Šestnásť mesiacov pandémie... Nový koronavírus alebo ochorenie Covid-19 má na svedomí vyše štyri milióny úmrtí. Aktuálne s ním navyše zápasí viac ako 190 miliónov ľudí.
Ako sa hovorí, „história sa opakuje“. Po tom, ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila koncom januára minulého roka mimoriadnu udalosť verejného zdravia a 11. marca 2020 pandémiu koronavírusu, svetové médiá zaplavili titulky typu Covid-19, čierna smrť 21. storočia. Rovnako ako Covid-19 bola čierna smrť neviditeľnou, nenápadnou a „šibalskou“ chorobou.
Prišla z východu, rozšírila sa medzi populáciu v mestách a v obciach a dokonca si našla cestu do rôznych krajín prostredníctvom medzinárodného obchodu. Aj história karantény siaha do čias moru, keď medicína nebola schopná proti tejto chorobe bojovať. Jedinou možnosťou, ako neochorieť, bolo vyhnúť sa kontaktu s kontaminovanými predmetmi a infikovanými osobami. Niektoré regióny preto, v tom čase, zakázali cudzincom vstup do ich provincie.
Ako pandémia vstupuje do inej fázy, vedci sa pýtajú, v čom môžu meniť výskum. Aj keď minulosť nemusí predznamenávať budúcnosť, história epidémie osvetľuje vývoj zmien. „Historici tvrdia, že epidémia odhalí základné zlomy. Minulé epidémie podnietili vedcov a lekárov k prehodnoteniu všetkého, od ich chápania chorôb až po spôsoby ich komunikácie,“ uviedla pre Science Erica Charters, historička medicíny na Oxfordskej univerzite.
Kde sa objavila karanténa
Systematickejšie štúdium infekčných chorôb priniesli práve morové roky. Zaviedli karanténu i katalógy liečebných postupov. Podľa svetoznámeho vedeckého časopisu Science, mor taktiež urýchlil vývoj preventívnych nástrojov, vrátane samostatných karanténnych nemocníc, opatrení na dištancovanie od spoločnosti a do konca 16. storočia aj postupov sledovania kontaktov.
Pojem „contagio“ vznikol, keď sa úradníci a lekári snažili zistiť, ako sa mor šíri. Blchy boli identifikované ako prenášače moru počas globálnej pandémie na konci 19. a začiatku 20. storočia a pojem hmyz ako prenášač chorôb odvtedy ovplyvnil verejné zdravie a epidemiológiu.
Ako napísali uznávaná česká imunologička Blanka Říhová z Mikrobiologického ústavu českej Akadémie vied (AV ČR) a jej kolega imunológ Marek Šťastný vo svojej knihe Ako sa robí imunita („Jak se dělá imunita“), zaujímavou je taktiež história vzniku slova karanténa. Odvodená je z talianskeho výrazu quara...
Zostáva vám 85% na dočítanie.