Zdravotnícke noviny

Rozhovory

V Prahe je viac katetrizačných centier ako na celom Slovensku

15. január 2019 - Český intervenčný kardiológ MUDr. Ota Hlinomaz, CSc. hovorí,  prečo pôsobí aj v CINRE v Bratislave, aké novinky zavádzajú a akú úlohu zohráva konkurencia medzi zdravotníckymi zariadeniami.  
Pôsobíte v Centre intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE) v Bratislave. Prečo ste sa rozhodli rozvíjať pracovné aktivity na Slovensku?

Bolo na to niekoľko dôvodov. V Českej republike sme začali robiť perkutánne koronárne intervencie v prvej polovici 90. rokov, vtedy vzniklo naše oddelenie v Brne. Zistili sme, že najväčšou krásou našej práce je okamžitý efekt a úľava pre pacienta. Keď napríklad privezú pacienta s akútnym infarktom a je mu zle, vy hodinu stojíte pri operačnom stole a odrazu sa má pacient dobre, zachránite mu život, je to pre vás veľmi krásne a motivujúce. Tento systém v Česku začal veľmi dobre fungovať, a tak sme dospeli k tomu, že by bolo dobré postaviť sa pred ďalšiu výzvu. Preto sme v roku 2007 začali pôsobiť v Bulharsku v troch mestách (od roku 2007 do roku 2017). Po skončení tejto misie sa nám otvorila ďalšia možnosť, a to pracovať na Slovensku, čo bola pre nás ďalšia významná výzva. Medzi slovenskými intervenčnými kardiológmi máme veľa priateľov, špičkových odborníkov, a je tu rozhodne priestor na to, aby sa slovenská intervenčná kardiológia dala posunúť ešte oveľa ďalej. To bol hlavný dôvod, prečo sme začali chodiť na Slovensko.

Znamená to teda, že v porovnaní s ČR zaostávame?

V Česku na 10 miliónov obyvateľov existuje 23 katetrizačných centier, čo je približne jedno katetrizačné centrum pre 450-tisíc obyvateľov. Je to presne v súlade s európskymi odporúčaniami a odráža sa to vo výrazne nižšom počte odvrátiteľných, teda zbytočných úmrtí ako na Slovensku. Len v samotnom hlavnom meste Česka Prahe je viac katetrizačných centier ako na celom Slovensku. Kým na Slovensku predtým, ako sme vznikli, bolo šesť centier – Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský a Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, v Martine, v Prešove a jedno neštátne centrum v Nitre. S CINRE je to v súčasnosti už sedem centier. Keď na Slovensku bolo šesť centier na 5,5 milióna ľudí, jedno centrum vychádzalo približne pre 900-tisíc obyvateľov. Jednotlivé centrá na Slovensku robia približne rovnaký počet výkonov ako v Česku, pričom v Česku ich je v prepočte na obyvateľov dvakrát viac. Intervenční kardiológovia, ktorí robia výkony na Slovensku, sú tiež veľmi zruční, sú výborní odborníci. Na druhej strane tým, že centier v Česku je takmer dvakrát viac ako na Slovensku na počet obyvateľov, je dostupnosť starostlivosti pre všetkých obyvateľov na Slovensku jednoznačne oveľa horšia. Preto je veľmi dobré, že vzniklo ďalšie centrum v Bratislave. Nielen podľa môjho názoru by na Slovensku malo vzniknúť ešte niekoľko takých centier, aby každému pacientovi v SR bola umožnená dostupná starostlivosť podľa odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti a podľa bežných európskych štandardov.

Ako to vyzerá s prístrojovým vybavením v CINRE?

To je na najvyššej možnej úrovni. Napríklad v CINRE máme možnosť zobrazovať vencovité tepny zvnútra a navigovať našu liečbu pomocou intrakoronárneho ultrazvuku (IVUS) alebo optickej koherenčnej tomografie (OCT). To znamená, že sme schopní skutočne presne vidieť, do akej miery a akým procesom je tepna zúžená, alebo ako je vložený stent do srdcovej tepny. Toto všetko posúva náš odbor ďalej. Predtým sme využívali len koronarografiu, to znamená, že sme vstrekli kontrastnú látku do cievy a uvideli jej vnútro, kde je asi zúžená. Nič iné sme nevideli. Nová technológia má rozlíšiteľnosť 15 mikrometrov, takže sme schopní vidieť veľmi detailne štruktúry a obsah aterosklerotických plátov, vieme stanoviť ich rizikovosť. Vybavenie aj v intervenčnej kardiológii je v CINRE absolútne špičkové a boli sme veľmi milo prekvapení, čo všetko máme k dispozícii. Aj to je ďalší dôvod, prečo sme prišli na Slovensko, do Bratislavy, cítime tu, že vďaka našim zručnostiam a skúsenostiam sme schopní veľmi pomôcť a zároveň sa aj osobne rozvíjať. Je tu špičkové prístrojové vybavenie, ústretovosť k zavádzaniu nových metód a úžasná spolupráca s intervenčnými rádiológmi a celým tímom CINRE, keď oni pracujú v mozgu a my v srdci. Je to čiastočne podobné a čiastočne rozdielne. Oba odbory sa môžu od seba dosť naučiť, napríklad môžeme do srdca zavádzať techniky z mozgu a intervenční rádiológovia do mozgu zavádzať techniky používané na srdci.

V úvode vzniku CINRE bol dosť medializovaný konflikt so štátnym pracoviskom v Bratislave. Už sa to zlepšilo?

Osobne som nezažil žiadne problémy v komunikácii. Bratislava stála počas celej histórie intervenčnej kardiológie iba na jednom intervenčnom centre. Samozrejme, že zrazu, keď vznikne konkurencia, tak to vedie k určitým problémom, nejasnostiam a obavám, ale myslím si, že je najvyšší čas, že Bratislava počet centier zvýšila. Je celkom správne, že vznikla konkurencia, pretože nás to všetkých posúva dopredu. Verím, že budeme veľmi dobre spolupracovať i s kolegami z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. Stretávame sa napríklad na úrovni intervenčných kardiológov, poznáme sa od 90. rokov, keď sme pôsobili iba v Brne, ale už aj vtedy sme chodievali na Slovensko. Zúčastňovali sme sa na stretnutiach pracovnej skupiny intervenčnej kardiológie a opačne. Slovenskí a českí intervenční kardiológovia sa dobre poznajú, maximálne sa rešpektujú, a preto na tejto úrovni absolútne žiadne problémy nevidím. Je však nutné si všetky rozpory medzi inštitúciami a doktormi vysvetliť, povedať a stále mať na pamäti, že v prvom rade ide o pacienta. Konkurencia predstavuje len dobro pre slovenských pacientov.

Na pracovisku prebiehajú rekonštrukčné práce. Čo plánujete?

Budujeme veľmi modernú koronárnu jednotku, aby sme mohli poskytovať nonstop kvalitnú starostlivosť o pacientov aj s akútnym koronárnym syndrómom. Nabehli sme už aj na akútnu nonstop prevádzku 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Akútne infarkty ošetrujeme od prvého septembra minulého roku, ale zatiaľ v stiesnených podmienkach malej koronárky na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení. Nová, špičkovo vybavená koronárna jednotka mala byť hotová ku koncu roka 2018, čím následne ešte zvýšime naše kapacity.

Máte dostatok personálu?

Pokiaľ ide o kardiológov, sme na tom veľmi dobre, je ich tu 13. Rovnako je to aj v prípade stredného zdravotníckeho personálu, ktorý neustále dopĺňame. Keď vznikne nová koronárna jednotka, mohla by byť plne personálne zabezpečená.

Vidieť na zdravotnom pracovisku poobede usmiatych a spokojných zamestnancov je na Slovensku rarita. Vám sa to v CINRE darí. Aký máte na to recept?

V Centre intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby sa naozaj robí veľmi krásna medicína a robíme ju s láskou, ako naše poslanie. Pomáhame tam, kde rozhodujú sekundy a minúty, v najmodernejšej symbióze neurológie a kardiológie pacientom s najčastejšími ochoreniami. Liečime pacientov s cievnou mozgovou príhodou, pričom tento program je absolútne svetový. Program sme obohatili a rozšírili o intervenčnú kardiológiu, kde liečime aj akútne infarkty myokardu. V súčasnosti najviac ľudí u nás a vo svete zomiera na kardiovaskulárne a neurovaskulárne ochorenia, a to práve na srdcový infarkt a cievnu mozgovú príhodu. V nemocnici CINRE sme schopní obom týmto skupinám pacientov poskytnúť skutočne nepretržite tú najšpičkovejšiu zdravotnú starostlivosť.

Centrum spustilo hneď pri svojom vzniku program mechanickej trombektómie ischemických cievnych mozgových príhod. Môžete ho opísať?

Väčšina akútnych príhod, ktoré vznikajú uzavretím prietoku krvi v mozgových cievach a spôsobia cievnu mozgovú príhodu, alebo v srdci vznikne infarkt, alebo dôjde k pľúcnej embólii či sa upchá tepna v dolných končatinách, znamená, že v cieve sa vytvorí zrazenina, tzv. trombus. Pomocou špeciálnych prístrojov sme schopní trombus odsať, resp. odstrániť, čím tepnu spriechodníme. Tým, že v CINRE pracujú špičkové tímy intervenčných rádiológov a intervenčných kardiológov, čo je unikát nielen na Slovensku, v Česku, ale aj v okolitej Európe, je komplexná starostlivosť o pacientov plne zabezpečená. Hovorí sa tomu multidisciplinárny prístup.

Čo znamená 24-hodinové okno liečby mozgovej mŕtvice?

Čas si nevyberá, pacient môže mať ťažkosti počas pracovného času, mimo neho, cez sviatky, na Štedrý večer, kedykoľvek. V CINRE sme stále pripravení, poskytujeme akútnu starostlivosť 24 hodín denne a 7 dní v týždni. 24-hodinové okno liečby mozgovej mŕtvice znamená, že kým ostatné centrá vedia riešiť nedokrvenie mozgu – konkrétne tzv. ischemickú cievnu mozgovú príhodu – iba do 6 hodín od jej vzniku, CINRE ako jedna z 350 nemocníc na svete už disponuje technológiami, ktoré nám umožňujú liečbu realizovať až do 24 hodín od vzniku príznakov. Je to veľká nádej pre pacientov s týmto ochorením, ktoré u nás ročne postihuje viac ako 10-tisíc ľudí.

Odkiaľ čerpáte inspirácie pre novinky?

Máme veľmi dobré kontakty v zahraničí, pravidelne chodievame na najvýznamnejšie konferencie, stretávame sa tam s kolegami, vzdelávame sa a hlavne nás naša práca baví. Berieme ju totiž ako poslanie. Jedna z najkrajších vecí na medicíne je, že môžete zavádzať nové metodiky a technológie, ktoré pacientom pomáhajú. Medicína sa míľovými krokmi neustále posúva vpred. Napríklad pri mozgových príhodách a akútnych infarktoch myokardu sa ukazuje, že základom liečby je endovaskulárny výkon pomocou katétrov, kde sme schopní krvnú zrazeninu rozrušiť, vytiahnuť a odstrániť. To voľakedy nebolo možné.

V čom vidíte najväčší pokrok v tomto odbore v počas posledných 10 rokov?

Napríklad pred 10 rokmi sa cievne mozgové príhody prakticky neliečili, pacienti umierali, a keď neumierali, skončili s výrazným deficitom – nemohli sa hýbať a boli odkázaní do konca života na pomoc druhých. Teraz je situácia úplne iná. Pacientov dokážeme liečiť tak, že ich obmedzenia sú minimálne alebo žiadne. V intervenčnej kardiológii sme už pred 10 rokmi vedeli liečiť infarkt, ale v súčasnosti ide o to, aby sa zvýšila dostupnosť pre všetkých pacientov a aby sme neustále zavádzali nové, pokrokové možnosti liečby. Výraznou pozitívnou zmenou je i to, že dokážeme spriechodňovať aj staré uzávery tepien, ošetrovať aj viaccievne postihnutia, riešiť viacero iných ochorení srdca, týkajúcich sa hlavne chlopní a defektov srdca. Takíto pacienti boli donedávna odkázaní iba na kardiochirurgické výkony, a teraz ich dokážeme vo veľkom a úspešne liečiť miniinvazívne.

V urológii, v ako jednom z mála odborov, už niekoľko rokov pomáha lekárom pri zákrokoch robotický systém Da Vinci. Myslíte, že by našiel uplatnenie aj v intervenčnej kardiológii?

Na ostatnom najväčšom americkom kongrese intervenčnej kardiológie v San Diegu v septembri 2018 ukazovali aj roboticky vykonanú perkutánnu koronárnu intervenciu s implantáciou stentov. Nevolá sa Da Vinci, ale je to niečo podobné, ako keď lekár obsluhuje robot. Najväčšia výhoda je v tom, že lekár nestojí počas operácie v ionizujúcom žiarení, ale je chránený a sedí v ovládacej miestnosti. Zatiaľ však ide o výnimočnú záležitosť.

Sú isté medicínske špecializácie, kde dominujú muži. Ako je to s lekárkami v intervenčnej kardiológii?

Sú špičkové európske a svetové intervenčné kardiologičky. Je však pravdou, že v Česku a na Slovensku sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. V Česku je jedna veľmi šikovná, ktorá prišla práve zo Slovenska a pracuje v Třinci. Najväčším problémom je asi veľká fyzická záťaž pri celodennej práci v ochrannej veste, a potom je ďalšou veľkou prekážkou žiarenie. Kým žena neporodí, je v neustálom ohrození a po materskej je už neskoro na tréning v intervenčnej kardiológii. To je asi hlavný dôvod, prečo máme málo intervenčných kardiologičiek.

Aktuálnou témou v zimných mesiacoch je očkovanie proti chrípke. Ste očkovaný?

V Brne sa všetkým zdravotníckym pracovníkom ponúka očkovanie proti chrípke a ja som jeden z mála lekárov, ktorý je zaočkovaný. Očkovanie proti chrípke sa v súčasnosti odporúča aj pacientom po infarkte a kardiakom. Na druhej strane nie je žiadna veľká štúdia, ktorá by preukázala, že očkovanie proti chrípke vedie k zníženiu infarktov, reinfarktov a k zlepšeniu ich prognózy. Preto práve teraz prebieha u pacientov s akútnym infarktom myokardu celosvetová štúdia, do ktorej zaraďujeme pacientov aj my v Brne. Štúdia sa volá IAMI (pozn.: The Influenza Vaccination After Myocardial Infarction) a v rámci nej je polovica pacientov s infarktom očkovaná proti chrípke a druhá polovica pacientov nie. Veríme, že o tri roky budeme mať k dispozícii výsledky, ktoré nám dajú jasnú odpoveď. Sú totiž určité názory, že so vznikom infarktov môže súvisieť aj chrípka, a aj preto sa táto štúdia robí.

Prebieha táto štúdia aj na Slovensku?

Myslím, že nie.

Čo by ste chceli na bratislavskom pracovisku ešte uviesť do praxe?

Najmä v ošetrovaní koronárnych tepien by sme chceli robiť tie najzložitejšie a najkomplexnejšie výkony, čo sa nám už aj úspešne darí. V najbližších mesiacoch chceme rozšíriť predovšetkým výkony realizované na srdcových chlopniach. Naším cieľom je tiež v oveľa väčšej miere robiť štrukturálne srdcové intervencie.

Vedci vyvinuli chirurgické lepidlo, ktoré môže utesniť rany za 60 sekúnd. Vidíte v tom perspektívu a uplatnenie vo vašom medicínskom odbore?

V intervenčnej kardiológii to má len jedno využitie – keď dôjde k ruptúre srdcovej steny a k srdcovej tamponáde.

Ak by ste mali komplexne zhodnotiť, aké rezervy vidíte v intervenčnej kardiológii a rádiológii na Slovensku?

Veľmi dôležitá je zdravá konkurencia. Monopol ľudí nerozvíja, ale skôr deformuje. Keď je dostatočná konkurencia, tak sa ľudia v rámci priateľských vzťahov môžu posúvať ďalej a celý systém sa dostáva dopredu. Starostlivosť o pacientov sa skladá z prevencie, ošetrenia, vyriešenia akútneho problému, a potom z rekonvalescencie. Ak sa na to pozerám cez cievne mozgové príhody a srdcové infarkty, tak všetci musíme myslieť na primárnu prevenciu, aby sme predchádzali vzniku týchto ochorení. To znamená kontrolovať si cholesterol, hladinu cukru, tlak krvi a nefajčiť. Aj napriek všetkému dobrému, čo tu už existuje, starostlivosť o takýchto pacientov má stále veľké rezervy tak na Slovensku, ako aj v Česku.

Čo nám ešte môžete povedať o sebe?

Pôvodne som kardiológ. Intervenčnú kardiológiu robím od prvej polovice 90. rokov, okrem CINRE pracujem aj vo Fakultnej nemocnici u Sv. Anny v Brne na oddelení intervenčnej kardiológie kardiologickej kliniky. Okrem toho, že robím intervenčnú kardiológiu, ktorá zahŕňa predovšetkým realizáciu komplexných výkonov na koronárnych tepnách – perkutánne koronárne intervencie s implantáciou stentov a uzávery defektov septa predsiení u pacientov, ktorí majú otvor medzi predsieňami a často sú po mozgovej príhode, aj naďalej sa zaujímam o akútnu kardiológiu a výskum v nej, sedem rokov som viedol koronárnu jednotku vo Fakultnej nemocnici u Sv. Anny. Som vedúci programu akútnych koronárnych syndrómov v rámci Medzinárodného centra klinického výskumu vo Fakultnej nemocnici u Sv. Anny v Brne. Práce centra boli publikované formou posterov a prednášok na najvýznamnejších svetových kongresoch.
 
 
Sekcia: Rozhovory Autor: Jana Andelová, ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 176