Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Rozvíjame projekt virtuálnej digitálnej ústredne

20. júl 2020 - MUDr. Peter Marko, MPH, všeobecný lekár pre dospelých z ambulancie vo Veľkej Lomnici hovorí o využití nových spôsobov komunikácie aj telemedicíny v ambulancii prvého kontaktu.
Využívate virtuálnu kliniku na videokonzultácie, telefonické a písomné konzultácie. S akými skúsenosťami?

Virtuálna klinika je nadstavbová platforma objednávkového portálu návštevalekára.sk. Objednávky, ktoré pacienti dávajú buď na videokonzultácie, telefonické a písomné konzultácie, sa mi zobrazujú priamo v objednávkovom systéme. Je tam časová integrácia a vidím, čo si pacient vyžiadal. Ak si objedná telefonickú konzultáciu, tak mu potvrdím, v akom čase budem prístupný a termín, kedy môže volať. Pokiaľ chce videohovor a chcem ho vyšetriť aj vizuálne, pošlem mu do mailu link na Skyp, na ktorý si v určený čas klikne a vyšetrím ho formou videokonzultácie. Snažím sa využívať objednávkové systémy, ktoré sú pre pacienta bezplatné. Lekári v Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku – kdekoľvek v civilizovanej Európe, si pacientov objednávajú bez poplatku.

Pandémia priniesla aj na Slovensko väčší záujem o využívanie telemedicíny. Ako sa to prejavilo u vás?

COVID-19 spôsobil veľkú akceleráciu moderných technológií. To, na čom sme ako Združenie všeobecných lekárov pre dospelých SR pracovali päť rokov, sme teraz implementovali za dva mesiace. Ešte v čase, keď sme netušili o pandémii, sme vyvinuli desktopovú a mobilnú aplikáciu, ktorá má zabezpečovať telemedicínu v šifrovanom formáte pre poistencov VšZP. Bolo to plne funkčné a odladené, ale zapadlo to v rokoch 2018 – 2019 prachom. V čase pandémie profesijné združenie všeobecných lekárov ZVLD SR začalo od 15. apríla každú stredu vysielať webináre. Pravidelne mávame pripojených okolo 110 ambulancií, sú to technologicky pokročilí lekári. Reálne s elektronickou medicínou dnes pracuje odhadom 5 až 10 percent lekárov, ale treba začať a postupne sa to musí dostávať do praktického života. Momentálne v najväčšom rozsahu riešime telefonovanie. Zistili sme, že naši pacienti, ktorí teraz navyše potrebujú služby, sú seniori. Teda ľudia, ktorí veľakrát nemajú moderné informačné technológie a nie sú technicky zdatní, aby vedeli využívať moderné komunikačné prostriedky. Rozvíjame projekt virtuálnej digitálnej telefónnej ústredne. Nehovoríme teda o telemedicíne v pravom zmysle slova, ktorá nám umožňuje monitorovanie vitálnych funkcií pacienta.

V čom bude hlavná výhoda virtuálnej ústredne pre vás a pre pacienta?

Od 16. marca naša telefónna linka nestačí pokryť požiadavky pacientov, ktorí sa opakovane snažia dovolať a preťažujú linku. Tento spôsob komunikácie nevyhovuje. Vďaka virtuálnej ústredni budem mať k dispozícii niekoľko telefónnych kanálov, na jednom riešim pacienta, druhý kanál dá pacienta do poradia a ten čaká. Ak bude volať ďalší pacient, na treťom kanáli bude obsadené, ale vieme pacientovi zavolať naspäť. Pacient si môže zvoliť, či chce komunikovať s recepčnou sestrou, so zdravotnou sestrou alebo s lekárom. Nepodávame si teda telefón, ale pacient si podľa svojej požiadavky zvolí priamo zdravotníka. Je to veľká úspora času, nemusíme prepájať klapky. Využívajú sa headsety, čiže lekár má voľné ruky. Virtuálna ústredňa má modul, ktorý pacienta upozorní, že sa napr. dovolal mimo ordinačných hodín a môže si objednať cez portál navstevalekara.sk predpis lieku alebo sa môže objednať na videokonzultáciu s lekárom. Z právneho hľadiska riešime nahrávanie a archiváciu hovorov.

Čo sa vyžaduje od všeobecného lekára, aby dokázal plnohodnotne využiť telemedicínu?

Na začiatok treba internetové prepojenie s rýchlym dátovým prenosom, čo nie je vždy jednoduché. Aj hardvér treba neustále modernizovať a rozširovať, lebo nároky sa zvyšujú každý rok. My sme teraz v jednej chvíli nahrali pomerne veľa aplikácií, ktoré potrebujeme pre svoju prácu. Poviem príklad – laboratórne výsledky počas pandémie COVID-19 chodili 2- až 3-krát do týždňa. Vďaka aplikácii eLab, ktorá je prepojená priamo do môjho ambulantného programu, si viem výsledky stiahnuť hneď do karty pacienta. Inak by som nemal výsledky v ten deň o 15. hodine alebo na druhý deň ráno, ale o dva či tri dni v tlačenej forme.

Čo všetko umožňuje telemedicína v ambulancii všeobecného lekára?

Sú určité skupiny diagnóz, pri ktorých je do veľkej miery predpoklad, že postačí dištančné vyšetrenie. Ide o pacientov s ochoreniami pohybového aparátu, o imobilných pacientov. Príbuzný smartfónom natočí pacienta cez Skype, ktorý je šifrovaný a zodpovedá ochrane osobných údajov podľa GDPR. Súčasne nový Skype umožňuje posielať lekárske správy aj nálezy. Pacient oskenuje správu od gastroenterológa, pošle mi nález, ktorý si vytlačím a založím do karty. Priestor na využitie vidím u seniorov v domovoch sociálnych služieb aj u pacientov s rôznymi psychickými ochoreniami.

Kedy, naopak, telemedicína narazí na limity a pacienta voláte do ambulancie?

Ak ide o bolesti na hrudníku, ťažkosti s dýchaním, bolesti brucha, ktoré si vyžadujú doplnkové fyzikálne alebo laboratórne vyšetrenia, vtedy pacient musí fyzicky prísť „naživo“ . Dá sa to selektovať pri prvotnej konzultácii, a keď je to dôvodné, tak pacienta pozveme do ambulancie.

Ako si vaši pacienti zvykli na videokonzultácie?

Pacientom, s ktorými sme mali videokonzultácie, sa to páčilo. Mal som pacientku po mozgovej príhode a jej príbuzný mi cez aplikáciu Skype v mobile ukázal lieky, skontroloval som, čo užíva. Je to úplne jednoduché. Nie sú to dlhé konzultácie, priemerný čas vyšetrenia je do desať minút, inštruujem, skončím Skype a zapíšem do zdravotnej dokumentácie. Zatiaľ nemám pacienta na videokonzultáciu každý deň. Myslím, že to chvíľu potrvá, kým to bude pravidelný režim. Sme radi, že nám beží predpisovanie liekov cez návštevu lekára. Potrebujeme posunúť spektrum, aby čo najviac pacientov prešlo od telefonovania k elektronickému objednávaniu liekov.

Kde vidíte budúcnosť telemedicíny? Kde budeme o pár rokov?

Veľmi rýchlo vieme napredovať. Kľúčový je platobný mechanizmus zdravotných poisťovní. Je pozitívne, že všetky zdravotné poisťovne budú hradiť výkony telemedicíny minimálne do 31. 12. 2020. Je to veľmi dôležité, ak by bolo potrebné robiť protiepidemickú prevenciu, čo je veľmi vysoko pravdepodobné, lebo sa otvorili hranice a letiská. Naše združenie všeobecných lekárov pre dospelých komunikuje so spoločnosťou, ktorá robí telemedicínu v pravom zmysle slova, to znamená, že monitoruje vitálne funkcie pacientov na diaľku cez krvný tlak, pulz, EKG, spirometriu, saturáciu krvi kyslíkom a ďalšie funkcie a cez mobilnú aplikáciu to prenáša rovno na server lekára. Takto si lekár prvého kontaktu dokáže zmonitorovať rizikového pacienta. Pri momentálnom pracovnom vyťažení je absolútne nereálne, aby chodil všeobecný lekár od pacienta k pacientovi a vypisoval mu doma v kuchyni recept. Ľudské zdroje sú veľmi limitované a lekár musí za hodinu telemedicíny obslúžiť 4 – 6 pacientov. Virtuálnu kliniku mám nastavenú tak, že na ordinačné hodiny na videokonzultácie sú vypísané štyri termíny od 13. do 14. hodiny. Ak by bolo potrebné, viem urobiť aj 6 vyšetrení. Toto je už vo vyspelých krajinách štandardná vec. Naši holandskí kolegovia to majú priamo v ordinačných hodinách. Holandsko patrí v prvom kontakte medzi lídrov v Európe a lekári majú každý deň pravidelné videokonzultácie v presne určenom čase. U nás je to veľmi individuálne. Záleží na tom, akých pacientov má všeobecný lekár vo svojej starostlivosti a koľko telemedicíny s monitorovaním vitálnych funkcií potrebuje. Telemedicínu ako vysoko zaujímavú vidím u všeobecných lekárov, ktorí majú v starostlivosti domovy sociálnych služieb. Tam je veľký potenciál, pretože sú tam ťažkí pacienti, imobilní, polymorbídni pacienti. Lekár si ich vie napojiť na snímače a všetky zariadenia a monitoruje ich 24 hodín, ak dôjde k narušeniu niektorej z vitálnych funkcií, lekárovi sa automaticky spustí alarm.

Keď zhodnotíte benefity a obmedzenia, čo prevláda?

Na telemedicíne vidím reálne oveľa viac benefitov ako nedostatkov. Skúsený diagnostik vie, že 90 % úspešnej diagnózy je kvalitná anamnéza. To platí stále. Je to niečo nové a treba si priznať, že sme v tomto veľmi zaostalí, máme pomalý internet, nevyhovujúce prenosy dát, narážame na to, že musíme meniť často poskytovateľov internetu a za chodu riešiť niekoľko vecí súčasne. Aj pacienti si musia zvyknúť na iný spôsob práce a prijať väčšiu zodpovednosť, lebo si monitorujú tlak, pulz, glykémiu. Väčšia spolupráca však znamená pre pacienta väčší komfort, pretože nepotrebuje navštíviť lekára.
 
 
Sekcia: Rozhovory Autor: Monika Toporcerová, ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 0