Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uverejnila zoznam desiatich globálnych hrozieb pre zdravie v roku 2019. Nachádzajú sa medzi nimi napríklad ochorenia, ktorým je možné predchádzať očkovaním, rastúci počet hlásených rezistentných patogénov voči liekom, rastúca miera obezity, klimatické zmeny, HIV alebo ebola. Zoznam obsahuje varovania, ktoré sa týkajú celého ľudstva, hoci niektoré ohrozujú rozvojový svet alebo sú, naopak, typické pre najbohatšie krajiny.
Ochorenia
Jedno z týchto dôrazných varovaní sa týkalo ľudí, ktorí odmietajú očkovanie. Podľa WHO hrozí, že sa môže zastaviť pokrok v boji proti infekčným chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Správa uvádza, že ide aj z hľadiska finančných nákladov o jeden z najúčinnejších spôsobov, ako predchádzať závažným ochoreniam. Každoročne očkovanie zachráni približne dva až tri milióny ľudí. Ďalších 1,5 milióna ľudí však zomrie zbytočne, pretože im očkovanie chýba.
Pritom nejde len o nedostupnosť vakcín. Aj vo vyspelom svete sa ľudia začínajú očkovaniu vyhýbať. Aj preto podľa WHO vzrástol počet prípadov osýpok celosvetovo o jednu tretinu. Dôvody odmietania sú podľa zdravotníckej organizácie komplikované, ale ich základom je nedôvera pacientov k očkovaniu alebo zložitý prístup k nemu. WHO sa chce tento rok pomocou vakcín zamerať na odstránenie rakoviny krčka maternice po celom svete. Konečným cieľom by malo byť odstránenie vírusu HPV.
Ďalšie z varovaní zo zoznamu sa venujú cukrovke, onkologickým a kardiovaskulárnym ochoreniam, ktoré sú celkovo zodpovedné za viac ako 70 percent všetkých úmrtí na celom svete, čiže za smrť približne 41 miliónov ľudí. Odhad zahŕňa aj 15 miliónov ľudí, ktorí zomreli predčasne, vo veku od 30 do 69 rokov.
Organizácia upozorňuje, že prevažná väčšina – viac ako 85 percent predčasných úmrtí – je hlásených z krajín s nízkymi a so strednými príjmami. Na vzostupe týchto ochorení sa podieľa päť hlavných rizikových faktorov, a to fajčenie, fyzická neaktivita, škodlivé užívanie alkoholu, nezdravá strava a znečistenie ovzdušia. Správa upozorňuje, že deväť z desiatich ľudí na svete denne dýcha znečistený vzduch. Na tento rok WHO považuje znečistenie ovzdušia za najväčšie riziko pre zdravie ľudstva.
Mikroskopické znečisťujúce látky vo vzduchu môžu prenikať do pľúc i krvného obehu, poškodzujú pľúca, srdce a mozog, predčasne zabíjajú sedem miliónov ľudí, zvyčajne v menej alebo stredne rozvinutých krajinách. Zdrojom znečistenia býva priemysel, doprava, poľnohospodárstvo, ale aj vykurovanie domácností.
Ďalšie hrozby
WHO upozorňuje aj na slabnúci účinok antibiotík, antivirotík a antimalarík. Podľa organizácie kvôli schopnosti baktérií, parazitov, vírusov a húb odolávať liekom hrozí, že nás pošle späť do čias, keď sme nemohli tak ľahko liečiť infekcie, ako sú pneumónia, tuberkulóza, kvapavka a salmonelóza. To môže ohroziť aj realizáciu operácií alebo užívanie chemoterapie. Vzrastá tiež odolnosť tuberkulózy, ktorá ročne zabije viac ako 1,5 milióna ľudí. Podľa WHO je jednou z príčin nadmerné užívanie antibiotík u ľudí, ale aj u zvierat, ktorých mäso sa potom dostáva do potravinového reťazca.
V zozname sa pridáva varovanie aj pred infekciami eboly, horúčky dengue či HIV. Minulý rok ebola vypukla v Kongu v dvoch mestách s viac ako miliónom obyvateľov, pričom predtým sa vyskytovala len v obmedzených vidieckych oblastiach. Dengue je choroba prenášaná komármi. Zabije asi pätinu nakazených ľudí a podľa odhadov ohrozuje celkovo 40 percent svetovej populácie. Ročne pribudne asi 390 miliónov nových prípadov. Cieľom boja WHO proti horúčke dengue je zníženie počtu úmrtí o polovicu do roku 2020.
Okrem toho WHO monitoruje výskyt hemoragických horúčok, vírusu zika, vírusu nipah, MERS, SARS i tzv. choroby X, čo je označenie pre neznámy patogén, ktorý by mohol spôsobiť vážnu epidémiu.
Aj napriek pokroku v liečbe a starostlivosti o pacientov s HIV organizácia upozorňuje, že stále zomiera na AIDS asi milión ľudí. Od začiatku epidémie sa nakazilo viac ako 70 miliónov ľudí a približne 35 miliónov ľudí zomrelo. Dnes na svete žije okolo 37 miliónov HIV pozitívnych.
Organizácia konštatuje, že svet bude opäť čeliť globálnej pandémii chrípky. Podľa nej jediná vec, ktorú nevieme, je, kedy pandémia príde a aká závažná bude. Globálna obrana je rovnako účinná ako najslabší článok v reťazi pripravenosti a reakcie na núdzový stav. I preto WHO nepretržite monitoruje cirkuláciu vírusov chrípky, aby odhalila potenciálne pandemické kmene. Na sledovaní sa podieľa 153 inštitúcií v celkovo 114 krajinách sveta. WHO každoročne odporúča, proti ktorým kmeňom by sa malo očkovať pri sezónnej chrípke.
Medzi hrozby WHO zaradilo aj krízy na mnohých miestach planéty, či už ide o sucho, hladomory či vojnové konflikty. Kvôli týmto problémom nemá 22 percent ľudí, teda 1,6 miliardy, prístup k základnej zdravotnej starostlivosti.
Tento rok sa začína nový päťročný strategický plán WHO s cieľom, aby o jednu miliardu ľudí viac získalo základnú zdravotnú starostlivosť, aby ďalšia miliarda bola chránená pred mimoriadnymi udalosťami a miliarda ľudí dosiahla lepšie zdravie a blahobyt.