Medzinárodný tím vedcov prvýkrát vytvoril atlas, ktorý popísal, aké archeá osídlili ľudské črevá. O funkcii a význame týchto prastarých organizmov pritom veda až doteraz mala iba minimum informácií. Informovala o tom česká televízia ČT24 na svojej stránke.
Ako ďalej uviedla, vedci už predstavili obrovské množstvo štúdií mikrobiomu, v ktorých skúmali súvislosti medzi zložením a funkciou telesného mikrobiomu a vznikom ochorenia.
Väčšina týchto prác sa zamerala predovšetkým na baktérie, ktorých rôzne druhy z hľadiska počtu v mikrobióme dominujú. Ale jednej konkrétnej skupine mikroorganizmov sa zatiaľ pozornosť takmer nevenovala, a to archeám.
V priemere tvoria iba 1,2 percenta celkového mikrobiómu v čreve, ale napriek tomu majú zásadné regulačné účinky na mikrobióm.
Archea
„Archea je skupina veľmi zvláštnych mikroskopických organizmov, ktoré boli dlhé roky považované za baktérie, a preto sa im tiež hovorilo archeobaktérie. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia prišli však vedci na to, že archeá sú samostatnou vetvou života, možno dokonca jednou z najstarších vôbec,“ uvádza sa na stránke ČT24.
Našli sa v morských hlbinách aj v horúcich prameňoch. Veľmi zle sa ale skúmajú a stále sa toho o nich vie málo.
Odhaduje sa, že vznikli už asi pred 3,5 miliardami rokov, niektoré práce ale naznačujú, že mohli existovať v Grónsku už dokonca pred 3,8 miliardami rokov, čo by z nich robilo vôbec najstaršie organizmy na Zemi.
Podľa ČT24, medzinárodný výskumný tím teraz predstavil detailnú analýzu tohto zatiaľ nedostatočne popísaného „archeómu“, teda súboru všetkých archeí, ktoré sa nachádzajú v ľudskom zažívacom trakte.
Týmto súpisom chcú vedci pod vedením profesorky Ruth Schmitz-Streitovej z Kielskej univerzity rozšíriť znalosti o tejto skupine mikroorganizmov. Podarilo sa im totiž pritom identifikovať doposiaľ neznáme druhy archeí. Výsledky už publikovali v Nature Microbiology.
„Predovšetkým sa nám podarilo zistiť, že ľudský archeóm je oveľa rozmanitejší, ako bolo doteraz známe, a že sa vyznačuje jadrom zloženým zo zhruba rovnakých druhov u väčšiny ľudí bez ohľadu na vonkajšie faktory, ako je geografia, pohlavie alebo vek,“ zhrnula základné poznatky jedna z autoriek Cynthia Chibaniová.
Hľadanie súvislostí
Okrem samotného zostavovania atlasu druhov hľadali vedci aj súvislosti s už známymi vzorcami v genetickej informácii archeí.
Preskúmali viac ako 28 tisíc vzoriek. Skúšali zistiť, či existujú nejaké nápadné súvislosti medzi tým, aké druhy archeí sa u človeka vyskytujú s nejakými vlastnosťami jeho života a zdravia.
Ak by sa to podarilo, mohlo by to viesť k lepšiemu pochopeniu niektorých neznámych ohľadom životného štýlu alebo civilizačných chorôb. V tom ale neuspeli.
„V súčasnosti takéto významné korelácie ešte nemožno spoľahlivo popísať,“ spresnila Chibaniová. Pri archeách vedci zatiaľ v mnohom ešte tápu.
Už v minulosti sa napríklad našli náznaky o súvislosti metanotvorných archeí s ochoreniami, ako je rakovina hrubého čreva alebo zápalové črevné ochorenia.
Bude však potrebný ešte ďalší rozsiahly výskum, aby sa to potvrdilo alebo vyvrátilo. Ako upozornila ČT24, podľa autorov novej štúdie možno povedať, že veda je ešte len na začiatku pri identifikácii celej rozmanitosti archeí.
Katalóg proteínov archeí, ktorý obsahuje 1,8 milióna proteínov, môže byť, podľa vedcov, v budúcnosti využitý ako jedinečný zdroj pre ďalší výskum.