11.01.2022, 15:00

Preplácanie drahých moderných liekov z poistenia sa má odvíjať od HDP

Slovensko je jediná krajina v Európskej únii, kde je hranica nákladovej efektívnosti na základe tzv. QALY naviazaná na priemernú mesačnú mzdu.

Mix liekov
Zdroj: Unsplash/Myriam Zilles

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR navrhuje zmeny v preplácaní drahých moderných liekov z verejného zdravotného poistenia. Chce, aby ich pacientom neschvaľovali zdravotné poisťovne na výnimky, ale boli štandardne uhrádzané.

Posudzovanie nákladovej efektívnosti inovatívnych liekov pri ich vstupe na slovenský trh sa má preto naviazať na hrubý domáci produkt (HDP).

Má sa tiež zmeniť spôsob vyjednávania s ich výrobcami. Vyplýva to z návrhu novely o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

"Väčšina nových a inovatívnych liekov na Slovensku je pacientom uhrádzaná v tzv. výnimkovom režime, v ktorom je na vlastnom posúdení zdravotnej poisťovne, či daný liek uhradí a v akej výške ho uhradí," ozrejmilo ministerstvo. Má tak dochádzať k markantným rozdielom v prístupe pacientov k liečbe.

QALY

Slovensko je jediná krajina v Európskej únii, kde je hranica nákladovej efektívnosti na základe tzv. QALY naviazaná na priemernú mesačnú mzdu.

„Slovensko pristúpi k rovnakému princípu ako ostatné krajiny EÚ a ekonomický parameter QALY bude naviazaný na HDP," vysvetlil generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky ministerstva zdravotníctva Peter Polák.

Prihliadať sa má aj na medicínsku potrebu a sociálne dosahy. "Toto opatrenie zabezpečí zároveň rýchlejší vstup nových účinných liekov do systému verejných úhrad a ich dostupnosť slovenským pacientom,“ doplnil Polák.

Od zavedenia liekovej reformy v roku 2011 bolo nevyhnutným kritériom pre zaradenie lieku medzi tie, ktoré sú hradené zo zdravotného poistenia, nákladová efektívnosť.

Liek mal splniť podmienku nákladov na tzv. QALY, teda roky života v štandardizovanej kvalite života. Parameter má pomôcť nakúpiť za čo najmenej peňazí čo najviac zdravia.

Rezort zdravotníctva upozornil, že po novelizácii zákona sa od januára 2018 koncept nákladovej efektívnosti u časti liekov nepoužíval, na čo poukazoval aj Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR.

Novela má tiež priniesť efektívnejší proces uzatvárania zmlúv o podmienkach úhrad liekov. Podľa ministerstva sa síce možnosť uzatvárať dohody medzi výrobcami a zdravotnými poisťovňami zaviedli, ale v praxi sa ich uzavrelo málo. Dohody chce s výrobcami uzatvárať štát.

"V praxi to znamená, že ak lieky nesplnia ekonomické podmienky na ich zaradenie do systému verejných úhrad, na trh budú môcť vstúpiť vtedy, keď farmaceutické spoločnosti ponúknu zľavnené ceny za lieky a dohodnú sa na podmienkach vstupu so štátom,“ vysvetlil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Liek ako celok

Ministerstvo zdravotníctva zároveň plánuje rozšíriť možnosti, kedy je zmluvu o podmienkach úhrady lieku možné uzatvoriť tak, aby sa pokryli všetky schválené indikácie.

Ak je jeden liek určený aj pre viaceré diagnózy, rezort sa bude naň pozerať ako na celok a tak o ňom aj jednať s výrobcami.

Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) dlhodobo upozorňuje na problém s dostupnosťou moderných, inovatívnych liekov na Slovensku.

"Celkovo bola minulý rok zo všetkých onkologických liekov registrovaných Európskou liekovou agentúrou (EMA) od roku 2011 na Slovensku dostupná len tretina týchto liekov. Stále sme tak na chvoste Európy a sme na tom najhoršie aj v porovnaní so susednými a dokonca aj balkánskymi krajinami," uviedla asociácia v stanovisku.

AIFP súhlasí, že situácia si vyžaduje výraznú zmenu zákona. "Ministerstvo zdravotníctva by malo zabezpečiť také zákonné podmienky, aby mohli moderné, medicínsky potrebné a účinné lieky vrátane liekov na onkologické ochorenia, zriedkavé ochorenia, ale aj nové typy liečby ako imunoterapie, bunkové terapie či génové terapie vstupovať do štandardného systému úhrad. Veríme, že sa to vďaka novému návrhu zákona podarí," zhrnula asociácia.

Rezort odhaduje, že zmeny v liekovej politike by si mali na budúci rok vyžiadať navyše viac ako 80 miliónov eur.