Opustili ste po rokoch modrý Titanic a prestúpili, ak to tak môžem povedať, do zatiaľ bezšancovej Šance. Vlani ste kandidovali aj za predsedu SDKÚ-DS... Prečo teda takáto zmena?
Ak by tu bola reálna strana s víziou, ako dostať Slovensko z dnešnej neutešenej situácie, nová strana by nebola potrebná. Dnes však nie je v slovenskej politike ani jeden subjekt, ktorý by mohol byť lídrom prepotrebnej zmeny.
Máte pravdu, snažil som sa ešte minulý rok zachrániť SDKÚ-DS, ktorá bola svojho času reformnou silou. Priviedla nás od mečiarizmu až do Európskej únie, do Severoatlantickej aliancie, ale aj k titulkom v zahraničných médiách o tatranskom tigrovi. Oslovovali sme nových ľudí, ktorí by vedeli priniesť strane novú energiu a nové nápady. S Ivanom Štefancom sme presvedčili aj Evu Babitzovú, ktorá chcela pomôcť a prišla do SDKÚ-DS začiatkom septembra minulého roka. Áno, uvažoval som, že budem kandidovať na predsedu, no nakoniec sme sa dohodli na Martinovi Fedorovi.
Ten smutný jesenný príbeh SDKÚ-DS určite poznáte, pozná ho aj slovenská verejnosť. Už sa mi o tom nechce rozprávať. Fakt je, že celý poslanecký klub sa rozpadol. Bol som strašne sklamaný a chcel som s politikou skončiť. A potom prišla pred Vianocami Eva Babitzová s myšlienkou založiť stranu odborníkov a oslovila ma. Cítil som voči nej trochu záväzok, a tak jej pri budovaní novej strany pomáham. Takže nikde som neprestúpil, ale spoluzakladám stranu.
Iná, parlamentne relevantná strana vám nebola bližšia? V čom je bieda súčasnej stále sa atomizujúcej slovenskej opozície?
Pravici dnes chýba obsah. Ten však súčasní politici neponúkajú. Iba sa predbiehajú, kto bude prvý v médiách. Vízia, program, reformy sa z pravice po páde vlády Ivety Radičovej vytratili. Nie je podstatné, kto má dnes koľko percent a čo rozpráva. Otázkou je, či máte skutočných odborníkov, ktorí majú víziu Slovenska, majú program na jej realizáciu a vedia ho p...
Zostáva vám 85% na dočítanie.