21.07.2021, 01:00

Čo majú spoločné nový koronavírus, mor, pravé kiahne či španielska chrípka? Covid-19 možno zmení vedu

Epidémie prerušovali časovú líniu ľudstva po celé storočia, rozsievali paniku a zabíjali milióny ľudí, či už boli na vine mor, kiahne alebo chrípka. Keď infekcie ustúpia, ich stopy v spoločnosti môžu zostať, niektoré na krátko, iné navždy.

Čo majú spoločné nový koronavírus, mor, pravé kiahne či španielska chrípka? Covid-19 možno zmení vedu
Zdroj: National Institute of Allergy and Infectious Diseases

Šestnásť mesiacov pandémie... Nový koronavírus alebo ochorenie Covid-19 má na svedomí vyše štyri milióny úmrtí. Aktuálne s ním navyše zápasí viac ako 190 miliónov ľudí.

Ako sa hovorí, „história sa opakuje“. Po tom, ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila koncom januára minulého roka mimoriadnu udalosť verejného zdravia a 11. marca 2020 pandémiu koronavírusu, svetové médiá zaplavili titulky typu Covid-19, čierna smrť 21. storočia.  Rovnako ako Covid-19 bola čierna smrť neviditeľnou, nenápadnou a „šibalskou“ chorobou.

Prišla z východu, rozšírila sa medzi populáciu v mestách a v obciach a dokonca si našla cestu do rôznych krajín prostredníctvom medzinárodného obchodu. Aj história karantény siaha do čias moru, keď medicína nebola schopná proti tejto chorobe bojovať. Jedinou možnosťou, ako neochorieť, bolo vyhnúť sa kontaktu s kontaminovanými predmetmi a infikovanými osobami. Niektoré regióny preto, v tom čase, zakázali cudzincom vstup do ich provincie.

Ako pandémia vstupuje do inej fázy, vedci sa pýtajú, v čom môžu meniť výskum. Aj keď minulosť nemusí predznamenávať budúcnosť, história epidémie osvetľuje vývoj zmien. „Historici  tvrdia, že epidémia odhalí základné zlomy. Minulé epidémie podnietili vedcov a lekárov k prehodnoteniu všetkého, od ich chápania chorôb až po spôsoby ich komunikácie,“ uviedla pre Science Erica Charters, historička medicíny na Oxfordskej univerzite. 

Kde sa objavila karanténa

Systematickejšie štúdium infekčných chorôb priniesli práve morové roky. Zaviedli karanténu i katalógy liečebných postupov. Podľa svetoznámeho vedeckého časopisu Science, mor taktiež urýchlil vývoj preventívnych nástrojov, vrátane samostatných karanténnych nemocníc, opatrení na dištancovanie od spoločnosti a do konca 16. storočia aj postupov sledovania kontaktov.  

Pojem „contagio“ vznikol, keď sa úradníci a lekári snažili zistiť, ako sa mor šíri. Blchy boli identifikované ako prenášače moru počas globálnej pandémie na konci 19. a začiatku 20. storočia a pojem hmyz ako prenášač chorôb odvtedy ovplyvnil verejné zdravie a epidemiológiu. 

Ako napísali uznávaná česká imunologička Blanka Říhová z Mikrobiologického ústavu českej Akadémie vied (AV ČR) a jej kolega imunológ

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je súčasťou balíčka HNmedical*

*HNmedical je prístup k zamknutému obsahu na webe mediweb.sk.

HNmedical

Získajte prístup ku kompletnému obsahu HNonline a Mediweb.

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.