Ročne diagnostikujú amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS) približne 6-tisíc ľuďom. Choroba pacientov postupne pripraví o možnosť hýbať sa, jesť a nakoniec aj dýchať. Doterajšie snahy lekárov a vedcov chorobu zastaviť či zvrátiť boli neúspešné. Novú nádej prináša experimentálny liek, ktorý podľa publikovanej štúdie dokáže priebeh choroby spomaliť.
Štúdia
Výsledky výskumu publikovaného v odbornom časopise New England Journal of Medicine uvádzajú, že počas polročnej štúdie zistili vedci spomalenie rozvoja ALS o šesť týždňov.
Do štúdie bolo zapojených 137 pacientov. Pacienti boli rozdelení na dve skupiny, a to dve tretiny z týchto pacientov užívali kombináciu dvoch liekov a jedna tretina dostala placebo. V skupine liečenej testovaným liekom sa choroba rozvíjala zhruba o 25 percent pomalšie ako u pacientov s placebom. Zhoršenie stavu pacientov na placebe počas 18 týždňov tak zodpovedalo stavu, ktorý pacienti na experimentálnej terapii dosiahli až okolo 24. týždňa.
Rozdiel síce nie je veľký, ale podľa vedúcej štúdie MUDr. Sabriny Paganoniovej, PhD., z Healey & AMG Center for ALS je pre pacientov významný. „Chcú používať svoje ruky, aby si mohli sami nakrájať jedlo alebo napísať email, alebo chcú chodiť a vyjsť po schodoch. A to je presne to, čo sme v štúdii merali,“ reagovala S. Paganoniová.
„Akékoľvek spomalenie progresie pre pacienta s ALS môže byť cenné, aj keď nejde o výrazný efekt,“ povedal pre New York Times riaditeľ amerického National Institute of Neurological Disorders and Stroke Dr. Walter J. Koroshetz. On i ďalší odborníci sú opatrní, aby výsledky novej štúdie neprecenili, a zároveň zdôrazňujú, že liečba neviedla k zlepšeniu zdravotného stavu pacientov ani rozvoj choroby nezastavila.
Realizovaná štúdia spadá do fázy II, keďže nemala toľko účastníkov, koľko je v štúdiách fázy III vyžadovaných regulačnými úradmi na schválenie. Preto budú potrebné ďalšie štúdie. Napriek tomu ide o veľký úspech. I vzhľadom na skutočnosť, že v poslednom štvrťstoročí v snahe nájsť účinný liek na ALS bolo neúspešných viac ako 50 štúdií. Doteraz boli schválené len dva lieky na ALS, z ktorých ani jeden nie je signifikantne efektívny.
Nápad
Za spoločnosťou Amylyx a objavom spomínaného lieku stojí Joshua Cohen, ktorý bol pred 7 rokmi študent biomedicínskeho inžinierstva na Brown University. Cohen sa zamýšľal, prečo sa u ľudí objavujú poruchy mozgu a ako neuróny umierajú. Naštudoval si niekoľko vedeckých štúdií a zhrnul si, ako tieto choroby liečiť. Pôvodná Cohenova myšlienka spočívala v kombinácii lieku na poruchu cyklu močoviny fenylbutyrátu sodného a kyseliny tauroursodeoxycholovej s tým, že výsledný liek by mohol ochrániť neuróny zabránením dysfunkcií dvoch bunkových častí – mitochondrie a endoplazmatického retikula.
J. Cohen k svojej práci prizval kolegu Justina Kleeho, s ktorým sa rozhodol založiť spoločnosť. Okolie bolo väčšinou voči ich plánom skeptické, čo však neplatilo o Rudolphovi Tanzim, odborníkovi na Alzheimerovu chorobu. Ten im poradil, aby vyskúšali, či kombinácia liekov ochráni potkanie neuróny pred chemikáliou, ktorá ich poškodzuje. S 8-tisíckami dolárov z univerzitného grantu a vlastných úspor si prenajali laboratórium, ktoré zistilo, že lieky ochránia 90 percent neurónov. Ďalšími testami potom preukázali, že zachránených môže byť 95 percent.
R. Tanzi sa tak stal spoluzakladateľom spoločnosti Amylyx a dnes vedie jej vedeckú radu.
Závery
Do štúdie boli zaradení pacienti, u ktorých sa symptómy ALS objavili počas posledných 18 mesiacov a mali zasiahnuté aspoň tri oblasti tela, čo je znamenie rýchlo progredujúcej choroby. Hlavným cieľom bolo spomaliť rozvoj ochorenia na 48-stupňovej škále, ktorá hodnotí 12 fyzických schopností vrátane chôdze, reči, prehĺtania, obliekania, písania a dýchania. Počas 24 týždňov sa pacienti na placebe zhoršili o 2,32 bodu viac než tí, ktorí boli liečení liekovou kombináciou. Najviac sa liek podpísal na jemnej motorike. V ďalších smeroch, ako je svalová sila, dýchacia schopnosť či potreba hospitalizácie, sa síce AMX0035 javil lepšie ako placebo, nie však signifikantne.
V oboch skupinách, ako na liekovej kombinácii, tak na placebe, niekoľko pacientov zomrelo, podľa odborníkov však bude vplyv na mortalitu vyžadovať hodnotenie dlhšieho časového obdobia.
U niektorých pacientov sa objavili nežiaduce účinky ako nevoľnosť a hnačky, po troch týždňoch však u väčšiny ustúpili. Celkovo je podľa výskumníkov liek bezpečný. „Otázkou ostáva, či efekt vydrží dlhšie ako šesť mesiacov, počas ktorých trvala štúdia, a či ovplyvní prežitie,“ konštatoval MUDr. Neil Shneider, PhD., riaditeľ Eleanor and Lou Gehrig ALS Center na Columbia University Irving Medical Center.
Väčšina účastníkov štúdie už tiež skôr užívala jeden alebo oba lieky schválené na ALS, teda riluzol, ktorý môže predĺžiť prežitie o niekoľko mesiacov, a edaravone, ktorý môže spomaliť progresiu o 33 percent.
Vedci chcú čoskoro publikovať aj dlhodobejšie dáta. Väčšina účastníkov výskumu totiž chcela pokračovať v užívaní liekovej kombinácie i po ukončení štúdie a niektorí ju už teraz užívajú dlhšie ako dva roky.