19.11.2020, 13:26

Pandémia priniesla zvýšené riziká pacientom s dekubitmi

MUDr. M. Rošák: Naším cieľom je vytvoriť centrá hojenia rán, ktoré sú potrebné práve v súčasnosti

Pandémia priniesla zvýšené riziká pacientom s dekubitmi
Zdroj: Dreamstime

Najväčší podiel pacientov s dekubitmi predstavujú imobilní pacienti a pacienti počas dlhšej hospitalizácie pripútaní na lôžko. Preležaniny sa však môžu vyskytnúť aj pri krátkodobom pobyte na lôžku. „Akýkoľvek ležiaci pacient je ohrozený vznikom dekubitu. V niektorých prípadoch sa takáto rana môže vytvoriť už počas jediného dňa na lôžku. Týkať sa to teda môže aj mladého človeka, ktorý prichádza do nemocnice po ťažkom úraze, polytraume alebo zápalom pľúc, ktorý môže súvisieť napríklad s aktuálnou pandémiou nového koronavírusu,“ hovorí MUDr. Marián Rošák z Kliniky úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

Terapia

Liečba dekubitov je komplexná. Pre pacienta je dôležitá liečba bolesti, nevyhnutné je podávanie analgetík na tlmenie akútnej aj dlhodobej bolesti pri preväzoch aj pri cvičení. „Mobilizácia pacienta, snaha o včasnú vertikalizáciu a komplexná rehabilitácia pomáhajú odvrátiť hrozbu rozširovania a bojujú proti vzniku nových dekubitov,“ uvádza chirurg MUDr. František Špaček z Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave.

Terapeutické možnosti spočívajú v lokálnej liečbe a v prípade dekubitu väčšieho rozsahu v chirurgickej liečbe vhodnou lalokovou plastikou. Na základe posúdenia typu rany a fázy hojenia sa volia vhodné terapeutické krytia. „Preferované sú penové krytia s paropriepustnou membránou. Indikácia vhodných materiálov patrí do rúk špecialistu,“ zdôrazňuje MUDr. F. Špaček. Pri včasnom záchyte dekubitu a správnej liečbe sa rana dokáže veľmi rýchlo hojiť. „V prvom štádiu dekubitu sa dokázalo do 4 týždňov vyhojiť až 56 percent pacientov. Dekubity v 3. a 4. fáze sa hojili dva- až trikrát pomalšie, prípadne sa vôbec nevyhojili,“ konštatuje.

Ošetrovateľský proces s predpísanými pomôckami realizujú sestry v zdravotníckom alebo sociálnom zariadení, ADOS sestry, prípadne dobre edukovaná rodina pacienta.

MUDr. Rošák vyzdvihol význam ambulancií a centier hojenia rán, ktoré existujú v zahraničí. „Naším cieľom je v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a zdravotnými poisťovňami vytvoriť takéto centrá, ktoré sú potrebné práve v súčasnosti,“ dodal s tým, že pacienti s dekubitmi sú rizikoví v zmysle ochorenia COVID-19, čo limituje prístup k liečbe.

Prevencia

Dáta zo zahraničia potvrdzujú, že investícia do prevencie je lacnejšia ako liečba už existujúcich dekubitov. „Prevenciou vzniku dekubitov neriešime len ekonomický aspekt, ale hlavne kvalitu ďalšieho života pacienta a jeho rodiny,“ pripomína MUDr. F. Špaček. Na Slovensku sú dostupné odľahčujúce a polohovacie pomôcky a vhodné krytia s efektom ochrany pokožky na všetky rizikové miesta tlaku. Problém vidí MUDr. Špaček v tom, že predpisovanie pomôcok z preventívnych indikácií nie je možné. Pomôcky sú hradené len v liečebnej indikácii.

Na zníženie rizika vzniku dekubitu u imobilných pacientov je potrebný pravidelný polohovací plán. „Aj hodina bez polohovania dokáže spôsobiť dekubit. Aktívne kontrolujeme miesta dotyku kože s protézami, káblami, ortézami. Kožu v mieste dotyku chránime alebo odporúčame pravidelné striedania polohy pomôcky. Čo sa týka zdravotníckych zariadení a domovoch sociálnych služieb, použitie polohovateľných postelí s penovým pamäťovým matracom by malo byť už samozrejmosťou. Na domáce použitie používame penové pamäťové matrace aj ako podsedáky do vozíka. Alternatívou sú pomôcky z ovčieho rúna alebo vzduchom plnené pomôcky,“ vysvetľuje MUD. Špaček.

Pandémia

Pandémia nového koronavírusu priniesla mnohé komplikácie a obmedzila dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov s dekubitmi. Potvrdila to PhDr. Beáta Grešš Halász, PhD., prezidentka Slovenskej spoločnosti na ošetrenie otvorených rán. „V úvode prvej vlny pandémie sme v spolupráci s Asociáciou na ochranu práv pacientov požiadali ústredný krízový štáb a zdravotné poisťovne o spoluprácu v zmysle možnosti vydávania materiálov a pomôcok pre prevenciu a liečbu dekubitov prostredníctvom ereceptov. Požiadali sme o možnosť využívania telemedicíny, presnejšie telezdravia. Týmto požiadavkám bolo vyhovené,“ zhodnotila PhDr. Grešš Halász.

Situáciu ozrejmila na príklade pacientov v domácej starostlivosti, kde sú sestry ADOS predĺženou rukou lekárov. Ošetrujú, preväzujú a prostredníctvom telekonzultácií komunikujú s pacientom a lekárom a formou telekonzília s viacerými odborníkmi.

Pandémia podľa nej odhalila iné možnosti prístupu, ktoré šetria nielen náklady, ale hlavne pacienta, pokiaľ ide o transport, dlhé čakacie lehoty u špecialistov a zbytočnú administratívu a byrokraciu. „Pandémia tiež odhalila možnosti využitia telezdravia. Legislatívu a štandardné postupy definujúce túto formu starostlivosti však zatiaľ nemáme. Absentuje dlhodobý plán pre riešenie podobných situácií,“ vysvetlila PhDr. B. Grešš Halász.

Procesov telezdravia je potrebné zaviesť do systému zdravotnej starostlivosti aj mimo kritických období. Na využitie potenciálu telezdravia sú nevyhnutné funkčné technológie, vzdelávanie odborníkov a edukácia pacientov či príbuzných pre ich využitie.


Absentujú reálne a spoľahlivé dáta

Prevalencia dekubitov sa pohybuje medzi 9 a 53 percentami, incidencia medzi 7 a až 72 percentami. V mnohých prípadoch ide o lokálne prieskumy. Priemerný výskyt dekubitov sa vo svete pohybuje medzi 15 až 20 %. „Na Slovensku sa štatistika indicencie a prevalencie nerobí. Dáta od poisťovní deklarujú výskyt dekubitov v nemocniciach vo vzťahu k hospitalizovaným pacientom medzi 0,04 až 0,14 %. Absentujú reálne a spoľahlivé dáta. Chýba metodika pre zber, spracovanie a analýzu dát s konkretizáciou stupňa poškodenia tkanív. Chýba systém hodnotenia a následného riešenia, ak problém vznikne – a to všetko by prispelo k inicializácii riešenia problematiky dekubitov,“ zdôraznila PhDr. Beáta Grešš Halász, PhD., prezidentka Slovenskej spoločnosti na ošetrenie otvorených rán a členka výboru EPUAP (European Pressure Ulcer Advisory Panel).

Ako dodáva, náklady na manažment dekubitov sa pohybujú od 1 do 4 percent všetkých nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť. Komplexné dáta o nákladoch na liečbu dekubitov nie sú k dispozícii, na základe vlastného lokálneho šetrenia ich B. Grešš Halász predpokladá, že predstavujú desaťnásobok nákladov vynaložených na liečbu v porovnaní s nákladmi na prevenciu. „Výsledky výskumov potvrdzujú preventabilitu dekubitov v 80 až 95 percentách,“ pripomína. V tejto súvislosti akcentuje urgentnú potrebu monitoringu výskytu dekubitov a vytvárania i používania štandardných postupov.