Prečo ste sa ako lekárka rozhodli politicky angažovať?
26 rokov som lekárkou a aj keď som odišla robiť nejakú manažérsku pozíciu, vždy som sa nakoniec vrátila k pacientom. Trápi ma, v akom stave je slovenské zdravotníctvo. Kvalita a dostupnosť jednotlivých služieb je veľmi variabilná od špičkovej až po nedostatočnú. Pacient sa v celom systéme stráca a neporadí si sám bez známosti.
Momentálne pracujem v Národnom onkologickom ústave a z mnohých príbehov, ktoré si pacienti prinášajú so sebou, je mi smutno. V praxi lekára mám pocit satisfakcie, keď niekomu pomôžem. Ale počet ľudí, na ktorých môžem mať pozitívny dosah, je limitovaný. Tento limit je daný počtom pacientov, ktorých liečim, ošetrujem a ktorých môžem ovplyvniť.
Nie je to síce málo, ale chcela by som mať väčší dosah. Myslím si, že viem, ako na to, mám odvahu a chuť meniť veci od základu. Domnievam sa, že nastal čas na poriadnu reformu.
Čo je podľa vás najurgentnejšie začať riešiť v zdravotníctve?
Je veľmi veľa problémov, ktoré si ihneď pýtajú riešenie, ale akokoľvek by sme boli výkonní, nie sme schopní všetko naraz vyriešiť. Zároveň si nemôžeme vybrať jednu vec, lebo jednotlivé priority spolu súvisia. Musíme začať s jedným, dvoma, tromi krokmi a postupne na to nabaľovať.
Náš systém je dlho zanedbávaný, dezintegrovaný, dezorganizovaný a je uviaznutý v dlhodobých, nevýhodných a často až v drancujúcich zmluvných vzťahoch. Vzdravotníctve je obrovský investičný dlh, zdravotnícke zariadenia medzi sebou takmer nekomunikujú.
A ak by ste mali povedať tri najväčšie problémy?
Hneď od začiatku musíme začať pracovať na stabilizácii zdravotníckeho personálu. To je prvá vec, čokoľvek ďalšie prinesieme, akékoľvek ďalšie reformy, tak tie bez ľudí neurobíme. Kvalifikovaného pracovníka, ktorý nám odíde, za rok-dva nenahradíme, nevychováme. Musíme zastaviť odlev ľudí zo zdravotníctva, jednak do zahraničia, jednak do iných sfér, lebo aj to sa deje.
Ďalej sú regióny, kd...
Zostáva vám 85% na dočítanie.