21.05.2020, 00:00

Kto dofinancuje výpadky príjmov poisťovní?

Minister financií uvažuje, že by to mali urobiť akcionári

Kto dofinancuje výpadky príjmov poisťovní?

Téma dofinancovania výpadkov príjmov zdravotných poisťovní v dôsledku pandémie COVID-19 naberá nový smer. Minister financií najnovšie prišiel s návrhom, aby svoju rolu v dofinancovaní namiesto štátu mali akcionári zdravotných poisťovní. V prípade VšZP by to bol štát, ale v prípade súkromných zdravotných poisťovní by sa o to mali postarať súkromní akcionári.

Už na okrúhlom stole Zdravotníckych novín (ZdN č.17– Nemocniciam hrozí kolaps) sa hovorilo o výpadku odvodov vo výške 160 až 180 miliónov eur mesačne. Aj zdravotné poisťovne upozorňujú na to, že viac ľudí na OČR a na PN znamená výrazne nižšie príjmy, odklad platenia preddavkov na poistné znamená narušenie cash flow. Zdravotné poisťovne však musia napĺňať potreby poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a výpadky príjmov tak znamenajú problém financovania zdravotnej starostlivosti.

Minister financií si myslí, že by sa do dofinancovania mali zapojiť akcionári. „Keď som bol na rokovaní so zdravotnými poisťovňami, povedal som veľmi dôležitú myšlienku. Pozrite sa, páni, ja som tu v prvom rade ako akcionár štátnej zdravotnej poisťovne. Vy ste tu dve súkromné, ja sa pýtam, čo idú vaši akcionári urobiť teraz v tomto čase na to, aby svoje firmy podržali, lebo tie firmy generujú normálne zisk,“ povedal minister v televíznej diskusii. Podľa neho je úloha štátu, aby prefinancoval štátnu poisťovňu, ale je dôležité, aby súkromné boli dofinancované svojimi akcionármi. „Toto je úplne kľúčové,“ dodal E. Heger.

Dofinancovanie

Podľa ZP Union interpretácia, že výpadky príjmov zdravotných poisťovní majú za následok zníženie ich prípadného zisku, je neprijateľná. „Pri náhlych výpadkoch príjmov v systéme verejného zdravotného poistenia (ako je to aj v tejto situácii) nejde o zisky zdravotných poisťovní, ale primárne o udržanie financovania poskytovania zdravotnej starostlivosti a udržanie stability verejného zdravotného poistenia,“ reagovala poisťovňa. S tvrdením, aby súčasný výpadok príjmu súkromných zdravotných poisťovní dofinancovával ich akcionár, poisťovňa nesúhlasí. „Takáto rétorika vyvoláva neistotu investorov a stratu ich dôvery v Slovenskú republiku, keďže spôsobuje obavy, že štát využije svoje postavenie (ako vlastník dominantnej zdravotnej poisťovne, ako zákonodarca a zároveň ako orgán dohľadu) na vyhladovanie súkromných zdravotných poisťovní. Navyše, takéto konanie môže v konečnom dôsledku vyvolať ešte väčšiu neefektivitu v štátnej zdravotnej poisťovni,“ doplnila ZP Union.

Na otázku, či ministerstvo zdravotníctva súhlasí s tvrdeniami ministra financií, reagoval rezort, že bude v uvedenej veci rešpektovať rozhodnutie ministerstva financií.

Podobné stanovisko vydala i štátna poisťovňa: „Všeobecná zdravotná poisťovňa bude rešpektovať rozhodnutie svojho akcionára Ministerstva zdravotníctva SR, ako aj Ministerstva financií SR.“

Treba pripomenúť, že štát je tiež platiteľom poistného a má svojich poistencov (deti, dôchodcov, nezamestnaných, ŤZP..). Zdravotné poistenie neplatia len ekonomicky aktívni, ale aj štát. Z odvodov na zdravotné poistenie je následne financovaná zdravotná starostlivosť.

„Jediný správny spôsob, ako zvýšiť objem peňazí na zdravotnú starostlivosť, je prostredníctvom vyšších platieb za poistencov štátu. Ak hovoríme o férovom financovaní zdravotníctva, tak si položme otázku, aký je príspevok štátu?“ pýta sa súkromná poisťovňa Dôvera. Podľa nej platby za svojich poistencov štát dlhodobo znižuje, čím ponechal až 78 percent príjmov verejného zdravotného poistenia na pleciach ekonomicky aktívnych poistencov. „Aktuálna kríza nám ukáže, aké je to nebezpečné. Ak má vedenie krajiny záujem na zabezpečení zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov, malo by sa začať vážne zaoberať otázkou férového financovania zdravotníctva. Poukazujeme na to, aby štát platil za svojich poistencov zodpovedajúcu sumu,“ uviedol hovorca poisťovne Matej Štepianský.

Pomoc

Ak by sa teda štát – akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) – rozhodol dofinancovať iba štátnu poisťovňu, išlo by o nedovolenú štátnu pomoc. Štát nemôže financie ako platbu za poistencov štátu alokovať len do VšZP.
„Samozrejme, že by išlo o nedovolenú štátnu pomoc, teda spôsob, ktorý je nezákonný. Jediný správny spôsob je prostredníctvom platby za poistencov štátu,“ potvrdil M. Štepianský.

„Myslíme si, že selektívna pomoc VšZP zo strany štátu nie je v súlade s férovou hospodárskou súťažou. Aj na trhu zdravotného poistenia na Slovensku majú platiť rovnaké pravidlá a podmienky pre všetkých,“ uviedla ZP Union. Podľa nej, keďže je štát regulátorom všetkých zdravotných poisťovní na trhu, nemal by preferovať (ani finančne, ani inak) iba poisťovňu, ktorej je akcionárom. Ministerstvo (štát) totiž ovplyvňuje aj činnosť súkromných zdravotných poisťovní – určuje výšku paušálov za jednotlivé výkony, ktoré má poisťovňa uhrádzať, určuje výšku príspevku za poistenca štátu a ďalšie.

„Kritická situácia s financovaním nevznikla naším hospodárením, ale opatreniami proti nečakanému šíreniu COVID-19 a napĺňaním potrieb poistencov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Už na začiatku roka bol rezort zdravotníctva v zlej situácii, keď mu chýbalo asi 200 miliónov eur. Prispelo k tomu napríklad aj zlé nastavenie platieb za poistencov štátu, keď štát aj v čase hospodárskeho rastu postupne znižoval poistné. Tým, že sa snažil prehodiť financovanie svojich poistencov na ekonomicky aktívnych ľudí, teraz pri výpadku ekonomiky spôsobil krízovú situáciu,“ pripomenula ZP Union.

„Všetky zdravotné poisťovne na Slovensku bez ohľadu na vlastníka fungujú podľa rovnakých pravidiel. Nie je férové, aby bola zvýhodňovaná ktorákoľvek z nich. Štát má podľa platných zákonov financovať zdravotnú starostlivosť cez platby za poistencov štátu, iný spôsob neexistuje,“ pripomína M. Štepianský a dodáva: „Štát nemá vlastné peniaze, má len odvody a dane, ktoré platia všetci občania, teda aj poistenci všetkých troch zdravotných poisťovní. Ak má teda použiť tieto peniaze na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, má ich rozdeliť a dať poistencom štátu bez ohľadu na to, v ktorej poisťovni sú poistení. Sú to peniaze na zabezpečenie ich zdravotnej starostlivosti, teda na zabezpečenie starostlivosti dôchodcov, detí či nezamestnaných.“

Komentujú


Martin Vlachynský, INESS

Pandorina skrinka

Štát môže VšZP dofinancovať len z daní – z daní, ktoré platia aj poistenci Unionu a Dôvery. Je to, samozrejme, zásadná otázka, ktorá môže otvoriť Pandorinu skrinku. Štát by mohol z daní nás všetkých posielať VšZP ľubovoľné množstvo peňazí a fakticky tak konkurenciu zničiť, pretože tá nikoho zdaniť nemôže, a dosiahnuť tak svoj sen – unitárny systém s jednou (neefektívnou) štátnou poisťovňou. Totiž, to, že súkromné poisťovne dokážu z rovnakých peňazí na konci roka vyčariť zisk, svedčí hlavne o neefektivite štátnej VšZP. Takto štát môže postupovať v ľubovoľnom odvetví a ničiť konkurenciu nie väčšou efektivitou, ale svojím monopolom na zdaňovanie. Práve preto existuje niečo ako neoprávnená štátna pomoc a s týmto argumentom by sme mohli očakávať aj žalobu súkromných poisťovní. Štát ako akcionár, samozrejme, môže zvyšovať kapitál svojich podnikov (napríklad rekonštruovať štátnu nemocnicu cez kapitálové výdavky), v tomto prípade sa však bavíme o jednoznačnom financovaní prevádzkových strát.


Dušan Zachar, INEKO

Rovnaké podmienky

Aj v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci dávnejšieho (z obdobia rokov 2003 – 2010) zvyšovania základného imania, splácania dlhov a ďalších dotácií zo strany Slovenskej republiky pre štátnu Spoločnú zdravotnú poisťovňu a VšZP sa nedá vylúčiť, že aktuálne uvažované selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu môže byť posúdené ako nedovolená štátna pomoc. Zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. Ak by štát v dôsledku výpadku zdrojov v súčasnej situácii dofinancoval iba štátnu VšZP, bolo by to diskriminačné opatrenie vytvárajúce na trhu výsadné postavenie pre najväčšiu poisťovňu. Ľudia poistení v Dôvere a Unione by si potom oprávnene mohli klásť otázky, či ich súčasná vládna moc považuje za občanov „druhej triedy“. Pre štát by mal byť prioritný cieľ, aby mali ľudia poskytovanú kvalitnú, efektívnu a dostupnú zdravotnú starostlivosť, resp. aby bol ich život v dobrom zdraví čo najdlhší, a to bez ohľadu na to, kde sú poistení a či im starostlivosť poskytuje štátny, súkromný, samosprávny, neziskový či cirkevný subjekt. Nediskriminačné dofinancovanie zdravotníctva je možné cez zvýšenie platieb za „poistencov štátu“. Ak by v dôsledku toho zdravotné poisťovne vyprodukovali neoprávnene vysoký zisk, tak je to priestor pre efektívnejšiu reguláciu zisku poisťovní, aby z nej profitovali pacienti napríklad kratším čakaním na diagnostiku a liečbu.