Keď bol vlani prvýkrát zverejnený rebríček 26 vyspelých európskych krajín, ktorý porovnával výsledky zdravotníctva na základe vynaložených finančných nákladov, Slovensku patrilo tretie miesto od konca. V indexe Zdravie za peniaze 2019 skončila SR na 23. z 26 miest.
Tento rok obsadilo Slovensko 21. priečku, na ďalších miestach sa nachádza Luxembursko, Litva, Francúzsko a Švajčiarsko. Nedá sa však hovoriť o významnom zlepšení slovenskej pozície. Zmenu treba pripísať jednak vylúčeniu Grécka z porovnávania kvôli nízkej dostupnosti a neaktuálnosti dát, čím sa počet hodnotených európskych krajín znížil na 25, jednak inováciám v posudzovaných ukazovateľoch.
Autori z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) zaviedli tri nové ukazovatele: jeden sa aktuálne týka pandémie COVID-19, druhý porovnáva počet študentov na lekárskych fakultách v jednotlivých krajinách a tretí sleduje mieru úmrtí na rakovinu v prepočte na 100-tisíc obyvateľov.
Zdravie za vysokú cenu
Index Zdravie za peniaze hovorí, akú zdravotnú starostlivosť dostáva poistenec za peniaze investované do zdravotníctva. Index totiž porovnáva kvalitatívne výsledky zdravotníctva so zohľadnením investovaných nákladov vrátane priemerných miezd v jednotlivých krajinách. „Zohľadnili sme nominálne výdavky na zdravotníctvo na obyvateľa, teda koľko eur z verejných zdrojov sa minie na jedného obyvateľa v zdravotníctve, to sme znásobili koeficientom priemernej mzdy v krajine. Je to z toho dôvodu, že v zdravotníctve sú mzdové náklady kľúčovou nákladovou položkou a jednak preto, že mzdová úroveň môže skresľovať toto ekonomické porovnanie,“ objasnil metodiku zostavovania indexu analytik INESS Martin Vlachynský.
Na čele rebríčka sú Island, Taliansko a Španielsko. Podľa analytika nejde v prípade postavenia dvoch stredomorských krajín o zásluhu špičkových výsledkov zdravotníctva, skôr o kombináciu štandardnej kvality za primeranú cenu. Štvrté miesto patrí Poľsku, ktorého kvalitatívne ukazovatele sú len o málo lepšie oproti SR, ale podľa M. Vlachynského nižšie vynaložené náklady posunuli našich severných susedov na 4. miesto.
Slovensko je spomedzi 25 posudzovaných štátov na 21. mieste. „Nie je to absolútne hodnotenie, ale hodnotenie podľa výdavkov. Hovorí o tom, že kvalitu, akú máme, si kupujeme za relatívne vysokú sumu,“ zdôrazňuje M. Vlachynský. V prípade SR ide o mierny posun oproti minulému roku.
Na poslednom mieste rebríčka sa nachádza Švajčiarsko. „Je to presne ten prípad štátu s nadpriemernou kvalitou zdravotnej starostlivosti, no zároveň platí, že čo sa týka výdavkov v eurách, je Švajčiarsko jednoznačne na čele Európy. Ich zdravotníctvo je veľmi drahé,“ konštatoval analytik M. Vlachynský.
Ukazovatele
Rebríček sleduje 23 ukazovateľov. Slovensko je posledné alebo predposledné až v deviatich z nich. Máme najnižší počet rokov prežitých v zdraví po 65. roku života, najvyššiu neonatálnu a dojčenskú úmrtnosť, najvyšší počet hospitalizácií ľudí s vysokým krvným tlakom a diabetom, najnižší počet zdravotníckych a sociálnych pracovníkov a najnižší relatívny počet univerzít v Top 500 z hľadiska výučby medicíny. Slovensko je predposledné vo výskyte osýpok (po Taliansku) a má druhý najvyšší počet úmrtí na rakovinu na 100-tisíc obyvateľov (po Maďarsku).
V hodnotení počtu rokov prežitých v zdraví po 65. roku života dopadlo Slovensko najhoršie aj vlani, rovnako ako pri dojčenskej úmrtnosti a miere hospitalizácií pacientov s vysokým krvným tlakom.
Naopak, prvenstvo patrí SR v najnižšom počte úmrtí na COVID-19 v prepočte na milión obyvateľov, dobre dopadlo aj zohľadnenie počtu absolventov medicíny za rok. Pri tomto ukazovateli však treba brať do úvahy vysoký podiel zahraničných študentov, ktorí po ukončení štúdia neostávajú pracovať na Slovensku, ale vracajú sa do svojej domovskej krajiny.
Hodnotenie zahŕňa aj akademické ukazovatele ako počet univerzít v TOP 500 z hľadiska výučby medicíny či počet článkov vo vedeckých karentovaných časopisoch, v ktorých Slovensko skončilo na chvoste rebríčka.
Súčasťou hodnotenia sú aj odporúčania autorov z INESS, týkajúce sa zníženia novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti, prevencii hospitalizácií pacientov s chronickými ochoreniami, zamerania lekárskych fakúlt na kvalitu namiesto kvantity aj zmien vo výdavkoch so zohľadnením kvalitatívnych ukazovateľov.
Autori indexu pripúšťajú jeho nedostatky, ktoré súvisia s nekompletnými a nekvalitnými dátami. Medzinárodné štatistiky uvádzajú väčšinu dát so značným oneskorením. Faktom je, že na niektoré ukazovatele použité pri hodnotení majú vplyv aj externé faktory, ako sú vplyv podnebia stredomorských krajín, životného štýlu, dedičnosti a iné vplyvy mimo zdravotného systému.
Reakcia ministerstva
Ministerstvo zdravotníctva SR v reakcii na index Zdravie za peniaze 2020 uviedlo, že systematicky pracuje na postupnom zlepšovaní stavu slovenského zdravotníctva. „V programovom vyhlásení vlády vedenie ministerstva zdravotníctva jasne zadefinovalo svoje priority, medzi ktoré napríklad v tomto volebnom období patrí: reforma ambulantnej starostlivosti s cieľom dostupnejšej zdravotnej starostlivosti pre pacienta a takisto zjednodušenie procesu otvárania nových ambulancií v regiónoch. Po vypracovaní analýzy spotreby zdravotnej starostlivosti má vedenie ministerstva zdravotníctva v pláne zreformovať nemocničnú sieť ušitú na mieru pre pacienta na základe regionálnej potreby tak, aby bola zabezpečená dostupnosť, efektivita a kvalita poskytovaných služieb. V pláne je aj reforma akútnej a urgentnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť vyššiu efektivitu a kvalitu. Cieľom je aj vybudovanie nových nemocníc či reforma dlhodobej starostlivosti,“ informovala hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová.
Doplnila, že MZ SR pracuje aj na reforme liekovej politiky a odpolitizovaní financovania zdravotníctva s cieľom zabezpečiť stabilitu a predvídateľnosť financovania. „Naším cieľom je merať prínos každého vynaloženého eura. Teší nás, že aj analýza INESS ukázala, že slovenské zdravotníctvo úspešne zvládlo situáciu s pandémiou ochorenia COVID-19,“ dodala Z. Eliášová.
Odporúčania autorov indexu Zdravie za peniaze:
vyhodnotiť dáta a navrhnúť opatrenia na zníženie novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti (marginalizované komunity);
predchádzať hospitalizáciám pacientov s chronickými ochoreniami, najmä hypertenziou a diabetom, lepším nastavením motivácií pre lekárov, ale aj pre pacientov – zvýšiť motiváciu populácie o aktívnu prevenciu (vrátane finančnej motivácie a diferenciácie poistných produktov);
posilniť úlohu výskumu na lekárskych fakultách;
prísne sledovať hodnotu za peniaze vrátane liekovej politiky, investícií do budov a pod.;
oslabiť mechanizmy, ktoré neviažu zdroje s kvalitou (napr. automatická valorizácia miezd);
umožniť nákupcom zdravotnej starostlivosti (poisťovniam) diferencovať platby na základe kvality poskytovaných služieb.
Komentuje
prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc., hlavný odborník MZ SR pre neonatológiu, prednosta Neonatologickej kliniky JLF UK a Univerzitnej nemocnice Martin
Situácia nás trápi
Novorodenecká úmrtnosť na Slovensku osciluje v priebehu posledných desiatich rokov okolo troch promile. Ak si pozrieme ostatné krajiny, pohybuje sa okolo 2 až 2,7 promile. Nie vo všetkých rokoch sme teda najhorší, ale faktom je, že sa pohybujeme v poslednej tretine. Ak sa budeme porovnávať s Českou republikou, ktorá patrí v novorodeneckej úmrtnosti k európskej špičke, tak neonatálna úmrtnosť v SR je v určitých rokoch takmer dvojnásobná.
Situácia nás, samozrejme, trápi. Každoročne preto robíme rozbory novorodeneckej úmrtnosti, vždy na krajskej a následne na celoslovenskej úrovni. Sme jeden z mála odborov, ak nie jediný, ktorý takto dôsledne analyzuje nielen úmrtie každého novorodenca, ale aj frekvenciu výskytu typických neonatálnych ochorení a ich komplikácií. Na základe rozborov pripravujeme intervenčné stratégie na zlepšenie starostlivosti o novorodencov. Pre úplnosť treba uviesť, že podľa našich analýz 55 percent úmrtí predstavujú deti narodené s hmotnosťou do 1 500 gramov. Viac ako polovica zomretých detí umiera na vrodené vývojové chyby, čo je v porovnaní s ČR opäť dvojnásobok.
Môžeme sa zamýšľať nad tým, prečo na Slovensku umiera relatívne veľa detí s vrodenými vývojovými chybami. Osobne vidím príčinu v tom, že v porovnaní s ČR je ich na Slovensku prenatálne diagnostikovaných významne menej. A ak sú zistené, tak vzhľadom na naše spoločenské nastavenie matky často s prerušením tehotnosti nesúhlasia.
Ďalšia skutočnosť, na ktorú som kompetentných na ministerstve opakovane upozorňoval, je, že na Slovensku existuje nedostatočný počet lôžok pre kriticky chorých novorodencov v perinatologických centrách. Kým v ČR sa priamo v perinatologických centrách rodí asi 90 percent detí do 1 000 gramov, u nás je toto číslo podstatne nižšie – podľa analýz len okolo 70 percent. Pritom dieťa, ktoré sa narodí v perinatologickom centre, má dva- až trikrát vyššie šance na kvalitné prežívanie v porovnaní s dieťaťom, ktoré sa v centre nenarodí, aj keď je následne do centra prevezené.
Na Slovensku platí od roku 2006 koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore neonatológia, ktorá zadefinovala štyri typy pracovísk: pracoviská so starostlivosťou štandardnou, intenzívnou, resuscitačnou a potom perinatologická centrá s vysokošpecializovanou starostlivosťou. Tie najvyššie sú schopné postarať sa o kriticky chorých a extrémne nezrelých novorodencov. Týchto pracovísk je šesť: Bratislava Petržalka, Nové Zámky, Martin, Banská Bystrica, Prešov a Košice. Diferencovaná starostlivosť funguje veľmi dobre, slabinou je nedostatok lôžok v perinatologických centrách. Už v minulosti som poskytol kvalifikovaný odhad, že na Slovensku chýba približne 100 lôžok pre extémne nezrelé deti. Ak by sme dokázali posilniť perinatologické centrá o túto kapacitu – lôžkami, prístrojmi, personálom –, dokázali by sme zabezpečiť centralizáciu in utero prakticky pre všetkých kriticky chorých novorodencov. To by bol prvý krok k tomu, aby sme mohli hovoriť o klesajúcej novorodeneckej úmrtnosti.
Z hľadiska organizácie práce a starostlivosti o novorodencov vnímam ako hendikep, že na Slovensku stále existujú neonatologické pracoviská pod vedením gynekológov. Nie je ich veľa, ale isto platí základná zásada, že o pacienta sa má starať príslušný lekár špecialista. Ak je v niektorej nemocnici gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, kde prednosta alebo primár je aj šéfom neonatológie, tak je pravdepodobné, že o starostlivosti o novorodencov v konečnom dôsledku rozhoduje lekár bez príslušnej špecializácie (t. j. nie je pediater, neonatológ)
Naša odborná spoločnosť vyvíja okrem spomínaných analýz perinatálnej úmrtnosti aj ďalšie aktivity smerujúce k zlepšeniu poskytovanej starostlivosti (www.slovenskaneonatologia.sk). Staráme sa o to, aby všetci lekári a sestry, ktorí poskytujú starostlivosť novorodencovi v pôrodnej sále, mali raz za tri roky absolvovaný kurz resuscitácie novorodenca. Kurzy podľa najnovších resuscitačných postupov organizujú primári a vedúci perinatologických centier pod gesciou odbornej spoločnosti. Zároveň pravidelne každoročne v Martine organizujeme konferenciu Neonatológia pre prax s cieľom intenzívnej výmeny praktických skúsenosti lekárov i sestier v odbore.
Odborníci dnes nehovoria už len o úmrtnosti novorodencov. Aj na Slovensku, tak ako vo všetkých vyspelých krajinách, sa zameriavame predovšetkým na kvalitu ich prežitia. A to je náš cieľ, zabezpečiť deťom kvalitný život do budúcnosti. A v tejto oblasti sme u nás určite zaznamenali obrovský pokrok.