22.10.2020, 10:48

Vláda pomôže VšZP

Premiér: A keď VšZP bude potrebovať do konca roka ďalšie peniaze, tak jej pôjdu ďalšie peniaze

Vláda pomôže VšZP
Zdroj: TASR

Sto miliónov eur. Takúto finančnú injekciu nakoniec dostane Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), a to cez zvýšenie základného imania poisťovne. V minulom čísle ZdN sme informovali, že vláda plánuje dofinancovať štátnu VšZP až do výšky 300 miliónov eur, po nesúhlase koaličnej SaS suma klesla.

Premiér Igor Matovič, štátna tajomníčka MZ SR Jana Ježíková a minister financií Eduard Heger dofinancovanie len štátnej poisťovne zdôvodnili okrem iného tým, že VšZP najviac platí za zdravotnú starostlivosť, pričom poskytuje 69 percent zdravotnej starostlivosti, ale na svoju réžiu míňa len 50 percent z výdavkov na réžiu. „Štát je omnoho lepší vlastník ako súkromné zdravotné poisťovne,“ uviedol premiér a dodal: „Keď si porovnáte navzájom poistencov, či VšZP alebo súkromných poisťovní, dramaticky najviac platí VšZP za svojich poistencov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.“ Následne doplnil, že VšZP dostáva však najmenej za túto zdravotnú starostlivosť.

„Pri vyberaní poistného a následného preplácania zdravotnej starostlivosti funguje tzv. prerozdeľovací kľúč. Keď zdravotná poisťovňa, ktorá má viac zdravých poistencov alebo viac poistencov štátu, a druhá má menej, aby medzi nimi nebola krivda, štát by mal zabezpečiť, aby sa následne peniaze prerozdelili podľa toho, akú zdravotnú starostlivosť platili,“ povedal premiér.

Podľa neho však Robert Fico a Peter Pellegrini úmyselne nechali v systéme dieru, ktorá spôsobila to, že „len za minulý rok bola VšZP okradnutá o 58,148 mil. eur. Ako to vzniklo? VšZP preplatila skoro 69 % zo všetkej zdravotnej starostlivosti, ale cez prerozdeľovací kľúč sa jej dostalo len 67,7% príjmov. VšZP dostala 3,545 mld. eur, hoci podľa toho, koľko poskytla zdravotnej starostlivosti, mala mať príjem 3,603 mld. eur,“ tvrdil premiér. Podľa neho rozdiel medzi tým, čo mala VšZP dostať za svoje služby, a tým, čo jej prerozdeľovací kľúč nadelil, je 58 miliónov eur. „Keď sa pýtate, kde tie peniaze skončili, skončili na súkromných účtoch majiteľov súkromných zdravotných poisťovní,“ odpovedal si premiér.

Reakcie

Nielen dofinancovanie VšZP, ale aj následné zdôvodnenie tohto kroku Igorom Matovičom skritizovali súkromné zdravotné poisťovne aj analytici. Nákladnejší poistný kmeň VšZP je totiž kompenzovaný prerozdeľovacím mechanizmom, cez ktorý súkromné zdravotné poisťovne vyčlenili VšZP za rok 2019 takmer 270 miliónov eur, za rok 2018 to bolo takmer 225 miliónov a v roku 2017 to bolo takmer 175 miliónov eur. Navyše, štát už dlhodobo platí za svojich poistencov minimálnu sumu. To však už premiér ani štátna tajomníčka MZ SR na tlačovej besede, kde oznámili dofinancovanie VšZP, neuviedli. Cieľom prerozdeľovacieho systému totiž nemá byť účelové plnenie kasy štátnej poisťovne, ale kompenzácia nákladov na chorľavejších poistencov. Jeho cieľom nemá byť ani rozdeľovanie nehospodárneho míňania peňazí do ostatných zdravotných poisťovní.

Dôvera zdravotná poisťovňa pripomína, že posledná zmena sa udiala na základe návrhov spoločnosti GuptaStrategist, ktorá sa okrem iného zaoberá aj prerozdeľovacím mechanizmom v Holandsku – v krajine s dlhodobo najlepšie hodnoteným systémom zdravotného poistenia v EÚ. Všetky zdravotné poisťovne tieto návrhy akceptovali v rámci Asociácie ZP.
„Neochota vlády Igora Matoviča spravodlivo dofinancovať zdravotnícky sektor je arogantným výsmechom viac ako dvom miliónom občanov, ktorí sú poistení v súkromných zdravotných poisťovniach,“ uvádza v stanovisku Dôvera ZP.

Podľa poisťovne ani predchádzajúce vlády a ani súčasná vláda nedokázali zabezpečiť transparentný a stabilný systém financovania zdravotnej starostlivosti. „Dokazuje to fakt, že štát dlhodobo neplatí férovú sadzbu za tzv. poistencov štátu. Argumenty predstaviteľov vlády Igora Matoviča k tomu, prečo nechcú pristúpiť k spravodlivému dofinancovaniu zdravotníckeho sektora, považujeme za demagógiu. Bojom proti Pente si táto vláda zobrala za rukojemníkov poistencov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Je to o to zarážajúcejšie, že k takémuto riešeniu pristupuje v roku, ktorý je zásadne negatívne ovplyvnený pandémiou,“ reagovala poisťovňa Dôvera.

„Je absurdné a nespravodlivé, aby sa viac ako 2 milióny Slovákov v súkromných poisťovniach skladali na záchranu jednej štátnej zdravotnej poisťovne, ktorá má najvyššie príjmy na jedného poistenca,“ reagovala zdravotná poisťovňa Union. Aj tá pripomína, že ak štát nezačne dostatočne platiť za poistencov štátu, tak nielenže zdevastuje konkurenčné prostredie, ale aj úplne pokriví systém verejného zdravotného poistenia. „Celé načasovanie dofinancovania výhradne štátnej poisťovne je nešťastné aj z pohľadu rastúceho počtu nakazených koronavírusom a zvýšenej potreby zdravotníckej starostlivosti. Obávame sa, že to destabilizuje systém,“ uviedla ZP Union a dodala, že „jediný spravodlivý spôsob dofinancovania je totiž len cez platbu za poistenca štátu a k jej zvýšeniu by malo prísť v čo najkratšom možnom čase – už včera bolo neskoro“.

Pomoc

I. Matovič tvrdí, že pomoc poskytli aj súkromným poisťovniam. „Cez systém prvej pomoci, ktorú sme počas koronakrízy nastavili, sme poskytli všetkým zdravotným poisťovniam 87 miliónov eur bez ohľadu na to, kto je vlastníkom. Keď prispejete zamestnávateľom na to, aby mohli zamestnávať ľudí alebo dať im príspevok na odvody, tak tá príslušná časť skončí v zdravotných poisťovniach. A dnes sme rozhodli o tom, že systematicky vykrádanej VšZP, nášmu spoločnému, štátnemu podniku, ktorý patrí nám všetkým, sme poskytli pomoc 100 miliónov eur,“ zhrnul premiér.

„Aj vďaka tomu, ako sme zvládli prvú vlnu korony, sme videli, že ekonomika bola v dobrom stave a veľmi silno zaúčinkoval tzv. kurzarbeit, ktorým sme zadotovali zdravotné poisťovne,“ potvrdil minister financií E. Heger, ktorý dodal, „stále tu zaznievajú hlasy, že štát neurobil nič pre zdravotné poisťovne. Urobil veľmi veľa, ako zaznelo, tie desiatky miliónov putovali do verejného zdravotníctva, a teda všetkým zdravotným poisťovniam.“

„Teraz sa dostávame do situácie, keď štát prvýkrát podporuje svoju zdravotnú poisťovňu tzv. vstupom do základného imania, resp. posilneným upísaním vlastných akcií a zvýšením základného imania o 100 miliónov eur,“ povedala J. Ježíková. Podľa nej k tomu došlo, lebo VšZP vytvorila veľkú stratu, keď v rokoch 2015 – 2016 sa VšZP nehospodárnym nakladaním s peniazmi zadlžila až na výšku 190 miliónov eur. „Myslím, že to bolo v roku 2016 – 2017, keď aj minister Drucker alebo bolo zvažované na MZ, že presne takýmto istým spôsobom sa zasanuje VšZP, a že bude zvýšené základné imanie. V tom období ešte nebolo úplne jasné, či toto nebude posudzované ako nezákonná štátna pomoc, dnes už na 100 percent vieme a máme to potvrdené rozsudkom európskeho súdneho dvora, že takáto pomoc VšZP nie je nezákonnou štátnou pomocou,“ uviedla J. Ježíková.

Na otázku ZdN, či uvedených 100 miliónov eur súvisí s výpadkami príjmov v dôsledku pandémie, reagovala štátna tajomníčka: „Tá suma súvisí jednak s tým, že VšZP si nesie so sebou stratu z minulých období a, samozrejme, sú tu aj nejaké výpadky na príjmoch. Hoci nie sú také zásadné, ako sa očakávalo a jednak vláda poskytla pomoc, že platila zdravotné odvody za ľudí, ktorí nemali príjem, takže ten podiel, teraz nepoviem presnú sumu, výpadku príjmov tam je, ale nie je taký zásadný, že by to bolo likvidačné pre poisťovne.“

A na našu otázku, či toto bude v tomto roku jediná platba do sektora v rámci dofinancovania, uviedol I. Matovič, že v rámci dofinancovania do sektora už išlo od apríla, odkedy bola poskytovaná prvá pomoc, 87 miliónov eur zdravotným poisťovniam. „Očakávame do konca roka ešte ďalších približne 50 miliónov. Čiže možno 120 – 130 miliónov eur cez tento kanál. Toto je 100 miliónov eur. A keď VšZP bude potrebovať peniaze do konca roka ďalšie, tak jej pôjdu ďalšie peniaze. Takže sme pripravení pomáhať dovtedy zdravotnej poisťovni, dokedy bude potrebovať pomoc. A rovnako očakávame, že rovnako zodpovedne voči svojmu majetku sa budú správať aj súkromní vlastníci zdravotných poisťovní, jednej aj druhej, ktoré na Slovensku pôsobia.“


Komentujú
JUDr. Ivan Humeník, PhD., advokát h&h PARTNERS

Zamyslenie k zámeru vlády zatiahnuť výdavky VšZP

Máme to tu opäť. Vláda prezentovala zámer zafinancovať VšZP prostredníctvom zvýšenia základného imania štátnej zdravotnej poisťovne. Zákonite to vyvolalo nevôľu dvoch súkromných poisťovní. Z čisto sterilného právneho pohľadu vedeného posledným rozhodnutím SD EÚ v spojených veciach C-262/18 P and C-271/18 P by o nedovolenú štátnu pomoc nemalo ísť, keďže štát argumentuje, že hlavná činnosť zdravotných poisťovní nemá hospodársku povahu. Zjednodušene povedané – takýto odkaz môžeme čítať v rozhodnutí Súdneho dvora a je to nepochybne eso, s ktorým MZ SR pri argumentácii o dovolenosti pomoci pre VšZP hrá. I keď nie som fanúšik „podnikania“ v oblasti nákupu zdravotnej starostlivosti, nedá mi, aby som nepovedal, že mi tento zámer pripadá taký, no poviem úprimne, krivácky.
Môj názor je taký, že pokiaľ nebude štát limitovaný v injekciách do svojich organizácií, bude to potenciálne viesť k vytlačeniu súťaže, a to aj napríklad na trhu zdravotného poistenia. O. K., tento segment má významné špecifiká, ale pokiaľ legislatíva umožňuje vstup súkromného kapitálu „do ringu“ (čo umožňuje), tak používanie dopingu u jedného boxera zo zápasu urobí v konečnom dôsledku jatky a už nepôjde o fair play, ale len o to, dokedy nenadopovaný súper v ringu vydrží. Môžeme si položiť otázku, čo vedie vládu k tomuto kroku? Odpoveď nájdeme v materiáli predloženom na rokovanie vlády – ide o záujem pacientov, ktorým chce VšZP poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú. Mimochodom, neviem, či ste si všimli, že v časti 4 materiál znie ako preexponovaná marketingová prezentácia úspechov a vízií VšZP. Moja úvaha znie – čo s poistencami, ktorí nemajú to šťastie a nie sú v štátnej poisťovni, do ktorej štát, ako tvrdí, môže naliať zdroje?
Na návrh selektívneho posilnenia kapitálu len štátnej poisťovne sa pozerám ako na nekoncepčný krok, ktorý sa dá odôvodniť len pandémiou (ak sa dá). Urobiť z toho folklór (len na základe rozhodnutia SD EÚ) by som do budúcnosti nepovažoval za šťastné. Ak sa dlhodobo zdá, že nápad urobiť z administrovania verejných zdrojov zdravotného poistenia polobiznisovú (alebo úplne biznisovú?) činnosť nie je správny, tak sa s tým treba vyrovnať koncepčne, a nie neustálou liečbou symptómov.
Som zvedavý, ako budú reagovať súkromné poisťovne. Podľa môjho názoru sa nedá vylúčiť, že podniknú právne kroky, a to hoc len z dôvodu, aby dali štátu jasne najavo, že takéto operácie budú vždy spojené s rizikom sporu. Pokiaľ by zo strany súkromných poisťovní neboli prijaté nejaké právne opatrenia, mohlo by to z taktického hľadiska pre ne spôsobiť ešte väčšiu katastrofu, keďže štát by mohol dostať chuť na ďalšie kroky, ktoré by hranice posúvali stále ďalej a ďalej. Veď uvidíme, pandémia, zdá sa, nekončí, čo môže byť dôvodom na generovanie podobných riešení aj v ďalšom období.


Michal Štofko, bývalý analytik Inštitútu zdravotnej politiky

Prerozdeľovák

Označiť prerozdeľovací mechanizmus príjmov verejného zdravotného poistenia za nástroj na okrádanie VšZP je príliš. Prerozdeľovaciemu mechanizmu sa venujem od jeho počiatkov. Osobne som s mojimi drahými bývalými kolegami na IZP implementoval väčšinu jeho zdokonalení. Nechcem sa chvastať, ale podobným systémom sa prerozdeľujú prostriedky takmer vo všetkých krajinách EÚ, a ten náš je z hľadiska presnosti pravdepodobne druhý najlepší (lepší sú asi len Holanďania, ale aby sme ich dobehli, potrebovali by sme omnoho väčšiu granularitu a dostupnosť dát). Dozvedel som sa však, že vďaka mechanizmu, ktorý som aktívne kultivoval 5-6 rokov, prichádza VšZP o 58 miliónov ročne. Toto by som však chcel upresniť – prerozdeľovací mechanizmus by mal slúžiť výhradne, výsostne a jedine na spravodlivé rozdelenie príjmov verejného zdravotného poistenia.
Logika je jednoduchá – VšZP má chorejší kmeň poistencov, výber poistného je však v prospech ostatných zdravotných poisťovni, a tak je celkom spravodlivé, aby súkromné zdravotné poisťovne tej štátnej prispeli na starostlivosť, ktorú zaplatila. Otázkou však zostáva koľko. Nuž, a tu vstupuje do hry tzv. prerozdeľovák. Ten odhadne náklady budúcich období jednotlivých poistencov a podľa toho rozdelí zdroje medzi jednotlivé poisťovne. Pointou je, že každá poisťovňa dostane toľko, koľko sa očakáva, že jej poistenci budú stáť. Je to extrémne komplikovaný analytický model, na ktorý treba asi aj 2. až 3. vysokoškolský stupeň, alebo kýbeľ rozumu. Keďže ide o odhady budúcich nákladov, má zdravotná poisťovňa priestor na určitú mieru nákladovej efektivity, čo znamená, že sa jej sem-tam podarí nakúpiť nejakú starostlivosť lacnejšie, zazmluvniť niektorého poskytovateľa výhodnejšie a podobne. Práve toto je na tom našom prerozdeľováku najkrajšie. Že sa snaží odhadnúť náklady a dáva priestor na úspory pre poisťovne. Ak by sme chceli dokonalý prerozdeľovák, čiže aby každá poisťovňa dostala všetko, čo minula, nikdy by sme sa nedopracovali k efektívnejším a lacnejším spôsobom liečby, ktoré potom s ohľadom na rozpočtovú udržateľnosť môžu byť poskytnuté väčšej skupine ľudí.. Nechcem rozoberať, či bolo alebo nebolo 58 miliónov ukradnutých z VšZP, to nech si rozhodnú pomazanejšie hlavy. Viem však s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou povedať, že prostredníctvom prerozdeľováku sa to neurobilo. Len na záver – minulý rok dostala VšZP vďaka prerozdeľováku 270 miliónov eur navyše. A tak je to spravodlivé. Niet zač...