Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Riaditeľ bývalej najväčšej detskej nemocnice verí, že Národný ústav detských chorôb bude bez dlhov

19. január 2018 - Detskú fakultnú nemocnicu na Kramároch doviedol k transformácii na Národný ústav detských chorôb (NÚDCH), kde vzniknú špecializované centrá pre liečbu pacientov s najvážnejšími ochoreniami po vzore zahraničných pracovísk. Doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc., tvrdí, že nejde len o zmenu názvu a vysvetľuje, ako sa im podarilo získať vyššie platby od poisťovní. 
Prešli všetky pracovno-právne vzťahy z detskej fakultnej na národný ústav?

Áno, tým, že sme nemenili právnu formu, v podstate my meníme len ako sa hovorí ľudovo hlavičku, z tohto pohľadu je to jednoduchší spôsob transformácie.

Čo sa od januára reálne zmenilo?

Najskôr sa v skratke pokúsim zhrnúť konkrétne kroky, ktoré sme urobili v priebehu minulého roka. Krok číslo jedna bol začiatkom roka 2016, kedy sme zlúčili I. a II. detskú kliniku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského s cieľom dať dokopy kolegov špecialistov, ktorí medzi sebou multidisciplinárne spolupracujú. Vytvorili sme jednotky gastroenterologickú, reumatologickú, nefrologickú, osteologickú atď. Je to vynikajúca výučbová báza pre mladých kolegov, ktorí v podstate cirkulujú každé tri mesiace z jedného oddelenia na iné. Každá táto jednotka, či už reumatologická, gastroenterologická je napojená na svoju ambulanciu a úzko spolupracujú z pohľadu toho najdôležitejšieho - poskytnúť to, čo tu doteraz nebolo možné, to znamená čím menej detí a samozrejme aj ich rodičov hospitalizovať a čo najviac pacientov riešiť ambulantnou formou. Spomínané zlúčenie kliník nám v praxi ukázalo, že je to realizovateľné. Toto bol prvý krok, druhým je spolupráca s charitatívnymi organizáciami. Nadácia Deťom s rakovinou zasponzorovala vytvorenie ambulantného sektora pre Dennú kliniku detskej hematológie a onkológie a to jednoznačne potvrdilo, že je reálne manažovať detských pacientov týmto spôsobom. Čím menej hospitalizácií, tým pádom aj menej komplikácií. Priznajme si, hrozia nozokomiálne nákazy a takto im môžeme zabrániť, nehovoriac o šetrení  prostriedkov, lebo predsa len nemocnica je najdrahší hotel na svete. Tieto dva projekty nám jednoznačne ukázali, že táto cesta je dobrá, že vieme znížiť počty hospitalizácii, vieme veľa zákrokov realizovať ambulantnou formou, takže tým pádom bola aj ľahšia argumentácia v prospech vzniku národného ústavu pre nášho zriaďovateľa.

Bola teda potrebná zmena na národný ústav?

Nebol to úplne náš výmysel. Všetko sme prekonzultovali so zahraničnými odborníkmi, rok predtým sme zavolali expertov z Holandska, z Nemecka, z Maďarska, z Česka, s ktorými sme na našej pôde debatovali aj pod záštitou ministerstva, ako by mala napredovať pediatria na Slovensku. Ukázali sme, aké máme podmienky, koho tu máme a vyplynul z toho konsenzus, že pre takú krajinu ako je Slovensko, s danou chorobnosťou nie je nič lepšie ako centralizácia.
Už teraz sme koncová nemocnica pre celé Slovensko. Náš cieľ – teda koncentráciou špecialistov vytvoriť špecializované centrá - umožní vo väčšom rozsahu prijímať pacientov z celého Slovenska s najťažšími ochoreniami. V tejto súvislosti treba povedať, že toľko diskutovaný odchod kolegov z Univerzitnej nemocnice Pľúcnej kliniky SZU a ich príchod k nám mal svoj zmysel. V rámci komplexnosti služieb, ktoré chceme poskytovať našim pacientom, patria jednoznačne pod naše krídla.

Začať chcete rozšírením urgentného príjmu. V akom štádiu to je?

Urgent budeme realizovať ako prvý z projektov. Bude to za plnej prevádzky. No naši pacienti by vôbec nemali pocítiť, že sa bude rekonštruovať. Pribudne nová časť, ktorá umožní boxový systém a plynulý tok pacientov. Budúci týždeň chceme začať verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Zobrali sme do našej správy spojovaciu budovu od Univerzitnej nemocnice Bratislava a ideme realizovať projektovú dokumentáciu na ubytovacie zariadenie pre pacientov a ich rodičov. Sme najväčšia detská nemocnica v strednej Európe a takéto nemocnice štandardne majú ubytovacie zariadenia. Do roka a pol by mohla byť zrealizovaná prestavba. Všetky projekty máme naplánované krok po kroku, no termíny závisia od verejného obstarávania, takže realita môže byť iná, preto som opatrný v týchto vyjadreniach. Optimálny prípad je ubytovacie zariadenie do rok a pol a všetky ostatné projekty do piatich rokov. Tento týždeň otvárame intenzívnu operačnú jednotku na Novorodeneckej klinike intenzívnej medicíny. Je ojedinelá v Európe. Zmapovali sme terén a zatiaľ vieme, že je taká v Rakúsku, v Česku, v Holandsku.

V čom je ojedinelá?

Je veľmi ťažké skĺbiť tímy, ktoré sa starajú o tých najkrehkejších o novorodencov vážiacich nezriedka kilogram a menej. Sú to ťažké stavy, lebo sú to nielen predčasne narodené deti, ale zároveň so závažnými vrodenými chybami a závažnými komplikáciami. Na klinike intenzívnej medicíny sa vytvorila jednotka, ktorá dokáže nielen diagnostikovať, ale v prípade potreby na tom istom lôžku aj operovať. Doslova o dvere vedľa je prechod na už existujúcu intenzívku. Toto prepojenie je unikátne a deťom poskytneme najvyšší možný štandard. Chceme vytvoriť fetomaternálne centrum a starať sa o našich pacientov intrauterinných, čiže už v brušku mamičky a toto je ten najvýraznejší posun. Keď pacienta zachytíme intrauterinne, môžeme vo výraznej miere ovplyvniť niektoré komplikácie v tom pozitívnom slova zmysle. Toto je cesta, kadiaľ sa bude uberať medicína. Keďže takéto deti budú u nás musieť byť sledované, tak budú u nás aj odrodené.

Znamená to, že deti nebudú odrodené vedľa v pôrodnici na Kramároch, ale priamo u nás?

Presne tak.  Doteraz sme museli deti prevážať sanitkou, pretože nemáme priechodnú spojovaciu chodbu. Vieme, že je tu neľahká dopravná situácia. Preto sme sa dohodli s Univerzitnou nemocnicou na vytvorení tímu,  ktorý bude pozostávať zo špecialistov z našej neonatologickej kliniky,  ale zároveň sa vytvorí tím gynekológov, ktorí budú aj u nás zamestnaní, a tým pádom vieme poskytnúť zákroky bez prevozov dieťaťa, bez prestojov, lebo tieto časové posuny v závažných situáciách sú najhoršie.

Budete mať vlastný gynekologicko-pôrodnický tím?

Áno, ideme ho kreovať s tým, že kolegovia si ponechajú aj úväzky v Univerzitnej nemocnici, kde budú realizovať fyziologické pôrody a u nás budú ozaj len na tie komplikované ťažké prípady.

Kedy bude otvorené toto centrum pre matku a dieťa?

Je to naviazané na pospájanie jednotlivých pracovísk do funkčných celkov. Tento rok sme vo fáze, kedy  postupne tie celky budeme sťahovať. Ak to všetko vyjde, do piatich rokov bude všetko nielen presťahované, samozrejme musíme adekvátne prerobiť priestory. Tento rok máme cieľ postupne popresúvať všetky oddelenia, napríklad aj naše riaditeľstvo sa tiež bude sťahovať preč, aby sme ako sa hovorí vypratali priestor. Momentálne je to plánované pre lekáreň. Ideme ju rekonštruovať a chceme poskytovať služby aj mimo nemocnicu, typu vytváranie parenterálnej výživy, chceme centrálne miešať chemoterapiu a na toto v súčasnej lekárni nie sú vyhovujúce priestory.

Okrem ubytovacieho zariadenia plánujete sedem špecializovaných centier. Budú na to stačiť terajšie priestory alebo plánujete prístavbu?

Pôjde o jednu novostavbu, ktorá sa pripojí spojovacím traktom k našim existujúcim priestorom. Bude to chirurigicko-intenzivistický pavilón  dokonca s parkoviskom. Zároveň chceme riešiť aj dopravnú situáciu, máme vyvolané stretnutie s Univerzitnou nemocnicou, lebo je tu možnosť realizovať prístupovú cestu ako skratku k nemocnici z Patrónky. Ak by toto podarilo, tak sa výrazne uľaví sanitkám aj pacientom.

Koľko bude stáť celý projekt transformácie?

Toto je veľmi ťažká otázka. Je to aj o tom, že táto nemocnica potrebuje rekonštrukciu, sú tu problémy so statikou budovy. Pri urgente sme si mysleli, že sa cena bude hýbať niekde okolo 2 miliónov bez DPH. Výsledok projektovej dokumentácie na urgentný príjem je 3,8 milióna s DPH, ale verím, že verejnou súťažou sa táto cena zníži. Na prístroje je 440-tisíc a na interiérové vybavenie do 100-tisíc. Toto sú sumy, ktoré vyšli z projektovej dokumentácie a v tých intenciách bude aj chystaná súťaž. Takto si rozpracujeme každý jeden projekt. Nechcem teraz nezodpovedne povedať nejaké číslo. Darí sa nám nájsť financovanie aj sponzorsky, ako som spomínal onkologická Denná klinika je postavená zo sponzorských peňazí. Snažíme sa robiť to kombinovane, čiže nezaťažujeme len štát.

Základnou myšlienkou transformácie je dôraz na ambulantnú sféru a presunutie čo najväčšieho počtu pacientov do ambulantnej starostlivosti. Prídete teda o peniaze za ukončené hospitalizácie. Čo to bude znamenať?

Áno aj nie, lebo ak si pozrieme ako je nastavený systém DRG, tak v podstate by sme o ne nemali prísť. Tento krok budú musieť urobiť aj iní ústavní poskytovatelia.

Čiže súčasné zmluvy s poisťovňami už máte nastavené na tento model financovania?

Kolegovia z poisťovní pochopili, že nejde len o zmenu názvu, našli sme spoločnú reč a navýšili nám platby. S poisťovňou Dôverou je dohoda, že tento model dávame na pol roka a po pol roku si povieme, kam to viedlo. VšZP takisto veľmi promptne pochopila význam,  lebo naozaj historicky sa tu neudial takýto počin už dávno v rámci slovenského zdravotníctva. Poisťovniam musím poďakovať za to, že nezablokovali našu snahu, aby sme tento národný ústav urobili životaschopným a mohli ponúknuť tú najšpičkovejšiu liečbu, tú istú ako v zahraničí. A poisťovne nebudú musieť na tieto výkony posielať našich pacientov do zahraničia.

O aké navýšenie platieb ide?

Hovoríme skoro o tretinovom navýšení, je to takmer 30 percent. Takýto veľký skok neurobilo žiadne zdravotnícke zariadenie. Uvedomujem si, že z pohľadu iných poskytovateľov to možno vyvolá otázniky, ale na druhej strane opäť avizujem, my sme nemenili len názov, my tu meníme ale komplet celú filozofiu poskytovania zdravotnej starostlivosti deťom a chvalabohu poisťovne to pochopili.

Čo budete žiadať od poisťovne Union?

Zmluva končí zmluva k 31. 3, čiže budeme musieť od apríla si nastaviť nové zmluvné podmienky. Podmienky, ktorú sme si „vybojovali“ vo VšZP a Dôvere, chceme aj od Unionu, čiže budú kopírovať zmluvné podmienky všetky tri poisťovne.
Nemocnica každoročne vytvárala stratu, ako je to za minulý rok?

Zatiaľ ju ešte nemáme úplne vyčíslenú, ale vychádza to na zhruba 7 miliónov. Bol to horší rok.

Čím je to spôsobené? Je za tým len platový automat alebo aj iné príčiny?

Spôsobil to jednak platový automat, jednak zo strany zdravotných poisťovní bola zmena klasifikácie výkonov, prechod na DRG, revízna činnosť a ďalšia vec -  nikdy sme nemali tak málo chorých detí, počet hospitalizácií nám historicky najvýraznejšie klesol na niekoľko mesiacov. Nevieme to vysvetliť, a kedže to je náš hlavný zdroj príjmu, tak tento príjem samozrejme poklesol. Na druhej strane hovorím, kiežby naše všetky deti boli zdravé, ale žiaľ,  realita už nás dobehla, a od konca minulého roku počty našich hospitalizovaných pacientov znovu stúpli na úroveň predchádzajúcich rokov.

Ako sa zmení počet lôžok zmení presunom pacientov do ambulantnej sféry?

Pevne verím, že transformácia prinesie to, že sa vrátime späť do obdobia, keď som nastupoval a každá mama mala pevné lôžko spolu so svojím dieťaťom. Na druhej strane nám to, že sme nemali tzv. mobilné lôžka spôsobilo, urobilo, že sme nemohli odhospitalizovať všetky deti, ktoré to potrebovali. Preto sme zaviedli  nepopulárne opatrenie, veľakrát medializované mobilné lôžka. Keď pôjdeme hlavne ambulantnou cestou a pacienti s rodičmi budú v ubytovacom zariadení, tak na pevné lôžka môžu prísť mamy, ktoré tu budú pri tých najťažších pacientoch. Nepredpokladám výraznú redukciu počtu lôžok, skôr to bude preobsadenosť, to znamená percentuálne tu bude možno 50 percent detí a 50 percent rodičov.

Aký bude dopad na personálny stav? Uvažujete o znížení počtu zamestnancov?

Nemalo by to byť ani plus, ani mínus. Na druhej strane si musíme vychovávať kolegov, a to nielen lekárov, ale aj stredný zdravotný personál. Keď sme si pozreli vekové krivky, tam môžu nastať problémy, čiže ideme ako sa hovorí preventívne riešiť stredný zdravotný personál. Ukázalo sa, že nestačí len zverejňovať inzeráty, že hľadáme zamestnancov. Od tohto roka sme preto zvolili proaktívny prístup, ideme na profesijný veľtrh, kde naša nemocnica bude mať stánok. Chodíme do stredných zdravotných škôl, kde naše vrchné sestry si nachystajú prezentáciu a atraktívnym spôsobom mladým kolegynkám chcú ukázať takto vyzerá ich pracovisko, individuálne ich pozývajú príďte, pozrite sa.

Cítite teda nedostatok sestier?

Máme oddelenia, kde je to hraničné, to áno, ale zatiaľ nemuseli sme zatvárať, redukovať lôžka ani nič podobné. Toto podľa mňa majú všetci kolegovia naokolo. Je to problém celého Slovenska.

Sestry sa sťažujú na nízke platové ohodnotenie. Ako je to u vás?

Robili sme si prieskum v rámci štátnych a neštátnych zariadení v Bratislave a naše sestry sú plus mínus v tom rozpätí, kde sa pohybujú aj ostatné kolegynky. Na druhej strane sťažnosti na to, aby sa navyšovali platy, chápem. Teraz, keď sa navýšili platby z poisťovní, však neznamená automaticky, že zajtra pôjdu hore výplaty. Toto nebol cieľ ťransformácie na národný ústav, a naši zamestnanci to pochopili, čiže trpezlivo ešte čakajú, čo to všetko prinesie.

Aktuálnou témou je oddlžovanie. DFNsP mala ku koncu roka 2016 záväzky po lehote splatnosti 36 miliónov eur. Prešli na národný ústav? Zapojíte sa do procesu oddlžovania?

Áno. Čo sa týka ozdravného plánu, ten sme ešte minulý rok sme vypracovali, je založený na jasných bodoch. Keď som nastúpil, tak ten prvotný cieľ bol zlepšiť čísla z pohľadu ako sa hovorí upratať služby, lebo tam je vždy veľa rezerv. Teraz veľmi pomohlo okrem nákupov prístrojov ministerstvo aj tým, že zverejňuje databázy, za koľko ostatné zariadenia kupujú lieky, špeciálny zdravotný materiál, čím nám veľmi pomohlo v znížení cien v rámci vyjednávania, resp. nastavenia aktuálnych cien. Myslím si, si, že uvedené sme ako sa hovorí dali na poriadok do takej miery, že už veľa nevieme s tým pohnúť. Boli sme aj na úrade pre dohľad riešiť základnú sadzbu, aby bola nastavená z takého pohľadu ako sú nastavené národné ústavy, čiže tých krokov je viac, Pevne verím, že keď to dospeje do finále, potom by sme mali sa hýbať tak ako ostatné národné ústavy. Našťastie, ako som spomenul poisťovne pochopili význam a ciele transformácie, a preto pevne verím, že dokážeme dostať ústav na nulu.

Čiže bude stačiť cca 30% navýšenie platieb?
Máme testovacie polročné obdobie a na to budem vedieť odpovedať po pol roku. Máme vytvorené vlastné štandardné diagnostické a terapeutické postupy, budúci mesiac ich budeme aj vydávať knižne, aby sme to vedeli poskytnúť aj iným poskytovateľom. Nerobia sa nadbytočné vyšetrenia, služby sme si už ako som spomínal „upratali“, čo sa týka nákupu, cien, už si tam neviem predstaviť, že by sme dosiahli výraznejšiu úsporu. Tento rok sa nám podarí otvoriť aj dialýzu, doteraz to bolo prenajaté. Už máme vytvorený tím a projekt na vlastné dialyzačné stredisko. V národnom ústave takéto pracovisko musí byť. Naozaj sa tu snažíme dať všetky činnosti, ktoré sem patria a tým pádom pacient už nebude musieť putovať, tak ako sa dialo doteraz nezriedka aj cez tri nemocnice. Nie, príde rovno k nám. Keď si to poisťovne na konci dňa po pol roku pozrú a uvidia tie čísla, možno to už nebude až také nezaujímavé a pochopia, že ako partner sme pre nich  naozaj významným článkom v tomto celom reťazci.

Čo vidíte ako najväčší problém, resp. najväčšiu výzvu pre rok 2018?

Je to ozaj tak historicky krásny krok, konečne sa tu pre deti urobilo niečo čo má zmysel, bude tu roky po nás a dá sa na tom stavať. Všetky projekty, ktoré nás čakajú, to sú tie najväčšie výzvy. V januári otvárame jednotku na novorodeneckej klinike, vo februári prezentujeme knihu štandardných diagnosticko-terapeutických postupov, začiatkom marca otvárame centrum pre deti s poruchou sluchu atď. Takto to máme ako sa hovorí nakrokované, takže toto je výzva za mňa a náš ústav. A celoplošne je to ezdravie, to je najväčšia výzva v roku 2018.
Sekcia: Rozhovory Autor: Monika Toporcerová
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 75