Zdravotnícke noviny

Aktuálne

​Ani piate oddlženie nepomohlo

8. september 2020 - České nemocnice na rozdiel od slovenských platia sociálne odvody
Koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení exministra Tomáša Druckera mala zabezpečiť udržateľné hospodárenie nemocníc a postupne eliminovať rast dlhov. Štát na toto oddlženie minul takmer pol miliardy eur, no výsledok sa nedostavil. K očakávanému ozdraveniu hospodárenia veľkých nemocníc nedošlo, práve naopak, generujú vyššie straty, a teda aj dlhy.

Súčasný minister zdravotníctva Marek Krajčí informoval, že štátne fakultné a univerzitné nemocnice vytvorili vlani rekordnú stratu 177 miliónov eur. 

Rastúce dlhy nemocníc hlási aj Sociálna poisťovňa. Zoznam nemocníc, ktoré neplatia odvody, sa počas oddlženia paradoxne rozšíril. „K neplatičom poistného na sociálne poistenie pribudli i nemocnice, ktoré do oddlženia plnili svoje odvodové povinnosti riadne a včas. Ide o Univerzitnú nemocnicu Martin a Fakultnú nemocnicu J. A. Reimana Prešov,“ uviedla Sociálna poisťovňa v správe o pohľadávkach voči zdravotníckych zariadeniam, ktorú minulý týždeň predložila vláde. 

Dlh nemocníc na neuhradenom poistnom bol ku koncu júna vo výške takmer 169 miliónov eur, pričom 155 miliónov z tejto sumy pripadá na štátne fakultné a univerzitné nemocnice. Zvyšok predstavujú dlhy zdravotníckych zariadení, ktoré patria pod samosprávne kraje alebo ide o neziskové organizácie. 

Unikát

Neplatenie sociálnych odvodov zo strany nemocníc je minimálne stredoeurópskym unikátom. „Podľa vedomostí, ktoré Sociálna poisťovňa získala pri výmene skúseností s inštitúciami sociálneho zabezpečenia krajín V4 v oblasti plnenia povinností zo strany subjektov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, je neplatenie poistného ojedinelým fenoménom charakteristickým len pre SR. Ostatné krajiny V4, a, samozrejme, aj ďalšie okolité krajiny EÚ potvrdili nulovú toleranciu štátu k porušovaniu zákona vo sfére plnenia odvodových povinností,“ tvrdí Sociálna poisťovňa. „Česká správa sociálneho zabezpečenia nemá informácie o tom, že by nemocnice alebo zdravotnícke zariadenia neodvádzali riadne a včas poistné na sociálne zabezpečenie a príspevok na štátnu politiku zamestnanosti,“ potvrdilo ústredie Českej správy sociálneho zabezpečenia, čo je ekvivalent slovenskej Sociálnej poisťovne. 

Kým najväčšie slovenské lôžkové zdravotnícke zariadenie – Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) – má v Sociálnej poisťovni aj po oddlžení „sekeru“ takmer 49 miliónov, najväčšia česká nemocnica poistné uhrádza. „FN Motol všetky svoje záväzky plní tak, ako nám ukladá zákon,“ reagovala na otázku ZdN hovorkyňa pražskej Fakultnej nemocnice Motol Pavlína Danková. 

Personálne výmeny

Okrem UNB majú vysoké nedoplatky na odvodoch aj ďalšie štátne nemocnice vrátane Národného ústavu detských chorôb. Minister M. Krajčí v máji pri odvolaní vedenia najväčšej detskej nemocnice vyčíslil jej stratu na viac ako 30 miliónov. „Národný ústav detských chorôb už niekoľko rokov neplatí odvody za svojich zamestnancov do Sociálnej poisťovne, čo mesačne vytvára dlh 600-tisíc eur,“ uviedol minister ako jeden z dôvodov odvolania. 

Minister kritizoval manažmenty nemocníc. „Riaditelia si zvykli zadlžovať nemocnice. Neboli dôslední vo vyjednávaní so zdravotnými poisťovňami,“ povedal M. Krajčí. 

Hlasy z terénu mu oponujú. Riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Igor Stalmašek pre Hospodárske noviny priznal, že ani za tri roky vo funkcii sa mu napriek opatreniam nepodarilo dosiahnuť zastavenie zadlžovania. Ako koncová nemocnica musia ošetriť každého pacienta v akútnom stave bez ohľadu na to, či to bude plne uhradené, alebo spôsobí stratu. „Aby sa koncové nemocnice nezadlžovali, je potrebné zmeniť aj úhradový mechanizmus poisťovní,“ uviedol I. Stalmašek.

Ako jediná štátna nemocnica bez dlhov je dlhodobo chválená FN v Nitre. „Dosiahli sme to za cenu vytvárania skrytého dlhu v podobe odsúvania riešení technického stavu pavilónov a personálnou poddimenzovanosťou jednotlivých pracovísk,“ povedal pre Hospodárske noviny jej riaditeľ Milan Dubaj.

Kritika 

Minister Krajčí otvorene vyjadril nespokojnosť s posledným oddlžením. „Spôsob oddlženia bol nastavený veľmi zavádzajúco. Jednotlivé organizácie, ktoré bolo oddlžované, museli splniť parameter, že hospodária z roka na roka lepšie, avšak do tohto hospodárenia sa započítavalo aj oddlženie. Prvá tranža oddlženia išla do nemocníc bez splnenia akéhokoľvek záväzku. Nemocnice teda splnili podmienky na ďalšie tranže, avšak v skutočnosti sa ich hospodárenie zhoršovalo, čoho je doklad aj minulý rok, keď nemocnice vygenerovali rekordnú stratu – viac ako 177 miliónov eur,“ zhodnotil. 

Kriticky sa vyjadrila aj Sociálna poisťovňa. „Realizované procesy vyplývajúce z Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení nepriniesli z pohľadu Sociálnej poisťovne očakávané výsledky. Naopak, zvýšil sa počet zdravotníckych zariadení neplniacich si zákonné odvodové povinnosti,“ konštatuje v správe určenej na rokovanie vlády. 

Celkový dlh slovenských nemocníc tak prekročil 800 miliónov eur. V závere tohto roka sa končí exekučná imunita zdravotníckych zariadení, ktorú pre nemocnice v súvislosti s oddlžovaním presadil exminister Drucker. Ide o dočasné opatrenie, ktoré chráni majetok a finančné prostriedky na účtoch zdravotníckych zariadení. 

Sociálna poisťovňa už avizuje, že začne od nemocníc vymáhať peniaze. Vláda musí prijať opatrenia, aby zabránila exekúciám štátnych nemocníc. Napĺňajú sa tak slová MUDr. Tomáša Szalaya, výkonného riaditeľa Health Policy Institute, spred troch rokov: „Piatym oddlžením si táto vláda zabezpečila pokoj až do volieb.“ (ZdN 33, 21.9.2017, Oddlženie sa blíži)

Riešenia

M. Krajčí avizoval ďalšie oddlženie, ktoré má byť posledné. Na ministerstve vznikla sekcia efektívneho hospodárenia, ktorá monitoruje jednotlivé nemocnice a porovnáva ich hospodárenie. „Momentálne naša vízia je, že chceme nastaviť v jednotlivých nemocniciach hospodárenie, ktoré bude udržateľné.

Hneď ako sa nám to podarí a budú nemocnice oddlžené, chceme zaviesť niečo ako dlhovú brzdu, teda prísne mechanizmy na manažmenty jednotlivých nemocníc, aby sa to nemohlo v ďalšom období zdevalvovať a znova zadlžiť,“ predstavil minister svoju stratégiu. Po oddlžení sa nemocnice budú môcť uchádzať o peniaze z eurofondov. 
 

Rozhovor

Po náprave dôjde k zlepšeniu

Na otázky k téme zadlžovania štátnych nemocníc odpovedá prezident Asociácie štátnych nemocníc MUDr. Anton Hanušín, MPH, MHA.

Ako hodnotí AŠN aktuálnu finančnú situáciu štátnych zdravotníckych zariadení, ktorých dlhy voči veriteľom vrátane Sociálnej poisťovne napriek oddlženiu stúpajú?

Asociácia ako taká má členov s dlhmi aj bez, preto nie je možné odpovedať generálne. Z diskusie plynú závery, že dôvodom negatívnej bilancie sú platobné mechanizmy nerešpektujúce oprávnené náklady náročných výkonov, ale aj vnútorná neefektivita zapríčinená neoptimálnym využívaním ľudských zdrojov a veľmi často vysoké náklady na dodávané tovary či služby, ktoré plynú z nevýhodných zmlúv uzavretých manažmentmi nemocníc v minulých obdobiach. Po náprave dôjde k zlepšeniu finančnej situácie nemocníc.

Čo je dôvodom neplatenia poistného Sociálnej poisťovni?

Dôvodom je s najväčšou pravdepodobnosťou cash flow, teda priorita využiť likviditu na úhradu výplat.

Ako vnímate fakt, že po prvej etape oddlžovania stúpol počet štátnych nemocníc, ktoré neuhrádzajú odvody?

Veríme, že zmenou spôsobu riadenia štátnych nemocníc sa zadlžovanie nemocníc zastaví.

Sociálna poisťovňa tvrdí, že v rámci krajín V4 je SR jedinou krajinou s praxou neuhrádzania sociálnych odvodov zo strany nemocníc. V čom vidíte dôvod tejto situácie a čím je SR špecifická, napríklad v porovnaní s ČR?

Ako už bolo povedané, likvidita nemocníc sa musí využiť prioritne na úhradu výplat zamestnancom.

Zaoberá sa AŠN končiacou sa exekučnou imunitou? Čo bude tento krok znamenať pre štátne nemocnice so záväzkami voči veriteľom?

AŠN sa končiacou exekučnou imunitou zaoberá a spolu so zriaďovateľom sa snaží nájsť riešenie. 
Sekcia: Aktuálne Autor: Monika Toporcerová, ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 0