Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Najkritickejším problémom boli neuzavreté zmluvy s poskytovateľmi

17. jún 2020 - Všeobecná zdravotná poisťovňa má nové vedenie. Nový predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Ing. Richard Strapko hovorí o aktuálnom stave poisťovne, prečo sa prihlásil do výberového konania a aj o svojom pôsobení v Dôvere.
Na pozíciu riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) vás vymenovali 7. mája. Aké boli vaše prvé kroky vo vašej funkcii?
 
Ako prvé ma zaujímalo, aká je vo VšZP firemná kultúra. S kolegami sme si ujasnili, že ako predstavenstvo musíme konať jednotne v záujme VšZP a jej poistencov. Potom sme si prešli celú poisťovňu a zistili sme, že je tu veľa odborníkov, ktorí rozumejú veciam. Druhým, veľmi dôležitým krokom bolo zistiť, v akom finančnom stave sa nachádza spoločnosť. Pozreli sme sa na výpadky v príjmoch, ako sa vyvíja situácia po prijatí opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19. Finančná analýza ešte pokračuje, lebo vzhľadom na fakturáciu stále nemáme k dispozícii všetky relevantné údaje o výdavkoch na zdravotnú starostlivosť.

Asi najväčším prekvapením boli pre nás nedotiahnuté zmluvy vo všetkých segmentoch zdravotnej starostlivosti. Zistili sme, že množstvo problémov pretrvávalo mesiace bez toho, aby problémy niekto reálne riešil.

Najkritickejšie boli určite neuzavreté zmluvy s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Bolo potrebné veľmi rýchlo sa nimi zaoberať, lebo bez platných zmlúv by nám ambulantní poskytovatelia nemohli posielať faktúry za apríl, čiže nemali by uhradené tzv. COVID výkony a paušály. Boli sme poslednou zdravotnou poisťovňou, ktorá si dohadovala zmluvné vzťahy za obdobie pandémie, to znamená spätne od 1. 4. do 30. 6. Sami poskytovatelia nás žiadali, aby sme s nimi zmluvné vzťahy dotiahli nielen spätne, ale aby sme sa aj dohodli na podmienkach do konca kalendárneho roka. V tejto súvislosti musím oceniť mimoriadne nasadenie zamestnancov. Vďaka nim sa to za pomerne krátky čas aj podarilo.

Som rád, že VšZP má v súčasnosti uzavreté zmluvy s celým ambulantným sektorom do konca roka a opäť je lídrom v prevencii. Teším sa, lebo mi záleží na tom, aby sme prostredníctvom prevencie včas zachytávali vážne, najmä onkologické ochorenia a prevenciou ovplyvnili aj viaceré ďalšie rizikové faktory. Druhý polrok sa chceme so zástupcami ambulantného sektora veľa rozprávať. V predstavenstve sme pripravení pozorne ich počúvať a vecne s nimi diskutovať. To je podľa nás najlepšia cesta, ako dospieť k fungujúcim riešeniam v rámci systému, ktoré pocíti pacient, napr. skrátením čakacích lehôt na vyšetrenia.
 
Nadviažem na výpadok príjmov v súvislosti s opatreniami proti šíreniu COVID-19. Aký podľa vás bude?
 
Marec bol zaujímavý, uvidíme, aký bude apríl, ale smerodajné vo výpadku príjmov môžu byť aj nasledujúce mesiace. Preto by som nerád zverejňoval odhady. Čo môžem povedať na základe hospodárskeho výsledku za mesiace január – apríl, sme v pozitívnom čísle. Čo sa týka hotovosti na účtoch, je to v poriadku, ale práve pre výpadky príjmov musíme zistiť, ako dlho nám hotovosť vydrží a či bude potrebné dofinancovanie zo strany štátu.

Pripravujeme podklady pre nášho akcionára, o všetkom ministerstvo zdravotníctva informujem, a keď sa zosúladíme na finálnom čísle, potom spoločne zvolíme komunikáciu aj vo vzťahu k verejnosti.
 
V televíznej diskusii TA3 ste aj vy položili otázku k dofinancovaniu, či má tak urobiť štát, alebo akcionár. Stotožňujete sa s návrhom ministra financií, že dofinancovať výpadky príjmov zdravotných poisťovní majú ich akcionári?
 
V štandardnej spoločnosti to funguje tak, že akcionár dáva peniaze do inštitúcie a očakáva z nej výnos. Naša činnosť však nie je štandardným podnikaním. Sme zdravotné poisťovne, ale akcionár by mal byť schopný znášať so svojou spoločnosťou nielen dobré, ale aj zlé časy. To, čo v posledných rokoch ministerstvá zdravotníctva a financií v súvislosti s VšZP riešia, je permanentná potreba dofinancovania. Rozumiem nervozite na strane jedného aj druhého ministerstva, aj ich otázkam, ako je možné, že VšZP stále potrebuje dofinancovať, keď ďalšie dve poisťovne sú schopné vytvárať ešte aj zisk.

Na druhej strane sme najväčšia zdravotná poisťovňa na trhu a všetky požiadavky poskytovateľov sa zväčša končia u nás. Rovnako pacienti, ktorí majú diagnostikované chronické ochorenia, sa veľmi často prehlasujú k nám. Už som zažil na rokovaniach, že vy ste štátna poisťovňa, vy nám vykryte zvyšok. Takýto prístup pokladám za nekorektný.

Ďalšia vec. Minulý rok sme stratili 150-tisíc poistencov, ale ich náklady nám zostali. Rovnako sme zistili, že napr. nemocnica prestáva robiť určité vyšetrenia a preberie ich za ňu iný subjekt. Nemocnici sa však celkový objem financií, ktoré od nás dostáva v rámci prospektívneho rozpočtu, neznížil, no inému poskytovateľovi na základe tých delegovaných vyšetrení stúpne. Čiže akoby sme to isté platili dvakrát. Keď poistenec odchádza, mala by s ním odísť aj jeho nákladová zložka. Lebo inak sa nám nožnice začnú otvárať. Vo VšZP musíme nájsť taký model financovania zdravotnej starostlivosti, aby sme uhradili len to, čo skutočne zodpovedá potrebám našich poistencov. Takýto model by sme chceli implementovať v ústavnej zdravotnej starostlivosti. 
 
Ak sa mýlim, opravte ma, ale treba povedať aj to B, že dostávate viac. V rámci prerozdeľovacieho mechanizmu dostávate financie aj od súkromných poisťovní. Napríklad v roku 2019 to bolo 267 miliónov eur.
 
Dostávame od súkromných poisťovní a ony dostávajú od nás. Môžeme diskutovať o tom, čo je správne, aby bolo prerozdeľovanie ex post alebo ex ante? V súčasnosti je ex ante. Keby sme sa pozreli, či by ho nebolo dobré implementovať aj ex post, tak skončíme v odbornej debate a nenájdeme odpoveď. Minulý rok sa o to snažila Asociácia zdravotných poisťovní, ale nič nevyriešila.

Príjmy z prerozdelenia v porovnaní s tým, koľko poistencov odišlo a koľko nákladov nám zostalo, sú úplne inde. Pri 150-tisíc poistencoch, ktorí nám odišli, boli náklady, ktoré mali odísť, rádovo viac ako 100 miliónov eur, ale týchto 100 miliónov nám tu zostalo. Pri súčasnom nastavení prerozdeľovania sa to nikdy „nevyfinancuje“ takým spôsobom, aby to stratu vykrylo.
 
Verejnosti sa komunikuje, že 150-tisíc poistencov, ktorí odišli minulý rok, predstavovalo lukratívny kmeň. Teraz hovoríte, že VšZP ostali „po nich“ veľké náklady. Čiže nebol to až taký lukratívny kmeň?
 
Na trhu máme tri poisťovne. My sme prišli o časť kmeňa a je jedno, do ktorej poisťovne ľudia prešli. Náklady po nich nám zostali. Napríklad v nemocniciach je náš prospektívny rozpočet na úrovni roka 2019. Tiež je veľmi dôležité povedať, koľko dávame v porovnaní s ostatnými na zdravotnú starostlivosť. Mladší ľudia a ekonomicky aktívny poistenec ešte nepociťujú potrebu zdravotnej starostlivosti v takej miere ako starší. Starší pracujúci a dôchodcovia majú našu poisťovňu radi. Dôvod je veľmi jednoduchý. Keď prídu k poskytovateľovi, je také pravidlo, že VšZP v závere v zmysle zákona všetko zaplatí. To všetci vedia a staršia populácia to aj takto vníma.

Minulý rok odišlo toľko ľudí preto, lebo ostatné zdravotné poisťovne robili cielenú prepoisťovaciu kampaň na základe jedného, dvoch benefitov. Myslím si, že aj VšZP má porovnateľné zdravotné benefity. Musíme však viac zapracovať na ich propagácii, aby sme poistencom lepšie ukázali, v čom je ich skutočný prínos a čo je len, nazvime to „obchodnícka taktika“, ktorá benefity predáva. Lebo keď ide do tuhého, poistenec, ktorý potrebuje nákladnú zdravotnú starostlivosť, aj tak väčšinou skončí u nás.

Hovorím to na rovinu a môžem byť aj konkrétny. Takmer 70 % všetkých onkologických pacientov je poistených vo VšZP. Alebo počet detí poistených vo VšZP klesá, ale už nie náklady na detských poistencov, najmä v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Najnákladnejšími poistencami vo VšZP sú hemofilici. Ich liečba stojí okolo 980-tisíc eur ročne a z 201 hemofilikov je 198 u nás aj z toho dôvodu, že lekári na základe skúseností manažujú najnákladnejších poistencov do VšZP. Keď niekto odporúča produkt na základe svojho poznania, napríklad sestra, doktor, ktokoľvek zo zdravotníckeho personálu, som s tým stotožnený, lebo ten človek vie, prečo odporúča jednu, druhú alebo tretiu zdravotnú poisťovňu. Keď však externý predajca, ktorý o zdravotnom poistení nemá žiadnu vedomosť, oslovuje klienta jedným benefitom, neviem, či ho informuje korektne a či ho nezavádza.
 
Vrátim sa ešte k dopadom koronakrízy. Viete povedať, aký pokles výkonov eviduje poisťovňa počas tejto krízy?

U špecialistov evidujeme až 51 percent v prvej polovici marca, v druhej 40 až 80 percent. Poklesy boli teda výrazné na rozdiel od primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Také výrazné poklesy výkonov tam neevidujeme pravdepodobne aj preto, že zníženie prevencie prekryli tzv. COVID výkony. S výnimkou ambulancií gynekológov, kde sa priemer mesačného príjmu pohybuje tesne pod 70 % priemeru minulého roka. Keď sme rokovali s poskytovateľmi, sami boli nervózni z toho, že nemohli pracovať. Tiež prišli o časť príjmov, preto máme nastavené paušály atď. Žiaľ, našli sa medzi poskytovateľmi aj takí, ktorí sa nie celkom postarali o poistencov. A my sa ich budeme snažiť identifikovať.

Čiže ste za diferencované odmeňovanie?
 
Áno, malo by byť. Zisťujeme, či vôbec nejaký výkon urobili. Ak nie, tak poskytovateľovi nezaplatíme, lebo nerobil. Skôr ako pristúpime k tomuto tvrdému postihu, skontrolujeme si, samozrejme, či to nebolo z dôvodu čerpania PN, OČR, alebo či nebol v karanténe, napr. pre vysoký vek, alebo z iného objektívneho dôvodu. Myslím si, že tí, ktorí sa snažili pomôcť, si tie peniaze zaslúžia. Budeme prihliadať aj na to, aby ambulancie zostali v danom regióne pre poistencov VšZP naďalej otvorené. 
 
Našla VšZP aj niečo pozitívne na pandémii?

Oceňujem najmä správanie zamestnancov. Keď sme prichádzali do VšZP, cítili sme zodpovednosť. Predsa len ide tu takmer o tri milióny poistencov, k tomu 11-tisíc poskytovateľov a vyše 129-tisíc platiteľov. Obával som sa, čo nájdem vnútri inštitúcie, ale zistil som, že ľudia vo VšZP sú odborníci, hrdí na to, kde pracujú. Sami vravia, že poďme s touto spoločnosťou niečo urobiť a želajú si, aby časté výmeny predstavenstva už prestali ochromovať jej chod. 

Zaujali ma vaše vyjadrenia o štandarde a nadštandarde. Podľa vás nie je fér, keď si ľudia platia rôzne zdravotné odvody, ale dostanú rovnaké služby. V rozhovore pre Denník N ste uviedli, že ekonomicky aktívni sú nervózni, keď sedia na lavičke vedľa niekoho, kto 20 rokov nerobil a dostane rovnaký servis. Čiže pracujúci manažér má dostať inú zdravotnú starostlivosť ako napríklad osoba, ktorá síce nepracovala celý život, ale stará sa o svojho rodiča alebo zdravotne postihnuté dieťa?
 
Nie, tie úvahy boli o tom, že by mal byť definovaný štandard zdravotnej starostlivosti a za čo sa má priplácať. Takto je to takmer v celej Európe. Práve stanovenie hranice medzi štandardom a nadštandardom môže priniesť do systému takú veľmi žiadanú finančnú stabilitu. Ak by bolo stanovené, čo bude mať každý z nás štandardne hradené z verejného zdravotného poistenia, tak všetci budeme vedieť, v čom je jeho solidárnosť. Nadštandard môže byť v pripoistení. Kto si ho nezaplatí, mal by mať možnosť uhradiť ho aj jednorazovo, napríklad vtedy, keď bude nadštandard chcieť alebo potrebovať. Napokon niektorí z nás ani v súčasnosti nevyužívajú všetko, na čo majú z verejného zdravotného poistenia nárok. V takom Dánsku má napríklad poistenec právo vybrať si všeobecného lekára, u ktorého je v evidencii. Jednotlivé vyšetrenia však môže absolvovať kdekoľvek a u kohokoľvek, hradia sa z pripoistenia.
 
V danom rozhovore ste spomínali aj segmentáciu. Môžete vysvetliť význam, podstatu segmentácie v našom solidárnom systéme?
 
Segmentácia nemá slúžiť na to, aby sme ľudí zadeľovali do segmentov. Segmentácia má slúžiť na tvorbu obchodno-marketingového plánu firmy a mňa zaujíma, aké sú očakávania našich potenciálnych klientov, aký by mal byť ten správny benefit, ktorý ich osloví.
 
Väčšinu svojho profesionálneho života ste pôsobili v poisťovníctve v súkromnej sfére. Čo vás motivovalo prihlásiť sa do výberového konania štátnej zdravotnej poisťovne a dokonca ešte v týchto časoch?
 
Akcionár spoločnosti, v ktorej som pôsobil, sa rozhodol predať firmu, tak som rozmýšľal, čo ďalej. Keď sa rozprávam s kamarátmi, blízkymi, aj v rámci rodiny, väčšina z nich vraví, že deti im odchádzajú do zahraničia. Tak som si povedal, že keď sa po voľbách uvoľní niečo, kde by som vedel pomôcť, prihlásim sa tam. A vyhlásilo sa výberové konanie vo VšZP.
 
Výberové konanie bolo vyhlásené 6. apríla, ukončilo sa 14. apríla, išlo o 5 pracovných dní, plus bola Veľká noc. Ako uchádzač ste mali vypracovať projekt na 10 A4, podarilo sa vám ho pripraviť podľa predstáv?
 
Nie na 10, ale na oveľa viac strán. Keď som videl, aké sú požiadavky, hneď na druhý deň som behal po pošte, registroch, aby som získal všetky potrebné listinné dokumenty, a reálne som sa pustil do projektu v stredu večer (pozn. 8. 4.). Zadanie sa týkalo toho, čo mi je blízke, a to náboru poistencov. Urobil som si analýzy o odchode poistencov, ako to vychádzalo v jednotlivých krajoch, ako to vyzeralo celkovo, koľko stratila VšZP, prečítal som si výročné správy, aké to malo dopady na hospodárske výsledky a tak ďalej. Týždeň bol málo, ale bral som to tak, že oveľa dôležitejší bude osobný pohovor, v rámci ktorého viete povedať, čo chcete urobiť a tam zistíte, či viete spolu fungovať, alebo neviete.
 
Nepovažujete svoje nedávne podnikanie s bývalým riaditeľom VšZP Miroslavom Kočanom za konflikt záujmov?

S pánom Kočanom sa poznáme z Allianzu, kde sme robili spolu 7 rokov. Spolupráca bola veľmi dobrá, rovnako aj výsledky, ktoré tam dosiahol pán Kočan.

Okrem tejto firmy ste pôsobili aj vo firme Ristr.
 
Áno, pôsobil som ako jej konateľ.
 
Zaujalo ma však, že v obidvoch firmách, aj keď ste tam boli len konateľom, ste ukončili pôsobenie k 31. 3. 2020, čiže krátko pred výberovým konaním VšZP. Ide iba o zhodu náhod alebo ste boli presvedčený, že váš projekt zaujme členov komisie a ministra?

Podanie na výmaz v obchodnom registri som dával skôr. Pôsobenie v spoločnosti Ristr som ukončil už v januári a v spoločnosti Ako doma v polovici februára, obchodný register však nekonal. Výmaz z firiem som podával oveľa skôr, ako som sa vôbec prihlásil do výberového konania. 
 
Vrátim sa k výberovému konaniu, úspešnou uchádzačkou je aj pani Havelková. Ak to tak môžem povedať, je to vaša pravá ruka. Máte k nej dôveru, resp. nemáte voči nej nejaké pochybnosti, keď počas jej šéfovania zdravotnému a revíznemu odboru VšZP sa objavili kauzy ako teta Anka a masér Kostka?
 
S pani Havelkovou, ale aj s pánom Kováčikom sme sa videli prvýkrát deň predtým, ako sme nastúpili do VšZP. Všetkých troch členov predstavenstva si vybral akcionár. Dobré je to, že každý z nás je úplne iný. Ako som už na začiatku povedal, bolo veľmi dôležité zosúladiť sa a videli sme, že pani Havelková je mimoriadne dobrá a uznávaná odborníčka, má vedomosti, skúsenosti z práce vo VšZP. Neviem si predstaviť, ako by sme rokovali s poskytovateľmi, keby tu nebola. Pán Kováčik je zasa veľmi zdatný vo financiách a s ním riešim veci typu, v akom sme finančnom stave, čo sa deje atď. Čo však spravím s minulosťou? Nebol som tu, neviem, ale na mňa pôsobí pani Havelková veľmi korektne a veľmi slušne a má veľmi bohaté vedomosti o tom, ako treba fungovať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
 
Spomínali ste zamestnancov, aj na začiatku ste vyzdvihli, že máte naozaj šikovných ľudí a odborníkov. Nechystáte personálne zmeny?

Všetci sa ma pýtajú na organizačnú štruktúru a na to, ako to bude vyzerať. Po firme už „lietajú“ organizačné štruktúry, ktoré som v živote nevidel, žiadnu z nich som nenavrhol a žiadnu ani nemám predrokovanú s ministerstvom. Najskôr sa pozriem, kde s nami prichádza poistenec do styku, či je to pobočka, call centrum, ročné zúčtovanie, čokoľvek. Potom sa pozriem na platiteľov, kde prichádzajú s nami do kontaktu, a takisto na poskytovateľov. To bude segmentácia, ktorú som spomínal. Nebude sa týkať iba poistencov, ale aj poskytovateľov a platiteľov poistného.

Všade mi vychádza potreba zjednodušiť administráciu. Keď budeme mať nastavený proces, potom sa môžeme zaoberať organizačnou štruktúrou. Doterajšia organizačná štruktúra bola vytvorená na základe toho, aký tu bol politický nominant.

Takže reči o tom, že už sa prepúšťa, sú len šumy?

Nie, takto. Ak sme sa zatiaľ „rozlúčili“ s niektorými kolegami, tak to bolo napríklad aj z veľmi vážnych etických dôvodov. Nie v rámci organizačnej štruktúry, ale z konkrétneho dôvodu, prečo museli odísť.

Vraj skončila celá lieková sekcia. Je to pravda?

Nie je to pravda. Zmena je na poste vedúceho odboru liekovej politiky, ktorý z VšZP odišiel dohodou. V kontexte vašej otázky by som však rád zdôraznil iné. Lieky a lekárenská starostlivosť predstavujú v rámci úhrad zdravotnej poisťovne významný segment, ktorý má potenciál správať sa ešte oveľa efektívnejšie. Odporúča nám to aj Útvar hodnoty za peniaze. Pripravujeme preto nové opatrenia na zníženie finančnej nákladovosti liekov, ale rozhodne nie na úkor poistenca.

Tiež sa hovorí, že VšZP chce vystúpiť z Asociácie zdravotných poisťovní. Je to pravda?
 
Ani to nie je pravda. Máme témy, ako napríklad štandard, nadštandard, katalóg výkonov, ktoré musí riešiť asociácia. Tri poisťovne by mali postupovať spolu aj v rámci spolupráce s ministerstvom pri zohľadňovaní potrieb pacienta. A sú témy, ktoré musíme a vieme vyriešiť jedine spolu. Typickým príkladom je už spomínaný štandard a nadštandard, to sa nedá urobiť bez ostatných poisťovní a bez ministerstva.
 
Pred Aegonom ste pôsobili rok a pol v zdravotnej poisťovni Dôvera. Ako vnímate tvrdenia, že ste človek Penty?
 
Človek znalý pomerov, za akých som odchádzal z Dôvery, by toto nikdy nepovedal.
 
Prečo ste odišli?
 
Naše pohľady boli rozdielne. Myslím si, že ani z jednej, ani z druhej strany nebol záujem o to, aby sme ďalej spolupracovali.
 
Minister zdravotníctva povedal, že ste odišli preto, že ste neboli spokojný s tým, ako sa pristupovalo k schvaľovaniu niektorých liekov na výnimky, že ste videli, že sa tam neschvaľovali určité liečby, ktoré sa podľa vás mali schvaľovať, práve preto, aby sa zvyšoval zisk poisťovne. Je to pravda? To bol dôvod, prečo ste odišli?
 
Keď pôsobím v nejakej spoločnosti, je pre mňa veľmi dôležité, ako sa rieši koncový klient, v tomto prípade poistenec. Sú veľké polemiky o tom, čo je zdravotné poistenie, či má, alebo nemá byť z neho zisk, či má byť unitárny systém atď. Všetci však zabúdame na jednu vec a tou je kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť. Zabezpečiť ju je poslanie všetkých troch poisťovní. Každé rozhodnutie vnútri spoločnosti musí byť podriadené tomuto „headlinu“. Myslím si, že som vám odpovedal.
 
V Dôvere ste mali na starosti nábor poistencov. V rozhovore pre Denník N ste uviedli, že si nepamätáte, že by sa dialo, že sa poisťovňa snažila najmä o poistencov z marginalizovaných komunít. V reakcii na tento rozhovor na sociálnej sieti šéf Lekárskeho odborového združenia MUDr. Peter Visolajský komentoval – „a lovenie poistencov z marginalizovaných skupín si nepamätá...“ Išlo teda naozaj o klasický nábor?
 
Nábor prebiehal štandardnou formou a ja si naozaj nepamätám, že by sme sa snažili o marginalizované skupiny. Keď som nastúpil do Dôvery, mojou úlohou bolo zistiť, ako sa staráme o poistencov a či všetko funguje v ich záujme. Z toho potom vznikli projekty smerom k poistencom, ako napríklad elektronická pobočka.
 
Už sme to tu spomínali, minulý rok VšZP prišla o 150-tisíc poistencov. Vo výbore NR SR pre zdravotníctvo ste spomínali analýzu, vyhodnotenie, prečo títo poistenci odišli. Môžete uviesť nejaké závery?
 
Prepoisťovacia kampaň oficiálne prebieha do 30. 9. a začína sa 1. 1., ale reálne sa spúšťa hneď po 30. 9. Žiaľ, v pluse asi neskončíme ani tento rok. Dôvod je veľmi jednoduchý, nemáme marketingové oddelenie v takej kondícii, ako by sme potrebovali, a v takej kondícii, ako by sme potrebovali, nemáme ani oddelenie komunikácie s klientom. Musíme sa na to hlbšie pozrieť, ale za 4 mesiace sa nedá dobehnúť to, čo niekto robí niekoľko rokov. Ďalšie dve poisťovne náborovú kampaň robia a na stretnutí asociácie som ich vyzval, že by bolo vhodné, aby sme tento rok náborovú kampaň nerobili a skôr sa zamerali na kvalitu zdravotnej starostlivosti.

Hovoríte o férovosti, aj ste vyzvali ostatné poisťovne, aby pristupovali korektne. Považujete za korektné, keď váš akcionár vyhlási, že je poistený vo VšZP, alebo opakovane hovoríte, že VšZP všetko uhrádza. Čo až tak pravda nie je, ak sa napríklad pozrieme na dáta zo Súhrnnej implementačnej správy za rok 2019 najvyšší podiel schválených žiadostí o lieky na výnimky v roku 2019, 2018 a 2016, áno, mala VšZP, ale nebolo to 100 percent, a v roku 2017 mala Dôvera a 2015 a 2014 Union. Je takáto komunikácia verejnosti podľa vás korektná a férová pár mesiacov pred ukončením prepoisťovacej kampane?
 
Mám tie výstupy trochu iné. Za pána ministra hovoriť nemôžem, ale zrejme chcel vyjadriť hrdosť na to, že je poistencom VšZP. Aj ja som otvorene povedal, kde som poistený, keď sa ma na to pýtali. Očakávam, že keď budem podpisovať pracovnú zmluvu, dostanem automaticky aj prihlášku do VšZP. Tak ako som to zažil v Dôvere.
 
Ak by ste nedostali teraz prihlášku do VšZP, tak by ste sa neprepoistili sám od seba?

Viete čo, prepoistil. Keď som bol s deťmi u doktora, pýtal som sa ho aj na skúsenosti so zdravotnými poisťovňami. Z toho, čo povedal, mi to jednoznačne vychádza na VšZP. VšZP sa správa korektne k svojim partnerom. Nielen v rámci úhrad zdravotnej starostlivosti, ale VšZP ako jedinej zdravotnej poisťovni záležalo v minulosti aj na odbornej komunikácii s poskytovateľmi. Vďaka tomu ju považovali za lídra pri presadzovaní inovatívnych postupov určených nielen lekárom, ale aj poistencom. A na to by sme v predstavenstve chceli nadviazať.
 
Predchádzajúcu riaditeľku odvolali pre minuloročný odchod poistencov. Predbehnem, čo v prípade, ak budúci rok bude opäť prepad poistencov? Vzdáte sa funkcie alebo to necháte na rozhodnutí ministra?
 
Jedna vec je, že pokrývame 57 percent trhu. Druhá vec je, či je trh korektný a či funguje zdravo. Budem sa snažiť urobiť všetko pre to, aby sa VšZP posunula ešte bližšie k pacientovi, platiteľovi, poskytovateľovi. Mám presné odhady, ako sa bude vyvíjať poistný kmeň. Rozhodnutie je na pánovi ministrovi, ja mu môžem len tlmočiť svoje poznatky a očakávania. Nedokážem súčasný stav do konca tejto prepoisťovacej kampane zvrátiť, keď nemám nástroje.

Plus popritom ešte musím riešiť veľa iných vecí, ako je dofinancovanie systému a fungovanie spoločnosti. Moje priority sú teda jasné – spolu s poskytovateľmi zabezpečiť poistencom kvalitnú zdravotnú starostlivosť do konca tohto roka. Prioritou číslo dva je získať na to dostatok zdrojov. Až potom sa môžem začať zaoberať analýzou náboru a vecami spojenými s vnútorným fungovaním poisťovne. 
 
 
 

Richard Strapko
Je manažérom s viac ako 15-ročnou praxou v oblasti finančných služieb na Slovensku. Je absolventom Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Začínal v ING Nationale Nederlanden. Neskôr pôsobil v poisťovni Allianz – Slovenská poisťovňa, v spoločnosti Bepon, v zdravotnej poisťovni Dôvera a v životnej poisťovni a dôchodkovej správcovskej spoločnosti Aegon.​
Sekcia: Rozhovory Autor: Jana Andelová, ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 0