Najmladšia z tejto trojice nemocníc, Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, oslávi v budúcom roku 113. výročie, v Levoči si pripomenú 120. výročie a 145 rokov uplynie od založenia Nemocnice v Zlatých Moravciach.
Kežmarok: obeť pyromana
História Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku sa začala písať v 12. – 13. storočí, keď tu bol založený prvý ženský kláštor s hospitálom. Fungoval od roku 1190 až do roku 1240, keď ho zničili Tatári. Druhý, založený v roku 1260, zase vypálili husiti.
V 15. storočí malo mesto Kežmarok dve nemocnice, tzv. Malá nemocnica bola umiestnená v drevených barakoch pri zvonici a Veľká nemocnica v budove bývalej radnice na Starom trhu. V roku 1710, v období veľkej morovej epidémie, zriadili v meste Infekčnú nemocnicu. Malú nemocnicu vypálil v r. 1767 pyroman Steinhäusler a sťali ho za to.
V 19. storočí bola Veľká nemocnica presťahovaná do juhozápadného krídla hradu a neskôr v nej určitý čas operoval a liečil nemajetných pacientov Dr. Vojtech Alexander. Dvadsiate storočie sa datuje ako obdobie plné zmien. Mesto odkúpilo v r. 1907 budovu hotela na Huncovskej ceste a prestavalo ju na štátnu mestskú nemocnicu.
Táto po početných prestavbách a opravách funguje dodnes. Jej prvým „šéfom“ bol mestský lekár Leopold Teichner. Monoprimariát viedli potom chirurgovia Pavol Stenczel a Tibor Galas, za ktorého vzniklo v r. 1946 chirurgicko-gynekologicko-pôrodnícke a interné oddelenie a v r. 1950 detské oddelenie, ktoré premiestnili najprv do protiľahlého domu a po čase do neďalekej budovy bývalej konskej krčmy a skladu piva. V blízkej vile zriadili v r. 1950 aj krčné oddelenie.
V hlavnej budove nemocnice bol na prízemí röntgen, kuchyňa a tri izby obývané lekármi a civilnými sestrami. V prvom „mezaníne“ špitála bola pôrodná sála a v druhom interná mužská izba. Na prvom pos chodí boli izby pacientov, ambulancia s minilaboratóriom, na druhom poschodí operačný trakt, pooperačné izby, izby pre pacientky po pôrode, novorodenecké izby a interná izba pre ženy.
Po r. 1945 bola situácia v oblasti zdravotných služieb kritická. V meste ostal iba okresný lekár a jeden sekundár v nemocnici. Čiastočná konsolidácia pomerov v kežmarskom zdravotníctve nastala po r. 1946, keď prišli ďalší lekári a zdravotnícki pracovníci. Zaviedla sa poradenská služba pre matky a deti, zvýšila sa zdravotnícka starostlivosť o mládež.
Vďaka stavebným aktivitám na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia sa rozvoj nemocnice urýchlil a vzrástla aj jeho lôžková kapacita. Chirurgické oddelenie vzniklo v r. 1945 najskôr ako chirurgicko-gynekologickopôrodnícke oddelenie. K rozdeleniu týchto oddelení došlo v r. 1955. História interného oddelenia sa datuje od r. 1946, detského a novorodeneckého oddelenia od r. 1950.
Nelôžkové anestéziologické oddelenie bolo zriadené v roku 1977 a v r. 1991 bolo sprevádzkované ARO. Koncom r. 1990 bola sprevádzkovaná prístavba nového krídla hlavnej budovy a spojovacia chodba s hospodárskou budovou. V r. 1991 po delimitácii od OÚNZ Poprad vzniká samostatná nemocnica s poliklinikou, ktorá nesie meno slávneho kežmarského lekára Dr. Vojtecha Alexandra, priekopníka röntgenológie na Slovensku.
V hlavnej budove nemocnice bol na prízemí röntgen, kuchyňa a tri izby obývané lekármi a civilnými sestrami. Rádové sestry, ktoré tu pracovali v rokoch 1945 – 1958, bývali vo vedľajšej budove, v ktorej bola závodná jedáleň a „šijáreň“. Neskôr bol na tomto mieste postavený Domov dôchodcov.
V prvom mezaníne špitála bola pôrodná sála a v druhom interná mužská izba. Na prvom poschodí boli izby pacientov, ambulancia s minilaboratóriom, na druhom poschodí operačný trakt, pooperačné izby, izby pre pacientky po pôrode, novorodenecké izby a interná izba pre ženy.
Nemocnica Levoča: pacienti až z USA
Levoča bola počas niekoľkých storočí sídlom Spišskej stolice a aj tunajšie zdravotníctvo bolo na vynikajúcej európskej úrovni. Prvými zdravotníckymi zariadeniami boli mestské špitály. Levoča mala takýto špitál už od 13. storočia. Napriek veľkej tradícii v medicíne zdravotná situácia v Levoči bola ešte v polovici 19. storočia veľmi zlá. Úmrtnosť, najmä detská, bola veľmi vysoká.
V rokoch 1850 – 1862 zomieralo v Levoči priemerne 222 ľudí z 5 800 vtedajších obyvateľov, čo bolo 3,8 %. Priemerný vek obyvateľov bol len 26 rokov. Prvá riadna nemocnica vznikla v Levoči v súvislosti s revolučnými rokmi 1848 – 1849.
Pôvodne infekčnú nemocnicu zriadilo mesto v budove uprostred parku na námestí v roku 1848. Moderné dejiny levočskej nemocnice sa však začínajú až založením súkromnej nemocnice Gustáva Hermana Evanjelickým cirkevným zborom v Levoči. Projekt na stavbu nemocnice vypracoval architekt Anton Müller.
Nemocnicu slávnostne otvorili 14. októbra 1900. Tvorili ju tri budovy uprostred parku: hlavná, menšia pre infekčné choroby a ubytovňa pre personál, ktorý tvorili ošetrovateľky chorých a slabých a spravovala ju sedemčlenná komisia evanjelickej cirkvi. Vtedajšia tlač o levoč skej nemocnici písala, že svojím prístrojovým vybavením nemala páru na celom Slovensku. Nemocnica si hneď získala vynikajúcu povesť a už v roku 1902 sa v nej liečili pacienti nielen z celého Spiša, zo zahraničia a dokonca aj z USA.
V rokoch 1902 až 1904 sa začala výstavba sirotinca, ktorý bol tiež v areáli nemocnice. Sirotinec slávnostne otvorili 28. augusta 1904 a dnes sa v tejto budove nachádza detské oddelenie. Nasledovala výstavba nových pavilónov a v nemocnici pribudli nové oddelenia.
Po oslobodení Levoče začiatkom roku 1945 sa zlúčila štátna nemocnica so súkromnou nemocnicou Gustáva Hermana a vznikla jedna štátna nemocnica. O desať rokov neskôr tu vybudovali okresnú transfúznu stanicu a v roku 1956 pribudlo očné oddelenie s 30 lôžkami. V rokoch 1961 – 1963 sa rozšírilo a zmodernizovalo chirurgické oddelenie s ďalšími príbuznými oddeleniami a RTG pracoviskom.
O tri roky neskôr sa nemocnica už mohla pochváliť aj novou vrátnicou a hlavným vstupom do nemocnice. V sedemdesiatych rokoch začali s výstavbou oddelenia klinickej biochémie a hematologicko-transfúzneho oddelenia. V roku 1978 prešlo rekonštrukciou gynekologicko-pôrodnícke oddelenie aj s novou prístavbou.
Dnešný nemocničný areál sa budoval postupne od konca 20. storočia až do súčasnosti.
Nemocnica Zlaté Moravce: úspešná zbierka
Prvé záznamy o liečbe a hospitalizácii pacientov v Zlatých Moravciach pochádzajú zo 17. storočia. Najstaršie lôžkové zariadenie, tzv. Biely špitál bol zriadený na Topoľčianskom panstve, kde ho v roku 1698 založila Alžbeta Rákociová, rodená Erdődyová.
Zariadenie malo nemocničnú izbu pre ženy a pre mužov s 12 posteľami, v blízkosti ktorých sa nachádzala miestnosť felčiara. Súčasťou Bieleho špitála bol aj starobinec a sirotinec. V období, keď boli Zlaté Moravce sídlom Tekovskej župy (1863 – 1922), sa urobil významný krok v zlepšení zdravotníckej a lekárskej starostlivosti.
Na základe podnetu župného lekára Dr. Benkőa, ktorý žiadal výstavbu župnej nemocnice, sa na zasadnutí župného predstavenstva 23. júna 1863 rozhodlo o zrealizovaní zbierky na založenie a prevádzkovanie nemocnice. Zbierka bola veľmi úspešná, takže už 16. novembra 1863, čiže o päť mesiacov, mohli nemocnicu otvoriť. Nachádzala sa v Chyzerovciach a jej kapacita sa rýchlo rozrastala. Neskôr už priestorové podmienky nemocnice v Chyzerovciach boli dosť stiesnené, a preto hľadal župný výbor vhodné priestory na výstavbu novej župnej nemocnice.
Grófka Viktória Keglevičová, členka výboru Nadácie pre zriadenia a prevádzkovanie nemocnice, kúpila v jej zastúpení v roku 1873 od grófa Viliama Migazziho dom Lipovnických, ktorý sa nachádzal v súčasnom nemocničnom areáli. Nadácia dala tieto priestory prestavať pre potreby nemocnice, a tak už koncom roku 1874 mohla byť nemocnica z Chyzeroviec presťahovaná do Zlatých Moraviec.
Nová budova nemocnice Tekovskej župy prijala prvých pacientov 1. januára 1875. Tento dátum si nemocnica pri spomienkových oslavách pripomína dodnes, hoci skutočné založenie nemocnice bolo v už spomínanom roku 1863. Staršie boli len v Trnave, Nitre a Trenčíne. Takmer všetky nemocnice už mali chirurgické, interné a osobitné oddelenie pre nákazlivé choroby a tuberkulózu.
Výstavba nemocničného areálu pokračovala ďalej, v roku 1876 sa otvorilo infekčné oddelenie s 10 posteľami. Nemocnica mala v tomto období celkovo 55 postelí v troch budovách. Ročne tu bolo hospitalizovaných okolo 400 pacientov. Prvý zdravotný obvod bol v Zlatých Moravciach zriadený v roku 1877, plat obvodného lekára bol 300 zlatých.
Neskorší nedostatok priestorov viedol k postaveniu nového pavilónu podľa projektu budapeštianskeho staviteľa Kolbenheyera. Za zásluhy o rozvoj zdravotníctva v Tekovskej župe, za dobré zvládnutie cholerovej epidémie, ako i za výstavbu župnej nemocnice dostal v roku 1893 Dr. Ľudovít Benkő titul kráľovského lekárskeho radcu.
Neodborné ošetrenia chrupu vykonávali v okolí Zlatých Moraviec najprv len kováči a holiči. Prvý zubný lekár Dr. Anton Perl prišiel z Viedne a usadil sa v meste v roku 1896.
Začiatkom 20. rokov sa od oddelenia nákazlivých chorôb odčlenilo oddelenie pre tuberkulózu a pľúcne choroby, ktoré patrilo v tomto období k najväčším na Slovensku.
Po skončení druhej svetovej vojny mala nemocnica tri oddelenia: chirurgické, interné a oddelenie prenosných chorôb, pričom jej kapacita bola 180 postelí, čo bol vyše trojnásobný nárast v porovnaní so stavom pred prvou svetovou vojnou. V roku 1947 vzniklo gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, predtým sa pôrody vykonávali doma a gynekologické operácie sa robili v rámci chirurgického oddelenia.
V objekte niekdajšieho skonfiškovaného kláštora Tešiteľov Božieho srdca bolo po prestavbe v roku 1950 otvorené detské oddelenie a o dva roky neskôr krčné, nosné, ušné s operačnou sálou a so 16 lôžkami. V roku 1953 vzniklo pri detskom oddelení aj oddelenie pre nedonosené deti, úmrtnosť týchto detí bola omnoho vyššia ako u donosených detí.
V tomto období sa zriadilo aj malé biochemické laboratórium a RTG pracovisko. Nemocnica v Zlatých Moravciach bola okresnou od roku 1923 do roku 1960, potom sa stala satelitným zariadením OÚNZ Nitra. Začiatkom 80. rokov sa začalo s výstavbou novej budovy polikliniky, otvorili ju v roku 1985.
Rozhodnutím ministerstva zdravotníctva sa 1. januára 1992 Nemocnica s poliklinikou Zlaté Moravce stala samostatným právnym subjektom. Nemocnica bola od 1. 1. 2003 do 31. 12. 2016 v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Zlaté Moravce. Od 1. januára 2017 nemocnicu prevádzkuje skupina AGEL. Aktuálne poskytuje zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť takmer 45 000 obyvateľov.