08.06.2021, 15:00

Nemocnice hlásia najvyššie počty pacientov čakajúcich na ortopedické operácie

Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach má na dva mesiace naplánovaných 1600 operačných výkonov.

Nemocnice hlásia najvyššie počty pacientov čakajúcich na ortopedické operácie
Zdroj: pxhere.com

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) Košice má najdlhšie čakacie doby na klinike ortopédie. Hovorkyňa nemocnice Monika Krišková povedala, že operácie v plnom režime, bez obmedzení, začali v súvislosti so zlepšením situácie okolo pandémie nového koronavírusu realizovať od začiatku júna. „Polovica pracovísk, ktoré sa po COVID-19 rozbiehajú, pracuje pružne bez výrazných čakacích dôb,“ uviedla s tým, že samotné plánovanie operácií závisí vždy od povahy výkonu a od zmluvy s poisťovňou. Kým napríklad v prípade chirurgických zákrokov či operácií v rámci úrazovej chirurgie plánujú poistenca jednej poisťovne na zákrok v lehote od desať do 15 dní, v prípadne iných poisťovní je to od päť do sedem dní.

„Plynule sa objednávajú a vykonávajú operačné výkony na I. aj II. chirurgickej  klinike,  Neurochirurgickej klinike, Očnej klinike na Triede SNP, na Klinike úrazovej chirurgie, Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie na Rastislavovej ulici, na Urologickom oddelení ako aj na Gynekologicko-pôrodníckom oddelení, taktiež areál Rastislavova,“ povedala Krišková.

Najvyťaženejšia ortopédia

Pacienti najdlhšie čakajú na operácie na klinike ortopédie na Triede SNP. Na plánované endoprotézy sa čaká osem mesiacov, na ostatné operácie pol roka. Podľa nemocnice sú však ortopedické pracoviská bežne tými najvyťaženejšími. Na kliniku UNLP je momentálne objednaných 510 pacientov.

Čo sa týka Kliniky ORL a chirurgie hlavy a krku na Triede SNP, momentálne je vyťažená operačná kapacita hlavne pre onkologických pacientov. „UNLP sa snaží nájsť rezervy na navýšenie operačných dní pre plánovaných pacientov,“ dodala Krišková. Podľa jej slov sa o jeden až dva týždne predĺžilo čakanie na operáciu na Urologickej klinike, Gynekologicko-pôrodníckej klinike na Triede SNP a tiež na Urologickom a Očnom oddelení na Rastislavovej ulici.

Dlhodobé pozastavenie plánovaných operácií v Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) predĺžilo čakacie doby v priemere o tri až šesť mesiacov. Podľa medicínskeho riaditeľa UNM Dalibora Murgaša sa zvýšil aj počet pacientov, ktorí čakajú na operácie. „Aktuálne najviac pacientov čaká na ortopedické operácie – na výmenu bedrového kĺbu a kolenných kĺbov čaká v súčasnosti 894 pacientov. Na tieto operácie boli najdlhšie čakacie doby aj pred pandémiou. Dlhšie čakacie doby na operácie sú aj na urologickej klinike, kde na operáciu čaká 340 pacientov. Na chirurgickej klinike dostavajú niektorí pacienti termín operácie až ku koncu roka,“ uviedol Murgaš.

Len neodkladné výkony

Doplnil, že počas pandémie sa realizovali len neodkladné operácie. „Hlavne onkologických pacientov, ktorí mali absolútnu prioritu a ktorým sme napriek obmedzeným kapacitám poskytovali chirurgickú starostlivosť v plnom rozsahu. V dnešných dňoch slúžia všetky reprofilizované pracoviská pôvodnému účelu. Pre pacientov s ochorením COVID-19 sú vyhradené lôžka na klinike infektológie a cestovnej medicíny a časť lôžok kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny. Ešte stále tak viažu časť lôžkových a personálnych kapacít,“ dodal Murgaš.

UNM je podľa jej medicínskeho riaditeľa koncovou nemocnicou zameranou najmä na vysokošpecializovanú zdravotnú starostlivosť pri náročných a zriedkavých ochoreniach. „Poskytujeme zdravotnú starostlivosť pacientom z celého Slovenska. Náročné, komplikované, neodkladné stavy majú prioritu, a preto pacienti s jednoduchšími problémami musia niekedy čakať mnoho mesiacov. Hoci majú možnosť nechať sa operovať v inej nemocnici, väčšina z nich radšej počká na liečbu v UNM,“ podotkol.

Kritický stav

Zdôraznil, že dĺžka čakania na operáciu vždy odráža nepomer medzi dopytom po zdravotnej starostlivosti a kapacitou zdravotného systému danej krajiny.

„Pandémia v celej nahote ukázala, v akej slabej kondícii sa naše zdravotníctvo nachádza. Infraštruktúra je v dezolátnom stave, nedostatok personálu je dlhodobo kritický. Akákoľvek zvýšená záťaž, ako napríklad pandémia, hrozí kolapsom zdravotného systému. Súčasný stav je výsledkom dlhodobého podfinancovania systému. Ak nejaká krajina dáva v prepočte na obyvateľa do zdravotníctva dlhodobo menej ako iné krajiny, musí počítať s tým, že sa to niekde prejaví - napríklad aj na dĺžke čakania na operáciu,“ uzavrel Murgaš.