pre to, aby situáciu zlepšilo. Ide však o zmeny, ktoré si vyžadujú čas na aplikáciu. Pripravujeme systém, ktorý bude zohľadňovať dosiahnuté vzdelanie a prax sestry,“ dodala.

„Absentujú motivačné stimuly, ktoré by pritiahli zdravotníkov k štúdiu a výkonu praxe. Tie sú v prvom rade spojené so znížením pracovnej záťaže, v prípade sestier by pomohlo aj viac pomocného personálu – sanitárov, opatrovateľov. Uplatňovanie teoretických vedomostí a zručností v praxi by zákonite malo viesť k adekvátnemu mzdovému ohodnoteniu. Rovnako, ako aj vytvorenie dobrých podmienok pre celoživotné vzdelávanie by určite prispelo k udržaniu sestier, lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov v systéme,“ myslí si M. Lévyová.

Podľa I. Lazorovej nie je na Slovensku potrebná úprava vzdelávania, skôr ide o pracovné prostredie a kompetencie sestier.

 
Sekcia: Aktuálne Autor: Jana Andelová, Zdravotnícke noviny
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 46