Čo vás po štúdiu medicíny priviedlo na ORL?
Moja voľba nebola priama a jednoznačná, aj keď som vyrastala v rodine ORL lekára a zdravotnej sestry a otec viedol dlhé roky ORL oddelenie v Lučenci. Uvažovala som o viacerých odboroch, ale nakoniec som sa rozhodla pre otorinolaryngológiu.
Čo zavážilo pri tejto voľbe?
Otorinolaryngológia sa týka všetkých vekových skupín pacientov, môžete ju vykonávať kdekoľvek na svete, sú v nej obsiahnuté jednoduché ambulantné aktivity, ale aj zložité chirurgické výkony, môžete sa venovať aj nechirurgickej činnosti – napríklad ako foniater. Samozrejme, moje rozhodnutie bolo ovplyvnené tým, že som ju dôverne poznala, hoci otorinolaryngológia môjho otca a otorinolaryngológia dnes je diametrálne odlišná. Vývoj išiel míľovými krokmi dopredu. Generácia môjho otca – to boli zakladatelia ORL, my sme pokračovateľmi a máme v rukách úžasné technológie, robíme mikrochirurgické výkony, pracujeme s lasermi, máme k dispozícii zaujímavé špeciálne zdravotnícke materiály a rehabilitačné pomôcky, napr. moderné načúvacie prístroje a kochleárne implantáty, liečba onkologických pacientov je komplexnejšia. Myslím, že som sa nepomýlila pri výbere môjho povolania.
Pôsobili ste na viacerých pracoviskách v bratislavských nemocniciach a v zahraničí.
Väčšinu svojho profesionálneho života som pôsobila predovšetkým na ORL pracoviskách Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1997 – 2003 som na chvíľu opustila akademickú pôdu a prijala som výzvu založiť v Bratislave nové ORL oddelenie v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici. Mala som 38 rokov a chcela som samostatne rozhodovať a nastaviť si zrkadlo, kde sú moje hranice.
Aká to bola skúsenosť?
Musím povedať, že veľmi dobrá. Natrafila som tam na skvelého riaditeľa doc. MUDr. Paškana, CSc., ktorý nemocnicu uviedol do života a bol to skvelý manažér, staral sa veľmi koncepčne. Začínala som s niekoľkými mladými lekármi, čo bolo veľmi náročné, ale postupne získali špecializačnú skúšku z ORL a oddelenie sme vybudovali. Bol to dobrý kolektív, dôverovali sme si navzájom a v rámci malého oddelenia bol aj kontakt s pacientom veľmi osobný. Žiaľ, v rámci reorganizácie zdravotníctva v Bratislave, v tzv. akcii guľový blesk, sa znižoval aj počet ORL lôžok. Iniciovala som preto zlúčenie mnou vedeného ORL oddelenia s I. ORL klinikou LF UK a FNsP v Bratislave, keďže táto klinika bola postavená pred rozhodnutie opustiť staré priestory na Zochovej ulici v Bratislave a pridružiť sa do niektorej z veľkých fakultných nemocníc.
Ašpirantúru ste si robili v SRN, a to nebolo vaše jediné pôsobenie v tejto krajine. V rokoch 2012 – 2014 ste pracovali na Foniatrickom a pedaudiologickom oddelení ORL kliniky Univerzitnej nemocnice v nemeckom Erlangene. Ako vyzerala vaša práca?
Po návrate na univerzitu som sa stala zástupkyňou prednostu kliniky zodpovednou za rozvoj vedy a výskumu. Na internete som sa cez kľúčové slová „fonochirurgia – vedecký výskum“ nakontaktovala na Foniatrické a pedaudiologické oddelenie Univerzitnej ORL kliniky v Erlangene (SRN). Začali sme spolu komunikovať cez program ERASMUS umožňujúci výmenu pedagógov a hľadali sme možnosť vedeckej spolupráce, čo bol napokon problém – ich personálne, materiálne a prístrojové vybavenie bolo s nami neporovnate...
Zostáva vám 85% na dočítanie.