Veľké úsilie v snahe nechať sa zaočkovať vyvinula skupina amazonských indiánov. Do najbližšieho mesta Atalaia do Norte v Brazílii sa museli plaviť 12 dní. Informoval o tom denník El País.
„Najskôr sme mali z vakcíny strach, ale keď sme videli, že aj ďalšie domorodé kmene v ostatných oblastiach sa nechali zaočkovať, nabrali sme odvahu. Nechceli sme ďalej vymierať, už nás je len 600 v údolí Javari,“ povedal pre agentúru EFE Pixi Isma. On a ďalších 36 členov kmeňa Matisov sa plavilo po rieke Javari, ktorá je prítokom Amazonky, viac ako 700 kilometrov.
Po očkovaní však museli amazonskí indiáni niekoľko dní v meste zostať, aby si predajom umeleckých predmetov svojho kmeňa zarobili na palivo a potraviny na spiatočnú cestu.
Izolovaný kmeň Matisov sa dostal prvýkrát do kontaktu s civilizáciou v roku 1976. Nasledujúce roky pre neho bola devastujúce, mnoho členov kmeňa podľahlo západným chorobám, okrem iného osýpkam či chrípke. V roku 1983 zostávalo z tohto kmeňa len 87 členov. Aj preto sa teraz vydali za očkovaním, napriek tomu, že v ich dedine sa žiadny prípad koronavírusu neobjavil.
Podľa ČTK v Brazílii, ktorá má na 211 miliónov obyvateľov, sa od začiatku pandémie COVID-19 potvrdilo na 15,2 milióna nákaz koronavírusom SARS-CoV-2, ktorý sa prvýkrát objavil koncom roka 2019 v Číne. Brazílske ministerstvo zdravotníctva eviduje tiež na 422 340 úmrtí spojených s covidom. Najmenej jednu dávku vakcíny dostalo v Brazílii 35,3 milióna ľudí, čo je asi 16,7 percenta obyvateľov, celkom zaočkovaných je asi 8 percent Brazílčanov.