07.05.2020, 00:00

Stratifikácia sa nepripravovala ako krízový plán

Rezort najskôr zanalyzuje potrebu a dopyt po zdravotnej starostlivosti a následne pristúpi ku krokom, ktoré budú v prospech tak pacientov, ako aj pracovníkov v zdravotníctve

Stratifikácia sa nepripravovala ako krízový plán

K najúspešnejším európskym krajinám v boji proti koronavírusu patrí nepochybne Nemecko. Podľa denníka The Financial Times za úspechom Nemecka v boji proti koronavírusu je prebytok lôžok v nemocničných zariadeniach. V článku sa uvádzalo, že dlhé roky bolo pritom nemecké zdravotníctvo niektorými ekonómami a politikmi kritizované za nízku vyťaženosť nemocničných lôžok a celkovo za prebytok nemocníc v krajine.

Aj Slovensku sa často vyčíta nadbytočný počet lôžok, i to bol dôvod, prečo mala prebehnúť stratifikácia. Keďže však bolo tesne pred parlamentnými voľbami, o návrhu sa v NR SR nakoniec ani nehlasovalo. Oslovili sme preto odborníkov s otázkou, či Nemecku naozaj pomohol prebytok lôžok a ako pandémia ovplyvní prípadnú budúcu stratifikáciu na Slovensku.

Podľa analytika inštitútu INEKO Dušana Zachara úspech Nemecka v boji s pandémiou koronavírusu nie je možné pripisovať len nadpriemernému počtu nemocničných lôžok v intenzívnej starostlivosti (teraz sú rozšírené a sú vyťažené na úrovni 57 %), hoci to zohráva výraznú rolu pri záchrane životov nakazených. „Medzi dôvody úspechu treba prirátať aj dobre nastavené procesy a plánovanú pripravenosť reagovať na krízové situácie, nadpriemerné testovanie, protiepidemiologické opatrenia a pod., čo prispelo v Nemecku k rýchlemu poklesu reprodučného faktora R0 na úroveň 1,“ zhodnotil D. Zachar.

Podľa neho sa krajine lepšie reaguje na krízu, ak si v dobrých časoch vytvára rezervy. Nemecko má najvýkonnejšiu ekonomiku Európy, je známe svojou zodpovednou hospodárskou politikou, „aj preto si môže dovoliť mať vytvorené kapacity na horšie časy. Podľa údajov Nemeckej spoločnosti nemocníc (Deutsche Krankenhausgesellschaft /DKG/) sa obložnosť intenzivistických nemocničných lôžok pohybuje v štandardných nekrízových časoch v rozmedzí 70 až 80 %, čo vôbec nie je zlé. Takémuto ukazovateľu by sa istotne potešili i mnohé slovenské nemocnice. Dobrou praxou je tiež schopnosť flexibilne reagovať na krízové podmienky a potreby väčších kapacít. Nemecko malo pred krízou podľa údajov DKG 28-tisíc postelí na oddeleniach intenzívnej starostlivosti, z toho 20-tisíc s možnosťou ventilácie. V období koronakrízy zvýšilo tieto počty alebo ich môže veľmi rýchlo zvýšiť na 40-tisíc lôžok vrátane 30-tisíc s pľúcnou ventiláciou,“ skonštatoval D. Zachar.

Lôžka

Podľa výkonnej riaditeľky Asociácie zdravotných poisťovní SR MUDr. Kataríny Kafkovej je počet lôžok a nemocníc v čase aktuálnej krízy nepochybne dôležitý. „Situácia si vyžaduje flexibilitu, a to nielen vo využívaní existujúcich nemocničných lôžok. Zároveň je však dôležité aj to, aký typ lôžok máte, teda či máte dostatok lôžok s príslušným technickým vybavením na liečbu ochorenia COVID-19. A v neposlednom rade zdravotnícky personál, ktorý je schopný starať sa o pacientov s týmto ochorením,“ zhrnula K. Kafková. Preto sa podľa nej nedá povedať, že kľúčom k úspechu je iba počet lôžok. „Bez prístrojov a zdravotníkov sa, bohužiaľ, pacienti na lôžku nevyliečia. Čo však považujem v tomto období za väčší problém, nie je ani tak počet lôžok ako počet personálu. Už pred nástupom pandémie sme čelili ich nedostatku. Väčšina zdravotníkov je navyše v dôchodkovom či preddôchodkovom veku, a teda v čase pandémie ochorenia COVID-19 sú z hľadiska nákazy sami rizikovou skupinou,“ zdôraznila riaditeľka asociácie.

Aj prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) PhDr. Mária Lévyová uviedla, že v boji s pandémiou je počet lôžok určite dôležitý, ale nie je to jediné kritérium. „Zriadiť dočasné poľné či iné provizórne nemocnice by pochopiteľne bolo výzvou, no o to väčšou výzvou by bolo vybaviť ich technicky, materiálne a personálne. Problém s nedostatkom lekárov a sestier pociťujú pacienti už roky, nieto ešte v čase pandémie, ktorá ochromila vyspelejšie zdravotnícke systémy už v niekoľkých krajinách,“ zhrnula prezidentka AOPP.

„Úspech v boji s epidémiou sa nedá pripisovať len počtu lôžok,“ potvrdil aj generálny riaditeľ ProCare a Svet zdravia MUDr. Vladimír Dvorový a dodal. „Veľkým faktorom je funkčná sieť ambulancií, vďaka ktorej je možné odfiltrovať veľkú skupinu ľahkých pacientov. Okrem samotného počtu lôžok je tiež dôležitá štruktúra zdravotnej starostlivosti o týchto pacientov (nadväznosť: karanténa – ľahkí pacienti – stredne ťažkí pacienti s nutnosťou oxygenoterapie – ťažkí pacienti s nutnosťou riadenej ventilácie), personálne zabezpečenie jednotlivých typov a najmä koordinácia a organizácia. Aj pri dostatku lôžok teda zdôrazňujem potrebu koordinácie jednotlivých typov a správneho riadenia kapacít.“

Podľa hovorkyne skupiny AGEL SK Martiny Pavlikovej je v prípade pandémie zvýšený počet lôžok veľkou devízou, nie však rozhodujúcou. „Ak máte pre pacientov dostatočný počet lôžok, ale nemáte dostatok napríklad ventilátorov a personálu na ich obsluhu, samotný význam pridelenia voľného lôžka pre chorého pacienta sa stráca a pacient je hospitalizovaný, ale bez možnosti poskytnutia kvalitnej zdravotnej starostlivosti. K počtu lôžok je potrebné mať pripravený aj kvalitný personál a materiálno-technické vybavenie,“ zhodnotila M. Pavliková.

Podľa slov prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) MUDr. Mariána Petka, MPH, počet lôžok zohráva určitú úlohu, na druhej strane však treba povedať, že pri stratifikácii nemalo dochádzať k zrušeniu lôžok, ale mali sa meniť. „My sa počtom lôžok skôr blížime k nemeckému modelu ako k holandskému a ani my za asociáciu sme nesúhlasili so žiadnym rušením nemocníc a so žiadnym rušením lôžok v celom rozsahu,“ zhrnul M. Petko.

Ešte doplnil, že v nemeckom systéme zohráva viac úloh pozitívum. Nemecký systém je veľmi dobre vymyslený, nemecké zdravotníctvo je schopné poňať väčšie kapacity pacientov. „U nás, keby sme sa bavili len o počte lôžok, nemocnice sú pripravené na to, aby zvládli počty pacientov. Otázne je, či je aj dostatok ventilátorov a dostatok lekárov k ventilátorom,“ podotkol M. Petko.

„V princípe platí, že zhruba 75 % zdravotnej starostlivosti je takzvaná neodkladná a 25 % plánovaná. Z tohto hľadiska kapacity na úrovni potrebného lôžkového fondu je vždy potenciálnych 25 na plánovanú starostlivosť voľných, pretože v prípade pandémie ju nebudeme poskytovať,“ zhodnotil bývalý minister zdravotníctva MUDr. Rudolf Zajac.

Podľa neho by v prípade Slovenska išlo minimálne o 7 000 ihneď voľných postelí. „Špeciálne pri COVID-19 je problém, že komplikované prípady vyžadujú vysoko náročnú odbornú starostlivosť na úrovni JIS alebo až ARO. Taktiež sú vysoké nároky na technológie, pretože je potrebných množstvo prístrojov na pľúcnu ventiláciu, a v najhoršom prípade až na extrakorporálne technológie. Tu si však treba uvedomiť, že samotné stroje sú nanič, potrebujeme kvalifikovanú obsluhu v trojzmennej prevádzke, a to by mohla byť aj naša Achillova päta. V Nemecku a v Českej republike majú preto najlepšie výsledky, pretože majú v rámci Európy dostatok kompletov (stroje a obsluha). V Taliansku a Španielsku je to naopak, preto je tam aj vysoká úmrtnosť. Ďalšou možnosťou je, že časť akútnej starostlivosti preberie ambulantný sektor, to by si však museli uvedomovať politici zdravotníctva, a nie ho sústavne zanedbávať. V najhoršom prípade pre potreby izolácie môžete nastavať kontajnerové nemocnice, tak ako sme to videli v Číne,“ zhodnotil bývalý minister zdravotníctva.

Podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej je v súčasnej situácii v boji s ochorením COVID-19 súčasný lôžkový stav na Slovensku adekvátny. „Do budúcnosti rezort zdravotníctva plánuje zadefinovanie reformy nemocníc, avšak nie tak, ako bola postavená v uplynulom volebnom období. Rezort si najskôr pedantne zanalyzuje potrebu a dopyt po zdravotnej starostlivosti na Slovensku a následne pristúpi ku krokom, ktoré budú v prospech tak pacientov, ako aj pracovníkov v zdravotníctve,“ uviedla Z. Eliášová.

Odklad

Slovenská reforma nemocníc, tzv. stratifikácia nabrala politický záber a parlament o reforme nehlasoval. O stiahnutie návrhu vtedajšiu ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú požiadali preto, že návrh k reforme nemal dostatočnú politickú podporu. Projekt stratifikácie tak ostáva v rukách súčasnej vlády a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího.

Podľa analytika D. Zachara odloženie stratifikácie by bola obrovská škoda pre Slovensko a trestuhodné mrhanie kapacitami. „Na projekt stratifikácie treba nadviazať a najmä ho dokončiť, a nie znova od nuly niečo nové vyvíjať, lebo potom sa nič nestihne,“ reagoval D. Zachar.

„Stratifikáciu nemocníc, ktorá mala riešiť lôžkovú zdravotnú starostlivosť komplexne, by nebolo možné zrealizovať z roka na rok. Jej jednotlivé fázy boli rozpočítané na 11 rokov, výsledný stav sa teda očakával až v roku 2030. Stratifikácia nemocníc nepočítala s rušením lôžok, ale s ich reprofilizáciou. Teda s reprofilizáciou lôžok z oddelení, kde nám klesá počet hospitalizácií/výkonov (napr. pôrodníctvo), na oddelenia, kde nám, naopak, v dôsledku starnutia populácie počet hospitalizácií rastie. Neovplyvnila by teda počet lôžok v súčasnej krízovej situácii. Ak by aj taká zásadná reforma prebehla, stále to nemení nič na fakte, že musíme mať pripravené aj centrálne a lokálne krízové plány a lôžka by sa v prípade krízy museli podľa potreby reprofilizovať,“ zhodnotila K. Kafková.

Šéfka AOPP považovala odloženie stratifikácie nemocníc za veľké sklamanie v čase, keď k jej odloženiu došlo. „V PVV sa reforme nemocničnej siete venuje celá časť a sú tam časti, ktoré vychádzajú z pôvodného zámeru stratifikácie. Nie je podstatné, či potrebnú zmenu v zdravotníctve nazvú politici stratifikáciou alebo reformou. V každom prípade je potrebné čím skôr pristúpiť k spusteniu stratifikácie nemocníc, a to bez ohľadu na aktuálnu krízu,“ zdôraznila M. Lévyová.

Podľa nej je to prvé ucelené riešenie, ktoré malo nadväzovať aj na iné formy poskytovania starostlivosti, ktoré prišlo po rokoch odkladania zásadných a nevyhnutných zmien pre fungovanie celého systému zdravotníctva. „Samotná príprava trvala niekoľko rokov. Pre nás pacientov to bola vízia kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti na špecializovaných pracoviskách, ale aj vytvorenia tisícok lôžok pre dlhodobo chorých, ktorých je dnes akútny nedostatok,“ priblížila M. Lévyová.

Podľa V. Dvorového aktuálna pandémia donúti všetky zdravotné systémy prehodnotiť svoju štruktúru. „Primárne by teda pohľad na kvalitu zdravotnej starostlivosti (čo bolo motívom plánovanej stratifikácie) mal byť rozšírený aj o pohľad na dostupnosť kapacít v prípade krízy (na čo sa v dobrých časoch ľahko zabúda),“ reagoval.

„Nevieme sa vyjadriť k stratifikácii nemocníc, ktorá bola spracovaná minulou vládou, a jej významu odloženia vzhľadom na súčasnú pandémiu. V každom prípade súhlasíme s názorom, že dobre pripravená stratifikácia nemocníc vychádzajúca z racionálnych základov je prospešná pri poskytovaní kvalitnej zdravotnej starostlivosti. A veríme, že nová stratifikácia bude mať zapracované aj mechanizmy nastavenia celého systému fungovania zdravotníctva počas pandémie,“ uviedla M. Pavliková.

Podľa R. Zajaca „to, čo s nazývalo stratifikácia, bol taký čistokrvný nezmysel, že aj keby sa začala, na riešenie pandémie by nemala vplyv, skôr naopak, iba by zväčšila chaos.“ Ako uviedol, pandémia neovplyvní slovenskú plánovanú stratifikáciu. „Pod stratifikáciou stále rozumiem zvyšovanie efektívnosti siete, a nie nejaké pandemické stratifikačné matiné,“ zhrnul bývalý minister.

Podľa K. Kafkovej k spusteniu stratifikácie nemocníc je potrebné pristúpiť čo najskôr, aby sa docielilo skvalitnenie systému poskytovania lôžkovej zdravotnej starostlivosti v prospech všetkých poistencov. „Na základe aktuálnej situácie však bude potrebné stratifikáciu v niektorých bodoch prehodnotiť, napríklad zahrnúť aj vytvorenie infekčných „červených“ nemocníc či pavilónov v nemocniciach,“ reagovala K. Kafková.

Aj M. Lévyová uviedla, že stratifikácia nemocníc je bez ohľadu na aktuálnu krízu dôležitá na sfunkčnenie lôžkovej zdravotnej starostlivosti a jej ďalších foriem. „Nevylučujem však, že ministerstvo zdravotníctva bude musieť pristúpiť k niekoľkým zmenám v súvislosti s aktuálnymi problémami. Myslím si, že aj z takej negatívnej skúsenosti, akou je pandémia, môžeme v konečnom dôsledku ťažiť a naučiť sa robiť veci lepšie,“ podotkla M. Lévyová a dodala, že projekt stratifikácie by mal vychádzať z už existujúceho konceptu stratifikácie nemocníc, ktorý je veľmi dobrým základom.

„Otázka počtov (lôžok) je čisto analytická vychádzajúca z reálnych štatistík, potrieb a očakávaného demografického vývoja. V tomto kontexte je stratifikácia, ak takto nazveme proces reprofilizácie, len nástroj, ktorý má reflektovať potreby Slovenska. V krízových situáciách je preto absolútne logické zapojiť do riešenia celý lôžkový fond," reagovala Asociácia štátnych nemocníc.

Otázniky

Zisťovali sme aj, ak by stratifikácia prebehla ako mala a jednotlivé zariadenia by už boli reprofilizované, či by tento krok bol prínosom pre naše zdravotníctvo v zvládnutí a pripravenosti na koronavírus.

„Myslím si, že by to naše zdravotníctvo zvládlo ešte lepšie. V hierarchii nemocníc by bol väčší poriadok a plánovanie a realizácia krízových opatrení by bolo jednoduchšie a efektívnejšie. Stratifikáciou by sa posilnila špecializácia a akútna starostlivosť v centrách a zariadenia následnej starostlivosti by mohli veľmi dobre slúžiť ako záložné lôžka pre nakazených, ktorí si nevyžadujú intenzívnu starostlivosť,“ zhodnotil D. Zachar.

Podľa K. Kafkovej aj v prípade, že by stratifikácia nemocníc už prebehla, nič to nemení na tom, že by sme museli mať pripravené krízové plány, ako aj lôžka na reprofilizáciu práve s cieľom riešenia zdravotníckej krízy. „Stratifikácia nemocníc nebola pripravovaná ako krízový plán, ale ako dlhodobé riešenie na skvalitnenie systému lôžkovej zdravotnej starostlivosti,“ uviedla K. Kafková.

„Ťažko hodnotiť, čo by bolo, keby. Jedna vec je fungovanie systému poskytovania zdravotnej starostlivosti v bežných podmienkach, a druhá v čase krízy. Stratifikácia nemocníc mala priniesť lepšie výsledky liečby, typológiu nemocníc, tisíce lôžok dlhodobej starostlivosť, no pochopiteľne neobsahovala krízový plán pre prípad pandémie, keďže v tom čase bolo prioritou riešiť stav nášho zdravotníctva,“ zhodnotila M. Lévyová.

V. Dvorový pripustil, že na hypotetické otázky je ťažké odpovedať, ale podľa neho zásadná reforma by mala byť veľmi dobre navrhnutá a následne pochopená celým sektorom.

„Veľmi ťažko je hodnotiť, čo by bolo, ak by tu bola zavedená stratifikácia podľa návrhu predchádzajúcej vlády. S prípadnou pandémiou takého rozsahu nerátal žiaden z pripravovaných variantov stratifikácie. V tomto kontexte je podľa nášho názoru aj racionálne, že nebola zavedená do praxe. Určite by v tomto období ešte nebola úplne zapracovaná do systému a navyše by sme tu mali aj pandémiu COVID-19. Táto situácia by mohla vyvolať chaos a dezorganizáciu,“ pripustila M. Pavliková a doplnila, že „v každom prípade aj táto situácia je inšpiráciou na prehodnotenie stratifikácie nemocníc v zmysle zapracovania fungovania zdravotníctva v čase pandémie. Ak budú procesy správania celého zdravotníctva v čase pandémie presne stanovené, ušetrí sa množstvo drahocenného času, vyťaženosť personálu a náklady na materiálno-technické zabezpečenie fungovania celého systému v čase pandémie.“

Komentujú

MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory

Naše zdravotníctvo potrebuje zmenu
Slovenská lekárska komora (SLK) i organizácie, ktoré sa snažia porozumieť fungovaniu zdravotníctva, ako i význame a úlohe štátu v ňom opakovane upozorňovali na fakt, že nie je možné brať úlohu, poslanie a organizáciu zdravotníctva len z ekonomického hľadiska a z hľadiska aktuálnej efektívnosti. Opakovane sme sa vyjadrovali, že všeobecné nemocnice nemôžu pracovať s 85- a viacpercentnou obložnosťou, lebo sú časy, keď je obložnosť vyššia a keď zasa nižšia, a sú situácie, keď potrebujeme rezervy. A to tak nehnuteľné – nemocnice s posteľami, ako aj personálne a technické.
Toto bol aj náš hlavný problém a nedostatok, na ktorý SLK upozorňovala pri navrhovanej stratifikácii nemocníc od bývalej ministerky Kalavskej. Opakovane sme argumentovali, že pri jej schválení v navrhovanom znení by už z nášho pohľadu nebolo možné štátom garantovať dostupnosť a kvalitu poskytovania nielen ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dnes si neviem predstaviť (a určite nie som sám), čo by sme robili, keby bola stratifikácia v navrhovanom modeli schválená a koronavírus by prišiel povedzme o 3 roky... Všetci si to však vieme domyslieť. Principiálny a odborný pohľad, ktorým SLK pristupovala aj k problému „Stratifikácie nemocníc“, je v tomto období pre nás určitá satisfakcia. Potvrdilo sa, že sme skutočne stáli na správnej strane a naše argumenty boli založené na reálnych dátach a analýzach. Napriek tomu si myslíme, že naše zdravotníctvo potrebuje zásadnú zmenu. Vrátane fungovania a siete nemocníc, ich personálneho zabezpečenia, vybavenia, rekonštrukcie či výstavby nových nemocníc. Slovenské zdravotníctvo potrebuje komplexnú reformu na všetkých úrovniach a zásadnejší vplyv štátu na garanciu a zabezpečenie dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Všetci analytici, ekonómovia a tí, ktorí nemajú vedomosti a skúsenosti s odbornou zdravotníckou praxou, nám vyčítali a vyčítajú „prebujnelú“ sieť zdravotníckych zariadení na Slovensku a odporúčajú zatvárať nemocnice, lebo to nie je ekonomicky rentabilné. My sme však proti týmto vyjadreniam argumentovali práve situáciou v iných štátoch strednej Európy, s ktorými máme podobnú minulosť. Porovnania s Nemeckom, Rakúskom a Českom, v ktorých je sieť nemocníc hustejšia, ostali nezaujímavé nielen pre politikov, ale aj pre médiá. V týchto štátoch sú skutočne niektoré nemocnice aj v úplne malých mestečkách. O dátume ich výstavby, výbave a modernom zariadení už netreba ani hovoriť. Aj dnešná situácia nám jasne ukazuje, že žiadne zdravotníctvo nemôže ísť na doraz ani personálne, ani obložnosťou, ani materiálne a už vôbec nie finančne. Zdravotníctvo musí vždy počítať s mimoriadnymi situáciami a v tejto chvíli nemyslím len na epidémiu či pandémiu. A práve toto sa ukázalo ako obrovská výhoda hlavne pre Nemecko, ale i pre Česko, kde napriek zjavne masovejšiemu počtu ochorení na COVID-19 majú veľmi dobré výsledky v liečbe, ako i úmrtí. Toto sa nedá porovnať so Španielskom, s Talianskom alebo Anglickom.
Verím, že aj tieto príklady, ako i súčasná situácia nás všetkých presvedčia, že nie ekonomika a politici, ale ľudské zdravie a odborníci musia riadiť a ovplyvňovať zdravotníctvo. A to vrátane riešenia personálnej a finančnej situácie v slovenskom zdravotníctve. V tejto chvíli stojí aj pred súčasnou novou vládou veľká výzva a dilema. Bude naše zdravotníctvo ovplyvňovať v najbližšom období zase len ekonomika a zisk alebo zdravie a potreby našich pacientov, a tým aj chod tohto štátu?


Martin Smatana, generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky

Kľúčové je mať personál a nachystané kontingenčné plány
Ako už viete, stratifikácia nebude priamo v PVV, resp. bude. Stratifikácia bola zle vnímaná ako nová sieť nemocníc, pričom to bolo o nároku pacienta. Definovali sme tam časový nárok (maximálne čakacie lehoty), dostupnosť (geografické rozmery a rozmiestnenie) a kvalitu (minimálny počet výkonov). Tieto parametre sa spomínajú v PVV a to je hlavným vstupom aj výstupom stratifikácie. Z tohto pohľadu som spokojný a verím, že ak sa tieto parametre nároku naplnia, tak je jedno, ako sa to bude volať, ale dosiahne sa cieľ (bezpečná, kvalitná a dostupná starostlivosť).
Neviem presne, ako to kolegovia z Financial Times mysleli, ale pridať „posteľ“ nie je problém. Na takéto situácie sú jednotky hospodárskej mobility, ktoré by mali mať rezervné postele. Čo je kľúčové, je mať personál a nachystané kontingenčné plány, aby sme vedeli flexibilne a rýchlo reagovať. Dnes potrebujeme postele a ventilácie, ak by prišiel iný vírus, možno to budú angiografy, možno CT prístroje, možno niečo úplne iné – aj mimo ústavnej starostlivosti. Nevieme. Preto treba mať nastavenú flexibilnú sieť (ambulantnú aj ústavnú), dobre vybavenú a personálne zabezpečenú. To je jediné riešenie akejkoľvek pandémie.
Ak by sa stratifikácia realizovala, na pandémiu by nemala žiaden dosah, prvé zmeny by prišli v roku 2024/2025 a ako som písal, na núdzové stavy a pandémie sú špecificky vyčleňované kapacity, ktoré sme do projektu nezaratúvali.


Martin Vlachynský, analytik INESS

Ekonomika utrpí tvrdú ranu a s ňou aj slovenské zdravotníctvo
Každý si zo súčasnej situácie vyberá také lekcie, ktoré sa mu najviac páčia. Mne sa napríklad páči tá o decentralizovanom systéme v Nemecku. Ak by to bolo s tými posteľami také jednoduché, najviac vyhrané by mali v USA, kde majú najviac Intensive care postelí na obyvateľa na svete, naopak, zlé by to bolo v Južnej Kórei, kde je ich menej ako v Taliansku. Samozrejme, kvantita istú rolu v pandémii zohráva, na niečo také nebolo vyspelé zdravotníctvo zvyknuté na ležérne tempo chronických chorôb pripravené a ak by som si mal pre pandémiu vybrať jeden z dvoch (až na lôžka) úplne rovnakých systémov, vyberiem si ten s viac posteľami. Som však presvedčený, že aj tu sa najlepšie osvedčia systémy, ktoré sú flexibilné, majú zorientovaného regulátora, ale zároveň aj dostatok autonómie a zodpovednosti, aby nemuseli čakať na ministra, kým im zoženie rukavice, ktoré vedia pracovať s dátami, kde poskytovatelia medzi sebou dlhodobo kooperujú, a kde je dostatok zdrojov aj v zálohe na kritické situácie. Inými slovami, systémy, ktoré sú fungovaním bližšie k továrni na automobily ako k štátnemu úradu.
Čo sa slovenskej reality týka, chápem, že v týchto týždňoch asi nikto nad stratifikáciou nerozmýšľa, ale je to téma, ktorá sa bude musieť vrátiť. Ekonomika utrpí tvrdú ranu a s ňou aj slovenské zdravotníctvo. Efektívna sieť poskytovateľov bola dôležitá a teraz bude ešte dôležitejšia. Som zvedavý, ako politici okomentujú, že straty v nemocniciach teraz pohlcuje nielen daňovo-odvodový poplatník, ale aj nenávidený súkromný kapitál.
Máme to šťastie, že nábeh epidémie je mimoriadne pozvoľný, takže bol dostatok času nemocnice pripraviť. Preto si myslím, že by to zvládli aj reprofilované nemocnice. Dokonca si myslím, že za roky meškajúcu profiláciu nemocníc vzhľadom na kapacity liečební dlhodobo chorých a geriatrií, ako aj takmer neexistujúce prepojenie sociálnej/ošetrovateľskej sféry so zdravotníctvom teraz kruto zaplatíme epidémiou v DSS, ktoré sa v tomto boji ocitli preplnené, bez prostriedkov, bez ľudí, bez kompetencií a bez podpory nadriadených orgánov.