Reakcia na vlhké vreckovky ženskej literatúry
Prozaička Daniela Kapitáňová v rozhovore pre HN
Láska je častou témou literatúry, čo však neplatí pre vaše texty. Vy sa,
naopak, od "večnej" témy dištancujete a "dvere" do vašich textov
má zatvorené. Prečo?
-- Ale nie, nedištancujem sa... Skôr si uvedomujem, že nie som až taká dobrá,
aby som o tejto téme vedela dobre písať.
Čoraz častejšie vyznieva hovorenie/písanie/spievanie o láske pateticky,
sladkasto až gýčovito. Nie je čas urobiť si z lásky "srandu"? (Hoci vy ste tak už
urobili pod príznačným pseudonymom a text žije svoj virtuálny život...)
-- Hm... My, čo o nej nedokážeme písať tak naozaj, utiekame sa k irónii. Možno
je to v skutočnosti len náš strach. A možno reakcia na tie vlhké vreckovky
ženskej literatúry.
Populárne je dnes písať aj o rôznych podobách nenávisti, o odcudzení. Populárna
je tiež prezentácia nízkeho, všetko, čo je cool a in. Nie je aj toto
profitovanie z lásky, ale z opačného konca?
-- Nemyslím si, že písanie o odvrátenej strane lásky je otázka módy. Hádam od
čias Homéra by sa tie rôzne podoby nenávisti, odcudzenia našli. A
relativizovanie hodnôt literatúra nevymyslela, ona len reaguje na svet,
ktorý ich stratil.
Láska je výhodným obchodným artiklom. Dá sa písať o láske aj tak, aby nebola výsledkom
spomenutá "vlhká vreckovka"?
-- Neznie otázka skôr takto: chcú ľudia lásku naservírovanú inak ako a la
Danielle Steel?
Každý sa môže slobodne rozhodnúť
Najpredávanejšia autorka ženských románov Táňa Keleová-Vasilková v rozhovore pre HN
Láska je častou témou literatúry, čo platí aj pre vaše knihy. Prečo práve láska?
-- Pre lásku žijeme. Bez lásky by svet nejestvoval a život by bol smutný.
Práve láska nás motivuje na to, aby sme boli lepšími a milšími. Aj preto je láska
večnou témou v umení. Aj preto, že všeličo naokolo sa mení, ale ona zostáva.
Protipólom lásky je nenávisť. Nechcete napísať knihu o rôznych podobách ľudskej nenávisti?
-- Platí stará známa pravda, že láska má často blízko k nenávisti, takže je
možné, že tam, kde je láska, je aj nenávisť. V mojich knihách sa občas pocity
nenávisti k partnerovi objavili, ale písať len o nenávisti sa nechystám,
veď kto by to čítal?
Čoraz častejšie vyznieva hovorenie/písanie/spievanie o láske pateticky, sladkasto až gýčovito. Nie je čas urobiť si z lásky "srandu"?
-- To by sa nemuselo vyplatiť. Sú veci, s ktorými sa nežartuje, a city patria
medzi ne. Ale jasné, že teraz myslím na naozajskú lásku, lenže -- dajú sa
určiť jej hranice?
Láska je aj výhodným obchodným artiklom. Vaše knihy čitateľky obľubujú aj preto,
lebo hovoria o láske. Nie je to tak trochu "obchod s láskou"?
-- Predávať srdiečka na Valentína sa niekomu môže zdať hlúpe a niekto to môže
vnímať aj ako sviatok pre obchod. No mnohí si práve v tento deň spomenú na ľudí,
na ktorých pri rýchlom tempe života takmer zabudli. Považujete to zbytočné? Ja určite
nie. A potom, sviatok Valentína nie je povinný. Každý sa môže slobodne
rozhodnúť, či ho bude sláviť alebo nie. Otázne je, či jeden deň stačí...