Kým prejdeme k vašim zahraničným stážam, opýtam sa najprv na aktuálnu situáciu. V Martine, kde pracujete, je v rámci Slovenska počet infikovaných na COVID-19 výrazne vyšší, aj preto sa martinská nemocnice má stať „červenou“ nemocnicou. Aká je tam momentálna situácia?
Sú prijaté opatrenia, vďaka ktorým sa pripravujú jednotlivé oddelenia a celá nemocnica na zvládnutie náporu a na ten najhorší scenár, aký môže nastať. Jedným z nich je, že pri vstupe do nemocnice sa robí triáž (rozdelenie) pacientov podľa príznakov a vážnosti stavu. Túto neľahkú úlohu robia dobrovoľníci – medici z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine, ktorým patrí nesmierna vďaka a obdiv za túto neľahkú prácu.
Okrem toho pracujete aj v záchrannej zdravotnej službe. Záchranári sa dlhodobo sťažujú na nedostatok ochranných pracovných prostriedkov. Koncom minulého týždňa mali prísť zo Štátnych hmotných rezerv nejaké zásoby. Dorazili? Je to o niečo lepšie?
Keďže robím u troch zamestnávateľov Záchrannej zdravotnej služby, viem veľmi dobre porovnať situáciu u jednotlivých poskytovateľov. Musím povedať, že situácia je mierne lepšia, ale stále nemám pocit, ktorý by mal mať každý zdravotnícky pracovník bez ohľadu na to, či robí v nemocnici alebo v záchrannej zdravotnej službe. A to je pocit maximálnej snahy zabezpečiť dostatok ochranných pomôcok zo strany zamestnávateľov.
Lekársku fakultu ste skončili len nedávno, kam smerovali vaše kroky po jej skončení?
Vyštudoval som Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine a po jej skončení v roku 2016 som nastúpil na Neurochirurgickú kliniku UN v Martine, kde dodnes pôsobím ako doktorand a zároveň aj ako sekundárny lekár.
Mnohí absolventi sa sťažujú, že ich starší kolegovia k ničomu nepustia a väčšinu dňa trávia len vypisovaním prepúšťacích správ. Stretli ste sa s tým aj vy alebo sa tie pomery už zlepšili?
Zo začiatku treba byť pripravený na to, že trvá zhruba rok, kým sa čerstvý absolvent zabehne, kým si zvykne na prácu na oddelení, na prácu s pacientmi. Samozrejme, musí si prejsť všetkým. Teda od oboznámenia sa s byrokraciou, ktorá tu je a dosť značne zaťažuje zdravotnícky personál, cez prijímanie pacientov, režim oddelenia a práce. Väčšinu času strávenú administratívnymi záležitosťami by mladí lekári vedeli využiť efektívnejšie, a to venovaním väčšej pozornosti pacientom.
Vo Švédsku som sa stretol s tým, že prijímacie a prepúšťacie správy sa vôbec nepísali, všetko sa nadiktovalo na diktafón a administratívni pracovníci to prepísali na papier. Lekár to len potvrdil elektronickou pečiatkou a ani to nemusel manuálne pečiatkovať, ako je zvykom u nás. Každý zápis musí byť vytlačený a ručne opečiatkovaný.
Presne o tom mi rozprávala moja gynekologička s tým, že ona to vo Švédsku zažila už pred 30 rokmi. Vidím, že to tam stále funguje.
Ja som sa tam s tým stretol pred 8 rokmi. Aspoň vidieť, ako ďaleko sme sa posunuli my na Slovensku. Snahy o zlepšenie sú, ale zatiaľ to nefunguje tak, ako by malo.
Neurochirurgia je dosť komplikovaný odbor. Aké zákroky sa robia na vašej klinike?
Máme široké spektrum operačných výkonov. Poskytujem...
Zostáva vám 85% na dočítanie.