Zdravotnícke noviny

Aktuálne

Duševné ochorenia sa podceňujú

3. december 2019 - Každých 40 sekúnd zomrie v dôsledku samovraždy jeden človek
Na Slovensku ukončilo minulý rok život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako rok predtým. Ukončiť svoj život sa rozhodli najmä ľudia vo veku 50 až 59 rokov, ale aj štyri deti do 15 rokov. Z obáv, ako zareaguje spoločnosť a okolie, mnoho ľudí s duševnými poruchami vôbec nevyhľadá odbornú pomoc, vďaka ktorej by bolo možné mnohým samovraždám predísť. Odborníci jednohlasne hovoria, že v prevencii samovrážd je potrebné spraviť viac.

Svetový deň duševného zdravia, ktorý má za cieľ zvyšovať povedomie a osvetu o dôležitosti duševného zdravia, sa tento rok celosvetovo zameriava na prevenciu samovrážd. Rok 2019 je zároveň rokom prevencie, ktorého cieľom je nielen zvýšiť informovanosť a podporiť zodpovednosť za vlastné zdravie, ale aj zabezpečiť prevenciu ochorení, ktoré sú odvrátiteľné.

„Postupne prijímame opatrenia na zlepšenie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s duševným zdravím,“ uviedla ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Podľa nej základným dokumentom je Národný program duševného zdravia, ktorý zahŕňa aktivity s cieľom predchádzať duševným poruchám, napomáhať zmierneniu alebo odstráneniu niektorých dôsledkov tohto ochorenia. Dokument je vytvorený na princípe systémového prístupu a reflektuje na potreby praxe.

„Intenzívne pracujeme na tvorbe štandardných diagnostických a terapeutických postupov, týka sa to aj psychiatrie, aktuálne je už schválený komplexný manažment pacienta so schizofréniou, s trvalými poruchami s bludmi, so schizoafektívnymi poruchami a manažment pacienta s akútnymi a prechodnými psychotickými poruchami. Pokračuje proces tvorby ďalších štandardov vrátane pedopsychiatrie,“ zhrnula ministerka a doplnila: „Špecializovaná psychiatrická a pedopsychiatrická starostlivosť sa poskytuje v rámci ambulantných aj ústavných zdravotníckych zariadení, v koncepcii rozvoja psychiatrickej starostlivosti sa ráta s rozšírením psychiatrických stacionárov a komunitnej starostlivosti.“ Podľa nej pozitívne zmeny v tejto oblasti určite prinesie aj projekt stratifikácie nemocníc. „Jeho výsledkom bude kvalitnejšia a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť, lepšia dostupnosť nemocníc či odborné doliečovanie blízko domova,“ uzavrela.

Prevencia

Zo štatistík a z dostupných zdravotníckych informácií vyplýva, že vo väčšine krajín páchajú muži samovraždy častejšie ako ženy. Najrizikovejšími skupinami sú starší ľudia (nad 60 rokov) a mladí vo veku od 15 rokov. Motívy, ktoré vedú ľudí k samovražedným myšlienkam, sú rôzne. Pri samovražedných pokusoch dominovali na Slovensku v minulom roku rodinné problémy (41,3 %), ale dôvodom boli aj vnútorné osobné konflikty a existenčné problémy či školské problémy v prípade detí a mladistvých.

„Prevencia suicidality (samovražednosti) nie je jednoduchá, ale je možná, preto by mala byť vysokou prioritou politických či vládnych programov. Kampaň Slovenskej psychiatrickej spoločnosti má za cieľ upozorniť spoločnosť na Slovensku na existujúci problém samovražednosti a jeho možné riešenia. Veľa ľudí, ktorých psychický stav vyžaduje odbornú pomoc, ju nikdy nevyhľadá, pretože sa obávajú stigmy a predsudkov spoločnosti,“ povedala MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., z Psychiatrickej kliniky LF UK a UN Bratislava a prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, o. z., SLS.
 
Ako podotkla, samovražedné myšlienky nie sú zlyhaním ani jasným signálom duševných ochorení. Môžu sa vyskytnúť u každého z nás. „To neznamená, že sme slabí, že nevládzeme, ale znamená to, že sa nám deje v živote niečo ťažké, že prežívame utrpenie,“ priblížila Ľ. Izáková. Podľa nej je duševné zdravie hodnota, „tak o nej hovorme, tak sa o nej vzdelávajme, tak do nej investujme, nech sa nám žije lepšie,“ vyzvala.
 
Tenké hranice
 
WHO definuje duševné zdravie ako stav duševnej pohody, keď človek dokáže využiť svoje schopnosti, zvláda normálny životný stres, je plodný a produktívny v práci a je prínosom pre svoju komunitu. Naopak, duševná choroba je absenciou tohto stavu, hovoríme o nej vtedy, keď prejavy duševného ochorenia bránia človeku normálne fungovať. 
 
Výskumy ukazujú celkovú prevahu duševných porúch v prípadoch spáchaných samovrážd. Najčastejšími ochoreniami v týchto prípadoch sú depresívne poruchy, alkoholizmus, schizofrénia alebo niektoré poruchy osobnosti. 
 
Depresívna porucha je štatisticky najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Depresia je psychická porucha, ktorá trápi všetky vekové kategórie, výskyt tohto ochorenia sa však posúva už aj do nižších ročníkov. Hoci sa ochorenie môže opakovať, je dobre liečiteľné. Mnohí ľudia napriek prežívanému utrpeniu, ktoré depresia do ich života prináša, nevyhľadajú odbornú pomoc. Hoci existujú dostupné oficiálne štatistiky, je veľmi ťažké s istotou určiť, koľko ľudí v populácii depresiou skutočne trpí. Často vypukne bez zjavnej náhlej príčiny a jej pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. V mnohých prípadoch je depresia maskovaná, pacient sa odvoláva len na fyzické ťažkosti. Medzi obvyklé symptómy depresie patrí depresívna nálada, smútok, únava a znížená aktivita, strata záujmov a radosti, úzkosť, podráždenosť, poruchy spánku, bolesti alebo nepríjemné pocity v rozličných častiach tela.
 
Ľudia s duševnými ochoreniami sa obávajú, že ich budú označovať za bláznov alebo budú musieť čeliť ďalším pohŕdavým a ponižujúcim reakciám. A pritom ide o závažné duševné poruchy, ktoré znižujú kvalitu života ľudí, ktorí nimi trpia. Duševné ochorenia sa zľahčujú, pritom duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné. Do balíka duševného zdravia sa zaraďuje emočná, psychická a spoločenská pohoda. Chrániť si duševné zdravie je však možné len vtedy, ak sa budeme oň starať. Odborníci vyzývajú, že je dôležité o svojich ťažkostiach hovoriť, zveriť sa do rúk odborníkov, neodkladať riešenie a uvedomiť si, že v ťažkých životných situáciách nikdy nie sme sami.

Lekári dokážu účinne pomôcť pri mnohých psychických ochoreniach a prostredníctvom terapií odvrátiť aj samovražedné myšlienky. Urobiť prvý krok môže byť ťažké, pacientom často chýba podpora okolia, ktoré by ich povzbudilo, aby vyhľadali pomoc a nebáli sa hovoriť o svojom stave. Podľa odborníkov, ak človek ohrozený samovražednými myšlienkami nevládze alebo nie je schopný vyhľadať odbornú pomoc, na lekárov sa môže obrátiť aj rodinný príslušník. Nemusí to byť vždy len psychiater, môže to byť všeobecný lekár, ktorý pacientovi či rodine predostrie ďalšie možnosti riešenia problému.
 

 
Rozhovor
doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH: Chýba u nás prevencia

O trendoch, nedostatkoch a rozdieloch v duševných poruchách a samovraždách a prevencii hovorí epidemiologička z Ústavu epidemiológie LF Univerzity Komenského v Bratislave doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH.

Aký je trend výskytu duševných porúch (úzkostné poruchy, schizofrénia, poruchy nálad, poruchy spôsobené psychoaktívnymi látkami, syndrómy závislosti od alkoholu) a samovrážd na Slovensku? Odlišuje sa od EÚ?
Na Slovensku vieme o počtoch ľudí, ktorí sa na dané ochorenia liečia, to je takzvaná liečená prevalencia. Tá sa na všetky uvedené ochorenia za posledných 15 rokov zvyšovala zhruba do roku 2010, odvtedy je ustálený trend. Keby sme však chceli vedieť, koľko ľudí má v celej populácii dané ochorenia, respektíve jeho príznaky, bez toho, či sa liečia alebo nie, k tomu údaje nemáme. To je takzvaná populačná prevalencia a na jej zistenie by sme potrebovali urobiť populačný prieskum. Z európskych krajín, kde bol populačný prieskum robený, vieme, že populačná prevalencia týchto duševných porúch je oveľa vyššia ako počty tých, čo sa na Slovensku na dané diagnózy liečia.

Urobili sme odhad počtu ľudí, ktorí na Slovensku zrejme majú príznaky duševných porúch, ale neliečia sa (tzv. medzera v liečbe, z angl. mental health care gap): viac ako dve tretiny tých, čo majú príznaky porúch nálad (depresia), sa neliečia. Viac ako 80 percent tých, čo majú príznaky úzkostných porúch a syndróm závislosti od alkoholu, sa neliečia. Čo sa týka samovražednosti, tiež sme robili štúdiu, ako sme na tom s počtom dokonaných samovrážd od vzniku Slovenska. V miere samovražednosti sme tesne za priemerom krajín OECD a trend je ustálený, s tým by sme sa však nemali uspokojiť. Miera samovražednosti stúpa s vekom a je niekoľkonásobne vyššia u mužov ako u žien. Najvyššia je teda u najstarších mužov. V tejto vekovej skupine za posledné roky stúpa. Zaujímavosťou je, že pomer mužov k ženám v počte dokonaných samovrážd je 2:1, v Európe je to 4:1 a na Slovensku, ako aj vo viacerých postkomunistických krajinách, je to 6:1.

Máme nejaké nedostatky vo vykazovaní, v záchyte, v liečbe?

Za veľký nedostatok považujem to, že nemáme populačné údaje o výskyte ochorení. Nevieme teda, aký presne je výskyt ochorení v populácii, koľko ľudí nevyužíva dostupnú účinnú liečbu, a pritom je veľká pravdepodobnosť, že by sa im tým výrazne zvýšila kvalita života. Metódy na zistenie stavu sú dávno prepracované, využívajú sa v mnohých vyspelých krajinách sveta. Pritom tieto údaje by pomohli presne stanoviť systém starostlivosti o duševné zdravie, zistiť, aké služby ľudia využívajú, ktoré chýbajú. Taktiež by priniesli informácie o etiológii ochorení a ich priebehu a pomohli by cielene nastaviť prevenciu.

Hlavným rozdielom v liečbe medzi Slovenskom a vyspelými krajinami je, že nám chýba komunitná starostlivosť. Máme ambulantnú a nemocničnú psychiatriu, sieť väčšinou súkromných psychoterapeutov a psychológov, a to je všetko. Komunitná starostlivosť by priniesla starostlivosť o pacienta po prepustení po akútnom odliečení, čiže v čase, keď ešte potrebuje odbornú pomoc, ale už nie v nemocnici, aby sa vedel znovu zabehnúť vo svojom bežnom živote. Bolo by to v denných centrách, bližšie k domovu, čiže v komunite (máme síce denné stacionáre, ale je ich málo), alebo prostredníctvom výjazdového tímu, ktorý poskytuje podporu a odbornú pomoc u človeka doma či po telefóne. Takáto komunitná starostlivosť by pomáhala nielen ľuďom po akútnej liečbe, ale aj v prevencii návratu ochorenia, znížila by potrebu hospitalizácií.

Máme na Slovensku dostatočnú prevenciu v oblasti duševného zdravia? Na čom by sa malo popracovať a čo by sa malo zlepšiť?

Dostatočnú prevenciu v oblasti duševného zdravia nemáme. Dovolím si tvrdiť, že nemáme žiadnu. Pritom opäť, nemusíme nič vymýšľať, stačí sa inšpirovať z krajín, kde je zavedená a funguje roky či desaťročia. Dôležitá je prevencia od detstva, keďže odborníci dávno potvrdili, že dobré duševné, a tým aj celkové zdravie sa nastavuje u človeka najmä v útlom detstve. Určite by bola prospešná výchova k rodičovstvu.

Ďalej by bolo vhodné zaviesť už od materských škôl a minimálne na prvom stupni základných škôl programy sociálneho a emocionálneho učenia (z angl. social and emotional learning), ktoré u detí rozvíjajú zručnosti potrebné pre život, ako je spracúvanie pocitov, komunikácia, nadväzovanie a udržiavanie priateľstiev, riešenie konfliktov, zvládanie záťažových situácií a empatia. Lastovičkou takýchto programov na Slovensku je medzinárodný program Zippyho kamaráti (zippy.sk), ktorý už funguje na mnohých školách a je po ňom veľký dopyt. Ďalej je určite potrebná prevencia u zraniteľných skupín, včasná intervencia v prípade duševnej krízy – čiže dostupnosť poradenstva, či už vo forme krízových liniek alebo psychologických či iných služieb.

Taktiež u nás chýba prevencia samovražednosti. Celkovo je stále potrebné zvyšovať povedomie o duševnom zdraví, aby aj laik vedel, ako si ho v čo najväčšej miere udržať, ďalej v prípade potreby rozpoznať príznaky narušeného duševného zdravia a vedieť, kde vyhľadať pomoc.
 
Sekcia: Aktuálne Autor: Jana Andelová, ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 7