Pohárik pred spaním nemusí byť až taký dobrý nápad. Alkohol je síce sedatívny, no mení spánkový cyklus, takže nemusíte tráviť toľko času v hlbokom spánku. Proces odbúravania alkoholu vás môže v noci budiť a vyvolávať dojem roztriešteného spánku. Pitie alkoholu pred spaním môže narušiť váš spánok a zvyšuje bdelosť, a to aj u zdravých dospelých. Vedci z Univerzity v Južnej Kalifornii zaoberajúci sa výskumami spojenými so spánkom tvrdia, že alkohol výrazne ruší spánkový cyklus, kvôli čomu sa prebudíte viac unavení. Alkohol môže navyše zhoršiť niektoré poruchy spánku. Syndróm spánkového apnoe, ktorý sa vyskytuje u viac než 18 miliónov dospelých, sa prejavuje prerušením dýchania počas spánku na 10 a viac sekúnd. Požitie alkoholu pred spaním môže tieto problémy ešte umocniť. Nepriaznivo tiež môže vplývať na námesačnosť či syndróm nepokojných nôh. Ak trpíte niektorou z týchto spánkových porúch, dajte si na alkohol pred spánkom ešte väčší pozor.Pixabay
StoryEditor

Zaujímavý prieskum: Európania počas prvej vlny pandémie obmedzili pitie alkoholu. Ako je to možné?

22.07.2021, 15:30
Autor:
redred
Získané dáta sú dôležitým čriepkom do mozaiky a na ich základe sa chystajú ďalšie vedecké práce. Vedci chcú vedieť, čo pandémia spôsobuje a čo môžeme čakať do budúcnosti.

Medzinárodný dotazníkový výskum s viac ako 30 000 respondentmi ukázal, že spotreba alkoholu počas prvých mesiacov pandémie klesla skoro vo všetkých krajinách Európy.

Na konzumáciu mal vplyv stres spojený s finančnou situáciou respondentov, a taktiež obmedzená dostupnosť alkoholu. Informovala o tom 1. lekárska fakulta Univerzity Karlovej v Prahe na svojej stránke.

 „Mnohí vzali karanténne opatrenia ako príležitosť a zlepšili svoju životosprávu. U malej skupiny rizikových užívateľov však stres spojený s pandémiou zhoršil ich problémy s alkoholom a niektorí z nich už museli vyhľadať odbornú pomoc,“ upozornil PhDr. Miroslav Barták, Ph.D., z Kliniky adiktológie 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej (LF UK) a Všeobecnej fakultnej nemocnice, ktorá sa na medzinárodnom výskume významne podieľala.

Užívanie alkoholu patrí medzi nevhodné, ale nijako neobvyklé techniky zvládania stresu, tzv. copingové stratégie. Vedci preto zisťovali, ako sa zmenila spotreba alkoholu pod vplyvom stresu na začiatku covidovej pandémie v apríli až júni minulého roka.

V medzinárodnom internetovom prieskume sa výskumníci pýtali okrem iného na frekvenciu popíjania, výskyt epizód ťažkého nárazového pitia a celkovú spotrebu alkoholu.

Zhromaždili odpovede od 32 000 respondentov z 21 európskych krajín vrátane Českej republiky, kde na otázky odpovedalo vyše 1 500 ľudí. 

Pomohlo zatvorenie barov 

Ako uviedla na svojom webe pražská 1. LF UK, priemerná spotreba alkoholu sa vo všetkých krajinách okrem Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie mierne znížila.

Pokles bol daný predovšetkým menším výskytom nárazového pitia veľkých dávok alkoholu, ku ktorému typicky dochádza v krčmách a baroch, v čase pandémie zatvorených.  „Alkohol je väčšinou spoločenská záležitosť a v krčme často prichádzajú po piatom pive na rad panáky. Zatvorenie prevádzok zredukovalo príležitosti k takejto nárazovej konzumácii a v domácom prostredí sa pilo výrazne menej. Ľudia pili doma treba častejšie, ale menšie množstvo, čo viedlo v priemere k miernemu poklesu aj v prípade celkovej spotreby,“ ozrejmil Miroslav Barták z Kliniky adiktológie 1. LF UK a VFN.  

Najslabší tendenciu obmedziť pitie alkoholu vykazovali tí, ktorí síce patria do vysokopríjmovej skupiny obyvateľstva, ale zároveň pociťovali veľký finančný stres. U nízkopríjmových respondentov nehral samotný finančný stres takú rolu, ale na druhú stranu ľudia s nízkymi príjmami tiež obmedzovali alkohol, avšak v menšej miere ako majetnejší. 

U niektorých nastal opak 

„Stresové faktory pôsobili na všetkých, avšak väčšina z nás kvôli tomu nezačala viac piť. Ľudia sa prispôsobili, zmobilizovali svoje sily, niektorí išli do seba a hľadali iné cesty, ako sa so situáciou vysporiadať. Mnohí svoju životosprávu dokonca zlepšili. Česi pijú v medzinárodnom porovnaní alkohol všeobecne v nadpriemernom množstve. V tomto prípade nedošlo k nejakému odklonu od celoeurópskeho správania,“ priblížil Barták.

Ako dodal, u niektorých rizikových užívateľov alkoholu sa počas pandémie ich problémy ešte zhoršili.  „Výskum nám ukázal, že u malej skupiny konzumentov sa spotreba alkoholu zvýšila. Často to boli tí, ktorí už pred pandémiou pili alkohol problematicky. Práve títo ľudia nás teraz na Klinike adiktológie 1. LF UK a VFN zaujímajú najviac, pretože k nám vo väčšom počte začali prichádzať a treba im venovať intenzívnu adiktologickú, psychologickú alebo psychiatrickú pomoc,“ priblížil Barták. 

Dáta pre štúdiu boli zbierané v rámci spolupráce európskej skupiny adiktologických pracovísk združených vo výskumnom projekte Deep Seas (Developing and Extending Evidence and Practice from the Standard European Alcohol Survey).  

Miroslav Barták na stránke pražskej lekárskej fakulty taktiež upozornil, že získané dáta sú dôležitým čriepkom do mozaiky a že sa na ich základe chystajú ďalšie vedecké práce.

„Potrebujeme vedieť, čo pandémia spôsobuje a čo môžeme čakať do budúcnosti. Teraz pripravujeme štúdiu zameriavajúcu sa na malú skupinu ťažkých konzumentov alkoholu, ktorí svoju spotrebu počas pandémie zvýšili,“ zhrnul Barták. Myslí si, že s uvoľňovaním karanténnych opatrení a otváraním prevádzok možno očakávať opätovný nárast nárazového pitia.  

 

menuLevel = 2, menuRoute = zdn/spravy, menuAlias = spravy, menuRouteLevel0 = zdn, homepage = false
19. apríl 2024 22:33