13.01.2022, 15:00

Kam zmizli počas pandémie pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc?

Pľúcni lekári poukazujú na to, že pomer pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc je v ich ambulanciách neadekvátny stúpajúcemu trendu. V neliečených prípadoch môže mať vývoj tohto ochorenia rýchly spád, a to v priebehu iba niekoľkých mesiacov.

Kam zmizli počas pandémie pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc?
Zdroj: pixabay.com

Pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc kvôli strachu z COVID-19 a preťaženosti pneumologických ambulancií postcovidovými pacientmi nechodia na pravidelné prehliadky a nedostanú sa k receptom na svoje lieky. 

Nových pacientov s týmto závažným ochorením nediagnostikujeme v počte  adekvátnom dlhodobému vývoju.

Hoci na Slovensku je touto diagnózou postihnutých viac ako percento obyvateľstva, COVID-19 ich zatienil rovnako, ako ľudí s inými vážnymi  diagnózami. Včasná diagnostika a dlhodobá liečba sú pritom kľúčom k predĺženiu života.

Minimum nových pacientov

Varovanie, aby sme chronickú obštrukčnú chorobu pľúc nepodceňovali, smerujú lekári k existujúcim aj novým pacientom, pre ktorých je kľúčové, aby sa o svojej chorobe dozvedeli čo najskôr a začali s liečbou. 

Ako upozornila pneumologička MUDr. Marta Hájková, CSc., ľudia sa boja ísť k lekárovi, aby sa nenakazili COVID-19 a pri každom podozrivom symptóme bežia na antigénový alebo PCR test.

„Ak je negatívny vydýchnu si a viac svoje príznaky ďalej neskúmajú. Nedajme sa však pomýliť, COVID-19 zatienil ostatné zákerné pľúcne choroby, ale tie nás môžu prekvapiť neskôr a to v zbytočne pokročilom štádiu,“ dodala.

Podľa Marty Hájkovej, žijeme v období, kedy sa všetci sústredíme na pacientov s COVID-19, pretože sú bezprostredne ohrození. „Chcela by som však podotknúť, že  chronická obštrukčná choroba pľúc tiež patrí medzi akútne ochorenia. Je to nevyliečiteľné, progredujúce ochorenie, ktoré sa snažíme zachytiť čo najskôr. Na jeho diagnostiku máme veľmi dobré a rýchle spôsoby. Pacienti k nám však teraz, počas pandémie nechodia, pretože majú strach,“ upozornila pneumologička z bratislavskej ružinovskej nemocnice, kde má ambulanciu, a zároveň pracuje aj na lôžkovom oddelení.

Dôsledok toho je, podľa nej taký, že pacienti neužívajú svoju liečbu, hoci táto ich vie zastabilizovať a udržať kvalitu ich života na nejaký čas na rovnakej úrovni. „Môže sa tak stať, že po tomto covidovom období už budú v podstatne horšom štádiu, ako je štádium 3 alebo 4. A z toho máme obavy,“ spresnila Marta Hájková.

V tejto dobe zároveň vykonáva pľúcne konzíliá na reprofilizovaných oddeleniach pre covidových pacientov.

Zdanie klame

Ako ďalej zdôraznila, podľa čísiel by sa mohlo zdať, že pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc na Slovensku ubúda, ale zdanie v tomto prípade klame. Celosvetovo má toto ochorenie každoročne  stúpajúcu tendenciu.

Deje sa tak priamo úmerne enviromentálnej záťaži, ktorú musia naše pľúca zvládať, ďalej zlozvykom fajčenia, ale aj iným situáciám, kedy sú jednotlivci vystavení extrémnej záťaži pre dýchací systém (ťažký priemysel, chemický priemysel).

V skutočnosti pacienti, podľa Marty Hájkovej, nemiznú, ani ich neubúda, iba sa od začiatku pandémie skrývajú za COVID-19. Ten je zákerný nielen v tom, že je nákazlivý a môže mať veľmi rýchly a ťažký priebeh, ale aj v tom, že znížil našu ostražitosť voči iným pľúcnym ochoreniam.

„Noví pacienti sa k nám nedostávajú preto, že na príchod k špecialistovi potrebujú výmenný lístok od všeobecného lekára a k tomu sa momentálne dostávajú veľmi ťažko. Pravdou je aj to, že my pneumológovia dopoludnia riešime pacientov s ochorením COVID-19 a až popoludní sa venujeme tzv. bielej medicíne. Čiže je tu aj zmena v ordinačných hodinách, kedy nás pacienti môžu navštíviť,“ priblížila Marta Hájková.

Varovanie pneumológov

Pľúcni lekári poukazujú na to, že pomer pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc je v ich ambulanciách neadekvátny stúpajúcemu trendu. Pritom v neliečených prípadoch môže mať vývoj tohto ochorenia rýchly spád a to v priebehu iba niekoľkých mesiacov.

Klinický vývoj chronickej obštrukčnej choroby pľúc často prebieha skryto a u mnohých pacientov sa choroba rozpozná až v pokročilom štádiu. Je treťou najčastejšou príčinou úmrtí na svete.

Charakterizuje ju obmedzené prúdenie vzduchu dýchacími cestami, ktoré aj v prípade liečby nie je úplne reverzibilné. Keď sa včas podchytí je toto ochorenie liečiteľné, preventabilné a progreduje pomaly. Diagnostika ochorenia pomocou spirometrie je nebolestivá.

„Pre nás pneumológov je veľmi zlé, keď príde pacient v neskorom štádiu ochorenia, keď sa jeho život viac menej dostal už iba na pobyt medzi štyrmi stenami. Pomerne jednoducho a rýchlo pritom vieme chronickú obštrukčnú chorobu pľúc diagnostikovať, máme k dispozícii rôzne ambulantné vyšetrenia funkčných parametrov a hlavne liečbu. Znamená to, že keď k nám pacient príde povedzme v štvrtom štádiu, kedy už potrebuje najviac vyakcelerovanú liečbu a k tomu aj dýchať kyslík, to už je veľmi zlé štádium,“ skonštatovala Marta Hájková.

V takomto prípade sa už podľa jej slov rýchlosť komplikácií nabaľuje a v konečnom dôsledku vedú k úmrtiu pacienta. K respiračnému aj kardiálnemu zlyhaniu (dochádza k preťaženiu srdca), dochádza v priebehu niekoľkých týždňov.

Určenie diagnózy

Kľúčová je spirometria, ktorá overí, či sú skutočne zúžené priedušky. Každá choroba má svoju dynamiku, takže ďalšie testy potvrdia alebo vylúčia chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Spirometria sa opakuje asi mesiac po nasadení liečby pre potvrdenie diagnózy.

Najdôležitejšou formou liečiv pri tejto chorobe sú inhalačné  bronchodilaktanciá, teda lieky, ktoré rozširujú priedušky a podávajú sa inhalátorom, aby pôsobili len na mieste, kde majú pôsobiť.

Pandémia trvá už skoro dva roky a to je rovnaký čas, aký mnohí pacienti odkladajú návštevu u špecialistov, a to nielen pneumológov. Hrozí však, že ak teraz prečkajú a prežijú obdobie COVID, rozvinú sa ich nediagnostikované a neliečené ochorenia do štádií, ktoré môžu byť fatálne a hlavne, ktorým by lekári  mohli včasným zásahom predísť.

„My pneumológovia si uvedomujeme, že riešime primárne pacientov s COVID-19 a že to takto nemôže ísť ďalej. Oveľa viac sa musíme venovať tzv. „bielym“ pacientom, nakoľko už druhá vlna nám ukázala, že pacienti k nám potom chodia vo veľmi ťažkých stavoch, nemajú svoje lieky a prídu až v situácii, keď im už musíme rovno predpísať kyslík,“ objasnila Marta Hájková.

Špecifikácia symptómov

Kvôli aktuálnej situácii a strachu z COVID-19 ide, podľa nej, diagnostika chronickej obštrukčnej choroby pľúc do úzadia. Pacienti sa po negatívnom výsledku testov ďalej svojim symptómom nevenujú, podľa lekárov si dokonca na počiatočné komplikácie spojené s touto chorobou často zvyknú a pripisujú ich napríklad fajčeniu alebo starnutiu. Keďže skorá diagnostika a liečba je zásadná pre spomalenie ochorenia, treba poznať jej základné príznaky. 

Chronickú obštrukčnú chorobu pľúc spôsobuje až v 80 percentách fajčenie, vyvíja sa pomaly, počas mnohých rokov, môže byť prítomná dýchavičnosť, chronický kašeľ, plytké dýchanie, hlieny, sipot či pískanie na hrudníku. Môže sa objaviť stále intenzívnejšia únava, alebo napríklad aj modranie koncových častí tela. Stav pacienta a symptómy sa neustále zhoršujú, pribúdajú nové diagnózy.

Oproti tomu má COVID-19 vírusový pôvod, rýchly priebeh, charakterizujú ho náhle vysoké horúčky, strata čuchu a chuti, únava, bolesť na hrudi, sťažené dýchanie – dýchavičnosť, môžu sa dostaviť hnačky, bolesť hrdla a hlavy. Po vyliečení sa komplikácie majú tendenciu zlepšovať.

„Pacienti s COVID-19 majú symptómy rôznej závažnosti, v ľahších prípadoch sú to bolesti hlavy a upchaté dutiny, v ťažších prípadoch sa pridružujú problémy s dýchaním a tento stav sa zhoršuje doslova z hodiny na hodinu.

Lekár v podstate na prvý pohľad vidí, že ide o akútny stav. V prípade chronickej obštrukčnej choroby pľúc sa príznaky vyvíjajú niekoľko týždňov až mesiacov. Najväčší rozdiel medzi ňou a covidom je v stúpajúcej telesnej teplote a prudko sa zhoršujúcej dýchavici, a to najmä u pacientov nad 55 rokov, pretože to je vek, kedy sa začína objavovať aj chronická obštrukčná choroba pľúc,“ zhrnula Marta Hájková.

Psychologický efekt Covid-19

Podľa výsledkov talianskej štúdie zverejnenej v júni 2021, viac ako 50 percent pacientov počas prvého lockdownu uviedlo, že z COVID-19 majú strach, alebo sú ním priam terorizovaní. Až sto percent ich ošetrujúcich lekárov vyjadrilo rovnaké obavy.

Tieto čísla klesali pri opätovnom otvorení spoločnosti. Iba necelých 13 percent pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc uviedlo pravidelný prístup k lekárskemu vyšetreniu počas lockdownu a 59 percent lekárov a pneumológov uviedlo využívanie technológií na konzultácie s pacientmi, čo obe strany, teda lekári aj pacienti značne oceňovali.

V závere štúdia odporúča posilniť tento typ komunikácie medzi pacientom a lekárom a taktiež špeciálnu psychologickú podporu pre pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc počas pandémie.

V súčasnosti sa stretávame s kolegami pneumológmi hlavne v online priestore a skutočne vidím ochotu predlžovať ordinačné hodiny do neskorých večerných hodín, vybavovať pacientov po telefóne, a tiež ich presviedčať, aby sa nebáli k nám prísť osobne, pretože nechceme vidieť to, čo sme videli po druhej vlne – pacientov, ktorým by sme vedeli zastabilizovať stav, ak by prišli včas.

Robíme všetko preto, aby sme si získali dôveru pacientov. Prioritou pre nás je, aby sme im boli k dispozícii a to aj za cenu nášho súkromného života. Sme na mailoch, telefónoch až do večera. Na oddelení máme vyhradené lôžka aj pre tzv. „bielych“ pacientov,“ povedala Marta Hájková.

Pacienti prichádzajú na presný čas. „V našom odbore je 93 percent pneumológov zaočkovaných a nebojíme sa ani v tejto dobe pracovať. Naopak, vyzývame našich pacientov, aby prichádzali do našich ambulancií. V nemocniciach je povinné nosiť respirátor a zároveň konkrétne u nás máme čakárne riešené tak, že medzi pacientmi sa dodržiava meter a pol až dvojmetrový rozostup,“ doplnila. 

Riešením môže byť E-recept

Podľa Marty Hájkovej, aby udržali chorobu pod kontrolou a spomalil sa jeho postup, je dôležité, aby boli pacienti diagnostikovaní včas a aby ich liečba bola kontinuálna a správne podaná, treba sa naučiť správne inhalovať liečivá.

„Aj z tohto dôvodu je návšteva pneumológa na začiatku ochorenia veľmi dôležitá. Samozrejme k špecialistovi pacienta odosiela všeobecný lekár a práve tu môže byť momentálne kameň úrazu. Pacienti ich návštevu kvôli strachu z ochorenia COVID-19 odkladajú, prípadne sa svojmu obvodnému lekárovi nedovolajú. Pre existujúcich pacientov s CHOCHP by na Slovensku mohlo byť riešením predpisovanie liekov cez e-recept,“ špecifikovala. 

Vyhnú sa tak návšteve lekára v rizikovom období, ale zároveň si môžu svoje lieky vyzdvihnúť v lekárni a pokračovať v liečbe. „Moderná liečba je dostupná a dokáže ochorenie výrazne spomaliť,“ pokračovala.

Prebieha  to tak, že pacient zatelefonuje lekárovi, prípadne mu pošle správu na mobilné číslo (SMS) a požiada o predpísanie liekov elektronicky. Lekár zadá do počítačového systému recept na vydanie liekov viazaný na konkrétny preukaz poistenca. Pacient si následne môže svoje lieky vyzdvihnúť v ktorejkoľvek lekárni.

„Ak majú pacienti z návštevy u nás stres, sme k dispozícii telefonicky alebo mailom. E-recept na Slovensku skutočne funguje, takže keď pacient zatelefonuje, alebo napíše SMS, prípadne mail, pošleme mu recept, aby mohol dodržať liečbu, na ktorú je nastavený niekoľko mesiacov, alebo rokov. Ak má pacient akútne zhoršený zdravotný stav a vyžaduje, aby ho pneumológ videl a vyšetril, dáme mu termín, len to teda väčšinou nie je dopoludní, ale popoludní.

Uvedomujeme si však aj to, že pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc sú väčšinou starší a nemajú potrebné zručnosti na prácu so smartfónom či mailom. Preto sa často spájame s pacientmi, ktorý sa napríklad už dlhšie neozvali a chýba im liečba. Dlhodobých pacientov kontaktujeme telefonicky a posielame ich aspoň do lekárne, kde na nich e-recept čaká a môžu si aspoň vyzdvihnúť svoje lieky,“ uzavrela Marta Hájková.