Na post riaditeľa siete Svet zdravia ste prišli z postu riaditeľa novej michalovskej a predtým trebišovskej nemocnice. Beriete to ako výhodu, že ste sa na najvyšší post dostali „zvnútra“?
Vnímam ako výhodu to, že poznám prevádzku nemocníc aj polikliník, aj špecifiká a odlišnosti, ktoré Svet zdravia a ProCare má. Keď dobre poznáme nemocnice a polikliniky a dobre vybudujeme stratégiu do budúcnosti, poznajúc veci zvnútra, budeme úspešná spoločnosť.
Prijali to takto aj zamestnanci?
Verím, že áno. Celému tímu veľmi záleží na tom, aby centrála prinášala hodnotu pre nemocnice a polikliniky. Samozrejme, niekedy poznanie detailu nerobí každému dobre, lebo silnie tlak na nápravu vecí. No cítim veľkú podporu aj očakávania ľudí.
Práve ľudia sú tým kritickým miestom v našom zdravotníctve. Vnímate to rovnako?
Samozrejme, a nejde iba o kvantitatívne hľadisko. Veľmi cítim to, že nemáme v nemocniciach dostatok klinických lídrov. Myslím tým primárov, vedúce sestry, skrátka tých, ktorí chcú viesť ľudí a sú na klinických pozíciách. Nájsť takého človeka je väčšinou problém, lebo dobrý odborník nemusí byť nutne dobrý primár, človek, ktorý je vynikajúcou sestrou, nemusí byť nutne dobrou vedúcou sestrou. Nie je to problém len Slovenska či siete Svet zdravia, ale nájsť a vychovať klinických lídrov je problém aj v zahraničí. Bol by som veľmi rád, a možno aj preto, že ja sám som sa na tento post dostal po tom, čo som si prešiel všetkými pozíciami, keby v našej sieti existoval určitý kariérny postup, aby sme si prirodzene vychovávali ľudí, ktorí túto spoločnosť budú viesť, aby to neboli len ľudia zvonku, ktorých prilákame do našich radov.
A v akom stave sú teda vaše zariadenia?
V nemocniciach a poliklinikách sa urobilo veľmi veľa z vizuálneho hľadiska, aj mnoho v tom, ako zamestnanci vnímajú pacientov. Osobne si myslím, že sme veľmi veľa urobili v tom, akým spôsobom komunikujeme, vôbec ľudia sa v komunikácii posunuli veľmi významným smerom. Takže sa trošku začíname v slovenskom zdravotníctve odlišovať. Zároveň si uvedomujem slabé miesta, ktoré máme. A to je nie taká komplexita zdravotníckych služieb, ktorú by sme mali mať. Aj preto sme začali stavať nové akútne nemocnice. Slabým článkom je možno počet lekárov a sestier či kvalita ľudí, ktorí sú u nás. Máme špičkových ľudí, ale aj priemerných. Možno chýba motivovanosť či angažovanosť tých ľudí. To sú miesta, ktoré by som možno nenazval slabými, ale kde je veľká príležitosť na zlepšenie. Myslím si tiež, že slovenské zdravotníctvo a verím, že aj Svet zdravia a ProCare, sa zmenia v štruktúre, v akej funguje.
Kde sú väčšie medzery, v ProCare alebo vo Svete zdravia?
Nepovedal by som, že je to porovnateľné, každý segment má svoje problémy. Je napríklad čoraz menej lekárov, ktorí sú ochotní robiť praktickú medicínu, povedzme pediatrov v Bratislave. Vnímam preťaženosť týchto ľudí na poliklinikách. To isté je v nemocniciach, je málo lekárov, ktorí chcú robiť ťažkú prácu v noci, málo absolventov medicíny chce robiť chirurgické ťažké odbory.
O ProCare sa hovorí, že je tam vysoká fluktuácia lekárov, aj mnohí pacienti sa sťažujú, že keď po roku prídu na preventívnu prehliadku, majú iného lekára, nie toho, ktorého si pôvodne vybrali.
Áno, to je jedna z vecí. Nemyslím si však, že fluktuácia je taká vysoká. Ale ak chceme dať pacientovi včasný termín vyšetrenia, niekedy je to vyvážené tým, že má iného lekára. Lebo, povedzme, lekár, u ktorého bol pred rokom, je plne vyťažený a nie je schopný ho vyšetriť v čase, ktorý považujeme za rozumný. To je jednou z výhod ProCare...
Zostáva vám 85% na dočítanie.