Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Nová nádej pre deti z onkológie

4. október 2018 - Keď povieme rodičom našich pacientov, že ich dieťa má leukémiu, ale dostane rovnakú liečbu, ako keby bolo v Berlíne, vo Viedni či v Ríme, je to pre ľudí veľmi upokojujúce. „To je náš cieľ, zabezpečiť pre každé dieťa najlepšiu možnú a dostupnú liečbu,“ hovorí prednostka Kliniky detskej hematológie onkológie Národného ústavu detských chorôb v Bratislave doc. MUDr. Alexandra Kolenová. Prinášame ďalší rozhovor z publikácie TOP inovácie v zdravotníctve 2018.
Do TOP inovácií ste sa tento rok dostali s novou liečbou pre deti s rezistentnou leukémiou, ktorá sa nazýva aj bozk smrti. Prečo takýto poetický názov?

Podstatou tejto liečby – imunoterapie – je podávanie bišpecifickej protilátky, ktorá funguje akoby kľúč, ktorý zapadne do dvoch zámkov. Na jednej strane má schopnosť pritiahnuť a naviazať sa na chorú leukemickú bunku, ktorá má na povrchu tzv. CD19 znak. Na druhej strane „dvojitý kľúč“ pritiahne aj CD 3 pozitívny T lymfocyt, čo je vlastne tzv. killer (v preklade zabijak). Cieľom tejto liečby je, aby naša vlastná prirodzená imunitná bunka rozpoznala a zničila leukemické bunky. Bišpecifická protilátka umožní spojenie, a teda akoby bozk týchto dvoch buniek, rakovinovej bunky a imunitnej bunky. Bozk spôsobí explóziu a takú imunitnú reakciu, pri ktorej sa zneškodní chorá bunka.

Ako prebieha celá liečba?

Táto liečba je v súčasnosti indikovaná len pre tých pacientov, u ktorých už boli vyčerpané štandardné postupy. Indikovaná je pre pacientov s CD 19 pozitívnou akútnou lymfoblastovou leukémiu a Nehodgkinové lymfómy. Ide o pacientov, ktorí už majú vyčerpanú cytostatickú liečbu a často sú aj po transplantácii kostnej drene, a napriek tomu sa im leukémia vrátila. Imunoterapia im dáva ďalšiu šancu na vyliečenie.

Doteraz najväčšou zbraňou proti leukémii bola od 70. rokov chemoterapia, klasická cytostatická liečba, ktorá sa podávala v rôznych kombináciách. Imunoterapia je však revolučnou liečbou, niečo úplne nové a úplne iné ako chemoterapia, nový prístup k liečbe pacientov s leukémiou. Liečba sa podáva pacientom, ktorých bunky nesú na povrchu potrebný cielený znak, a pacient nemôže mať postihnutie leukémiou v centrálnom nervovom systéme.

Akou formou sa podáva tento liek?

Liek sa podáva formou infúzie, ktorá tečie pacientovi nepretržite 28 dní, 24 hodín denne. Denne, prípadne každý druhý – alebo až štvrtý deň sa pacientovi mení vak s infúziou, keď dotečie, napojí sa ďalšia a ďalšia. Prvých 7 – 10 dní môžu nastať závažné nežiaduce účinky, takže pacient je najskôr sledovaný v nemocnici. Keď sa nevyskytnú žiadne komplikácie, môže ísť domov a liečba je podávaná v domácom prostredí za pravidelných kontrol a výmen vakov.

Aké nežiaduce účinky sa môžu objaviť?

Tým najčastejším býva tzv. cytokínova búrka, dá sa povedať, že je to búrka z bozku smrti. Aktivuje sa imunitný systém, pacient môže mať vysokú teplotu, triašku, dokonca môže zlyhať jeho krvný obeh. Vyššie riziko takejto závažnej búrlivej zápalovej reakcie majú pacienti s vysokým počtom leukemických buniek. V súčasnosti je v USA už schválené podávanie aj v indikácii pri tzv. molekulárnom relapse, čo bol aj prípad našich pacientov, vtedy je reakcia miernejšia.

Našim pacientom sme liečbu podávali v čase, keď nemali až takú vysokú „nálož“ leukemických buniek, preto sme sa nestretli s týmto nežiaducim účinkom. Druhým závažným nežiaducim účinkom môže byť neurologická toxicita, keď môžu pacienti dostať závažné generalizované kŕče alebo môžu upadnúť do bezvedomia. Ak u pacienta všetko dobre prebehne, na 15. deň kontrolujeme kostnú dreň, či liek funguje. Sú pacienti, ktorým sa kostná dreň úplne „vyčistí“ od leukemických buniek už v priebehu 2 týždňov, liekom je teda možné navodiť u pacienta remisiu. Sú však aj pacienti, ktorí na liečbu nereagujú v priebehu 15 dní.

U takéhoto pacienta teda po 15 dňoch ukončíte liečbu?

Ak sa podľa vyšetrenia kostnej drene zistí, že liek nemá účinok.

A čo v prípade, ak sa objavia búrlivé reakcie organizmu, ktoré ste spomenuli? Vtedy je nutné liečbu prerušiť?

Áno, niekedy sú veľmi závažné, pacient môže skončiť na intenzívnom oddelení, pretože môže potrebovať umelú pľúcnu ventiláciu. Podľa závažnosti nežiaducich účinkov sa môže liečba dočasne prerušiť, pri závažných komplikáciách sa liečba musí niekedy aj ukončiť. Každé zdravotnícke zariadenie, ktoré chce tento liek používať v rámci špeciálneho programu, musí splniť prísne kritériá a personál by mal byť vyškolený. Pred tým, než sme povolenie na podávanie získali, sme pacientov posielali na liečbu do zahraničia. Tento rok sa nám to však podarilo a liek môžeme podávať na našej klinike.

Vy ste jediné detské onkologické centrum na Slovensku, kde sa tento liek môže podávať?

Zatiaľ sme v rámci detskej onkológie jediní, ale verím, že postupne budú môcť tento liek podávať aj ďalšie zariadenia. Keďže na liečbu plynulo nadväzuje transplantácia kostnej drene, je aj vhodné, ak sa pacient lieči tam, kde podstúpi transplantáciu.

Vrátim sa ešte k liečbe. Takže ak sa po 15 dňoch ukáže, že liečba funguje a pacient ju dobre znáša, môže ísť domov?

Áno, pacient počas druhých dvoch týždňov liečby môže byť aj doma, ak sú na to dostatočne edukovaní rodičia a pacient.

Liek sa podáva kontinuálne 28 dní, 24 hodín denne v kuse. Ako to deti zvládajú? Neobmedzuje ich to?

Nie, neobmedzuje, pacienti s tým môžu normálne fungovať. Pumpa je umiestnená v „ľadvinke“ a formou opasku pripevnená. Podmienkou prepustenia domov je edukácia, spolupracujúce dieťa aj dostupnosť nemocnice, pacient nemôže byť veľmi ďaleko. Keď sme mali napríklad pacientku z východného Slovenska, samozrejme, počas celej liečby bola hospitalizovaná.

U koľkých pacientov ste túto liečbu zatiaľ použili?

Momentálne liečime štvrtého pacienta.

O aké detičky išlo?

Sú to deti, ktorým sa ochorenie opakovane vrátilo, čo sa týka veku, od dvoch rokov do 16 rokov.

Aká je výhoda tejto cielenej liečby oproti klasickej chemoterapii?

Aj napriek nežiaducim účinkom v porovnaní s chemoterapiou jednou z výhod je, že pri tejto liečbe im nevypadajú vlásky, nedochádza k útlmu kostnej drene a k závažným infekciám. Deti sa nás často opýtajú, či znova prídu o vlásky. Keď to teda zhrniem, je tam menej nežiaducich účinkov, liečba je cielenejšia a celkovo je iná kvalita života.

Detičky sa pýtajú na to, či im vypadnú vlásky? Tak ich to trápi?

Áno, hlavne dievčatká. Toto je jedna z vecí, je to pre ne veľmi vážna vec.

Spomenuli ste, že táto nová liečba sa používa iba pri rezistentných leukémiách. Nedala by sa použiť už v prvej línii, aby k opakovaniu ochorenia nedošlo?

V medicíne je to tak, že veci sa skúšajú postupne. Áno, uvažuje sa o tom, že sa tento liek bude používať aj v prvej línii, ale jeho účinnosť musí byť overená v klinickej randomizovanej štúdii. A tá sa momentálne pripravuje v rámci Európy, v Nemecku bola schválená v júli tohto roku. V rámci protokolu budú pacienti náhodne rozdelení do dvoch ramien, v jednom budú mať chemoterapiu a v druhom túto imunoterapiu. Nevieme totiž ešte, či táto imunoterapia z dlhodobého hľadiska bude mať rovnaký efekt ako chemoterapia, to sa práve bude overovať touto liečbou.

Je pre nás veľkým úspechom, že sme sa stali aktívnymi členmi prestížnej medzinárodnej skupiny na liečbu ALL – AIEOP – BFM, do ktorej patria krajiny: Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko, Rakúsko, Česko, Izrael a Austrália. Týchto sedem krajín nás tento rok prijalo medzi seba, a tak Slovensko bude mať možnosť liečiť podľa tohto nového protokolu, čo je pre naše deti veľká výhoda, je to úžasná vec. Na začiatok štúdie ešte, samozrejme, potrebujeme schválenie Etickej komisie a Štátneho ústavu na kontrolu liečiv. Momentálne sme v procese prípravy podávania dokumentov. Bola by som veľmi rada, keby sme to začali v roku 2019.

Zo strany rodičov asi bude záujem zúčastniť sa na takejto štúdii.

Nie je to komerčná štúdia, ale akademická, čiže spadá do biomedicínskeho výskumu. Rodičov vždy dôkladne informujeme o možnostiach liečby, buď ponúkame štandardnú liečbu, alebo môže byť ich dieťa liečené v rámci medzinárodnej nekomerčnej akademickej štúdie. Verím, že záujem zo strany rodičov určite bude.

Ako dlho sa tento liek používa vo svete?

FDA schválila Blinatumomab ako prvú bišpecifickú protilátku v decembri 2014. V roku 2013 počas mojej stáže v USA som bola pri podávaní tohto lieku v rámci klinickej štúdie fázy II ešte pred oficiálnym schválením. Hlavná výskumníčka pre USA bola profesorka Lia Gore, moja dobrá priateľka, ktorá bola zodpovedná za použitie blinatumomabu prvýkrát u detí. Podávala tento liek 2-ročnému chlapčekovi, ktorý mal veľkú nádorovú nálož a závažné komplikácie – cytokinovu búrku a aj neurologickú symptomatológiu, ale po zvládnutí komplikácií sa na 15. deň zistila v kostnej dreni remisia. Išlo o ťažko predliečeného pacienta, ktorý už s chemoterapiou nemal šancu na vyliečenie. Blinatumomab mu dal novú nádej.

A je to konečné riešenie? Dokáže tento liek človeka úplne vyliečiť?

Nie je to konečné riešenie, v podstate je tento liek na tzv. premostenie. Ak ide o rezistentnú leukémiu, nestačí len imunoterapia, v snahe o definitívne kuratívne riešenie je potrebné pacientovi vykonať transplantáciu.
Ak však indikujeme u pacienta transplantáciu krvotvornými bunkami, je nevyhnutnou podmienkou molekulárna remisia. Pacienti, u ktorých sa leukémia opakovane vracia, majú leukémiu postupne viac rezistentnú na cytostatiká. Pri opakovaných relapsoch je vždy ťažšie dosiahnuť remisiu cytostatickou liečbou.

Ak sa aj remisiu podarí dosiahnuť, je to často za cenu veľmi závažných komplikácií. Imunoterapia ponúka šancu dosiahnuť remisiu s menšími komplikáciami a pacient v dobrom klinickom stave podstupuje transplantácie krvotvornými bunkami. Naša prvá pacientka, u ktorej sa pomerne včasne objavil 2. relaps leukémie po 1. transplantácii, bola liečená až štyrmi cyklami imunoterapie a následne na to bola realizovaná druhá transplantácia. V súčasnosti prebiehajú štúdie u dospelých, kde sa opisuje, že 6 cyklov by mohlo viesť k úplnému vyliečeniu. Nie sú však na to ešte overené dáta, budúcnosť ukáže, ako sa to vyvinie.

Predpokladám, že táto liečba patrí medzi tie drahšie. Ako reagujú zdravotné poisťovne?

Podanie lieku tento rok podliehalo najskôr získaniu súhlasu ministerstva zdravotníctva, pretože liek nebol registrovaný pre deti. Len teraz v čase nášho rozhovoru bola schválená aj pediatrická indikácia v EÚ. Sme veľmi vďační, že sme našim pacientom mohli liek podávať v rámci špecifického programu zdarma. Liek bude odteraz možné podať len po schválení úhrady zdravotnou poisťovňou, pretože ide o mimoriadne finančne náročnú liečbu (jeden cyklus stojí niekoľko desiatok tisíc eur).

Sú momentálne aj ďalšie deti, ktoré by tento liek potrebovali?

Podľa mojich informácií momentálne nie. Na Slovensku ochorie ročne 30 až 35 detí na akútnu lymfoblastovú leukémiu, ochorenie sa vráti zhruba u 15 – 20 percent pacientov. Vďaka najnovším postupom sa západným krajinám podarilo znížiť návrat ochorení na 10 percent.

Celková šanca na vyliečenie u detí je vraj dosť vysoká.

Áno, 8 z 10 detí sa vylieči.

Bez toho, aby sa im niekedy choroba vrátila?

Presne tak. 8 z 10 všetkých pacientov s akútnou lymfoblastovou leukémiou má šancu, že sa úplne vylieči, a je schopných sa vrátiť do normálneho života.

Aké sú momentálne trendy v liečbe v zahraničí, myslím všeobecne v detskej onkológii?

Určite je veľkým trendom práve imunoterapia, okrem spomínanej bišpecifickej protilátky sú už dostupné iné možnosti. Okrem cieľa na CD19 pozitívnu bunku, ktorú sme spomínali, existujú aj iné ciele, napr. CD 22. Imunoterapia má, samozrejme, tiež svoje úskalia. Vrátim sa ešte k nami podávanej liečbe, jedným z problémov pri nej je, že niekedy leukemická bunka po tom, čo podáme protilátku, dokáže špecifický znak CD19 schovať a zmení sa ako chameleón. Opisuje sa to ako prešmyk leukémie, bunky si vybudujú rezistenciu, odolnosť tým, že znak akoby zmizol, liek nemôže pôsobiť.

Veľkým trendom je bunková terapia. V prípade akútnej lymfobastovej leukémie sa pacientovi odoberú jeho T-lymfocyty, teda tie, ktoré sú zodpovedné za bozk smrti. Bunky sa odoberajú do špeciálneho vaku, transportujú do laboratória, kde sa pomocou metód génového inžinierstva upravia tak, aby sa z T-lymfocytu, ktorý sa nazýva aj CARs – Chimeric antigen receptors, stanú akési autíčka, ktoré dokážu samy nájsť leukemickú bunku. Nesú na sebe ten vyššie spomínaný kľúč k leukemickej bunke. Bunky imunitného systému si to dokonca pamätajú a cieľom je, aby tieto bunky navždy ostali v tele pacienta a chránili ho pred návratom leukémie.

Od roku 2013 je medializovaný prípad vtedy 6-ročnej Emily z Children‘s Hospital of Philadelphia vo Filadelfii, ktorá túto liečbu absolvovala ako prvá na svete. Po viacerých relapsoch sa veľmi rýchlo po podaní buniek dostala do remisie a tá trvá doteraz. Išlo o prvý prípad, keď bola liečba účinná, nefunguje však každému. Možnosť zúčastniť sa na tejto liečbe mali aj naši pacienti, keďže táto štúdia bola schválená aj vo Viedni. Aj u nich zatiaľ funguje.

Táto liečba bola schválená FDA minulý rok, stojí 500 000 dolárov. Ďalším trendom je liečba na úrovni molekulových dráh s úsilím nájsť a ovplyvniť špecifické „cesty“ vnútri nádorovej bunky.
Onkológia sa uberá cestou personalizovanej medicíny. Hitom je špecifické diagnostikovanie molekulárneho profilu nádorovej bunky pre každého pacienta so snahou nájsť vhodné tzv. drivers ciele, na ktoré by sa liečba mohla zacieliť.

V USA je zrejme viacero typov liečby, ktoré sú už schválené, zatiaľ čo u nás ešte nie.

Áno, dá sa to tak povedať. Pre leukémie u detí je bunková terapia top. Okrem vývoja nových liekov sa pracuje na podrobnej analýze leukemického genómu v snahe nájsť konkrétne ciele, ďalej sa skúma aj pôvod leukémie, čo ju spúšťa a ako by sa jej eventuálne u detí dalo predísť.

Vy sama ste už počas školy praxovali v USA, po škole ste zasa absolvovali 6-mesačnú stáž vo Viedni. Prečo je podľa vás dôležite, aby lekári určitý čas pôsobili v zahraničí?

Človek získa nový obzor, vzdeláva sa, spoznáva nové prostredie, ľudí, diagnostické a liečebné postupy, vidí prístup k pacientovi, spoznáva, ako sa medicína vyvíja a kam by sme mohli smerovať. Okrem toho, detská onkológia je odbor, kde sa staráme o pacientov so zriedkavými ochoreniami. Vďaka stážam sa lekár môže dostať do veľkých centier, v ktorých sa lieči oveľa viac pacientov.

Napríklad v USA sú centrá, kde sa ročne diagnostikuje aj 500 pacientov. Na porovnanie, v našom centre je ich okolo 90. Takto v priebehu jedného roka má lekár možnosť získať skúsenosti, ktoré by u nás získaval 5 rokov. Lekár má oveľa väčšiu šancu byť pri diagnostike a liečbe veľkého spektra diagnóz a komplikácií. Dôležité je tiež vidieť prepojenie výskumu a kliniky, čo na zahraničných pracoviskách funguje iným spôsobom ako u nás. Podľa mňa je úžasné zažiť a vidieť proces, ako sa vyvíjajú a skúšajú nové lieky. Lekár sa potrebuje neustále vzdelávať, zahraničná stáž je na to výborná príležitosť.

A niečo priniesol aj domov. Zrejme často komunikujete s lekármi zo zahraničných kliník.

Áno, takmer denne. Detská onkológia je taký malý odbor, že sa takmer všetci poznáme. V júni sme tu napríklad mali štyri lekárky z Children‘s Hospital of Philadelphia, ktoré sem prišli na základe spolupráce s Filadelfiou a ktoré u nás robili workshop pre strednú a východnú Európu. Vyslal ich sem profesor Stephen Hunger, môj mentor a riaditeľ onkologickej časti nemocnice, jedna z najuznávanejších osobností v USA na liečbu akútnej lymfoblastovej leukémie. Túžim po tom, aby naši lekári mali možnosť stážovať v zahraničí a rozširovali si obzor a vzdelanie, a keďže nemôžeme poslať všetkých naraz, je fajn, keď prídu zahraniční lekári k nám.

A teraz pri celom tom rozhľade, ktorý o liečbe leukémie v zahraničí máte, príde za vami príde rodič, ktorý povie, že u dieťaťa nechce klasickú komerčnú liečbu, ale bude ho liečiť alternatívne. Ako zareagujete? Stretávate sa s tým?

Stretávam, ale je to pomerne zriedkavé. Odmietanie liečby v detskej onkológii predstavuje špecifickú etickú dilemu. Prvým krokom na riešenie tejto dilemy je vhodná komunikácia s rodinou, snaha pochopiť dôvody odmietania liečby, vysvetliť náš postoj a návrhy liečby. Zariadili sme u nás tzv. family room – komunikačnú miestnosť, kde sa s rodičmi stretneme a snažíme sa spoločne, v pokoji nájsť riešenie a pochopenie. Ak ide o dospelého, môže sa rozhodnúť sám, ale v prípade dieťaťa je to predsa len iné. Dieťa je v rukách svojich zákonných zástupcov.

Záleží na tom, aké sú šance na vyliečenie. Keď viem, že dieťa pri leukémii má 80-percentnú šancu na vyliečenie a rodičia aj napriek opakovaným rozhovorom by do toho nechceli ísť, určite by sme šli právnou cestou, aby sme získali informovaný súhlas na liečbu dieťaťa. Aj s vedomím, že riskujeme, pretože dieťa môžeme stratiť kvôli komplikáciám liečby. Detská onkológia aj lekár je pod veľkým tlakom, na jednej strane vie, že dieťa má šancu, ale nikdy nemôže povedať, že vaše dieťa na 100 percent vyliečime. A to je ďalšia výzva, chcem, aby sme sa venovali etickým otázkam, ako riešiť etické dilemy, pretože tých je viac. Na jednej strane sú rodičia, ktorí odmietajú liečbu, a potom sú situácie, keď nemáme čo ponúknuť, že to ochorenie je také závažné, že vieme, že dieťatko nevyliečime.

Ak napríklad ako lekár viete, že je tam len 5-percentná šanca a rodičia vyžadujú liečbu, je možné, že im to odmietnete? Alebo ich len upozorníte na nízke šance a dáte im na výber, či do liečby idú?

Záleží na tom, či ide o prvú líniu, druhú či tretiu. Väčšinou sa snažíme začať liečiť, lebo nikdy nemôžeme vedieť, ako ochorenie a organizmus zareaguje. Vtedy do toho ideme s tým, že to skúsime. Ak sa ochorenie opakovane vráti a šanca sa znižuje, tam je to vždy o diskusii, čo máme, čo nemáme, čo ešte môžeme ponúknuť. Ťažko sa zovšeobecňuje, vždy je to konkrétny prípad, ide o nastavenie danej rodiny. Veľakrát, ak sú nejaké nové možnosti, tak hľadáme, čo by sme ešte mohli urobiť.

Takže neodmietnete rodičom liečbu, nepoviete, že nemá šancu, takže do toho nejdete. Alebo sa stáva niekedy aj to?

Aj to sa môže stať. To je druhá strana tej etickej dilemy. Na jednej strane sa môže stať, že rodič nechce a vy viete, že chcete, a na druhej strane rodič stále chce a vy si na základe skúsenosti myslíte, že to nemá význam. Hranice sa v súčasnosti posúvajú, napr. pri leukémiách ešte nie tak dávno sme nemali pacientovi čo ponúknuť, ale dnes s imunoterapiou a novými možnosťami sa šance otvárajú.

Ale áno, sú situácie, keď si myslíme, že to nemá význam, a vysvetľujeme to aj rodičom. S rodičmi a deťmi sa buduje vzťah, detský onkológ kráča spoločne s rodinou cestou, je to taký postupný proces, v ktorom sa postupne otvárajú dvere s novým poznaním a chápaním situácie. Ak však vidíme, že to naozaj nemá žiadny význam, vtedy, aj keby rodičia veľmi chceli, tak nebudeme podávať kuratívnu liečbu. Pacienta však neopúšťame, snažíme sa, aby malo dieťa čo najlepšiu paliatívnu starostlivosť a liečbu. Vždy však so snahou rešpektovať jedinečnosť každej rodiny.

Prečo ste si vybrali práve detskú onkológiu, ktorú ja osobne považujem za extrémne náročný odbor, najmä psychicky?

Išla som postupnou cestou, na medicínu som išla s tým, že chcem byť detská lekárka. V rámci školy sme absolvovali jeden deň na detskej onkológii, a aj keď sme nemohli ísť ani na oddelenie, už vtedy som si povedala, že by som tam chcela pracovať. Ale keďže sú len tri centrá na Slovensku, prácu na takom oddelení som nevidela reálne. Keď som si potom hľadala prácu v Bratislave, to som už mala absolvovanú atestáciu z pediatrie, prišla som na detskú onkológiu a stretla som úžasného človeka, docentku Kaiserovú, ktorá ma prijala. Na jednej strane pri tejto práci ide o hĺbku, pretože tu naozaj ide o život, o niečo, o vzťah s ľuďmi, a na druhej strane je tu úžasný vedecký pokrok. Práca tu má dva rozmery, jednak ľudskú hĺbku a tiež vedecký rozvoj a keď to človek skĺbi, je to práca, ktorá dáva zmysel, takže asi preto som tu.

Čo nové chystáte na klinike?

Stále je čo zlepšovať, najmä procesy a logistiku v rámci kliniky.
Pripravujeme modernizáciu oddelenia malých deti, máme už pripravený krásny projekt, chceli by sme začať čo najskôr.

Začali sme podávať imunoterapiu aj u pacientov s iným typom ochorenia. Okrem toho sa pripravujeme na nový medzinárodný protokol pre liečbu detských leukémií, pre Hodgkinov lymfóm a nehodgkinovský lymfóm.
Pre deti s onkologickým ochorením je veľmi dôležité, aby boli liečené v rámci medzinárodných akademických štúdií, je vedecky dokázané, že takto liečení pacienti majú vyššiu šancu na vyliečenie. Každý rodič, ktorého dieťa má závažné, život ohrozujúce ochorenie, by zobral svoje dieťa aj „na kraj sveta“, len aby sa podarilo dieťatko vyliečiť.

Preto mnohých rodičov aspoň trochu upokojí, ak dostanú informáciu, že jeho dieťa dostane rovnakú liečbu, ako keby bolo v Berlíne, Prahe, vo Viedni, v Ríme alebo vo Filadelfii. Nemusia strácať čas a energiu na hľadanie liečby v zahraničí a môžu ju venovať svojmu dieťatku iným spôsobom.

To je hlavný cieľ našej kliniky, zabezpečiť čo najlepšiu možnú dostupnú liečbu, i keď je to často veľmi komplikované. No a do budúcnosti? Kvalifikovať sa na centrum, kde sa môžu testovať nové lieky, určite personalizovaná medicína a výskumné projekty.

Teraz sa veľa hovorí o chýbajúcom personáli, po celom Slovensku chýbajú sestry aj lekári. Aká je situácia u vás?

Lekárske miesta máme momentálne naplnené. Situácia na celom Slovensku je vážnejšia so sestrami, vnímame tento stav aj u nás. Rozbehli sme motivačnú kampaň, video, v ktorom naše sestry pozývajú iné sestry pracovať k nám. Mnohé sestry majú obavy, že detskú onkológiu nezvládnu, ale keď sú tu, vidia, že obavy boli skôr mýty. Pracujú u nás aj zdravotní asistenti, ktorí pomáhajú sestrám a, samozrejme, sanitárom, snažíme sa prepájať tím v rámci ošetrovateľskej starostlivosti.
Sekcia: Rozhovory Autor: Katarína Lovasová, ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 53