Zdravotnícke noviny

Rozhovory

MUDr. Katarína Galková, PhD.: Múdry pacient si vyberá aj anestéziológa

22. august 2013 - O problémoch anestéziológov u nás hovorí MUDr. Katarína Galková z FN Nitra, členka výboru Slovenskej spoločnosti anestéziológie a intenzívnej medicíny (SSAIM).

Pred operáciou si pacienti väčšinou zháňajú dobrého chirurga, na anestéziológa ani nepomyslia. Ale väčšina lekárov a zdravotníkov sa vždy pozrie aj na to, kto ich bude uspávať, je to pre nich dôležité. Prečo?

Anestézia je dôležitá pre každého pacienta, ale zdravotnícki pacienti vedia, že kvalitný anestéziológ ich bezpečne prevedie cez celý operačný výkon. Rizikové je uspávanie aj zobúdzanie, skúsený anestéziológ presne vie, čo a kedy má na operačnej sále sledovať. Hovorí sa, že múdry pacient si vyberá chirurga a ešte múdrejší aj anestéziológa. Keď idú na operáciu moji kolegovia, sestry, záchranári a ich blízki príbuzní, vždy si overujú, ktorý anestéziológ bude na operačnej sále.

Kedy sa vlastne vyčlenila anestéziológia ako samostatný odbor?

Na prelome 19. a 20. storočia, keď bolo jasné, že rozvoj chirurgie je limitovaný rozvojom anestéziológie. Vo Veľkej Británii sa anestéziológovia vyčlenili z praktických lekárov, v Nemecku z chirurgov. Vo Veľkej Británii, ale napríklad aj v USA sa chirurgovia nezaujímali o fakt, ako sa bude riešiť anestézia počas operačného výkonu, to si musel zabezpečiť pacient sám prostredníctvom svojho praktického alebo rodinného lekára. A z týchto lekárov sa postupne vyčlenila skupina anestetistov, ktorí založili svoju spoločnosť v roku 1893. V kontinentálnej Európe držali kontrolu anestézie chirurgovia, ktorí vykonávali buď regionálnu anestéziu alebo inhalačnú. Takto sa postupovalo do doby, kým sa neobjavili svalové relaxanciá. Svalové relaxanciá umožnili vykonávať rozsiahlejšie operačné výkony, ale ich použitie je nemysliteľné bez umelej pľúcnej ventilácie, pretože ich účinkom dochádza k relaxácii aj dýchacích svalov a preto pacient nedýcha. To vyžadovalo ďalšieho lekára - anestéziológa, ktorý by počas operácie zabezpečoval nielen dostatočnú hĺbku anestézie, ale súčasne zabezpečil dostatočné dýchanie a monitorovanie pacienta. Anestéziológia ako skutočná odbornosť vznikla až po roku 1947 v Nemecku.

Podobne to bolo zrejme aj u nás...

Na Slovensku sa profiluje ako samostatný odbor s určitým oneskorením, v 60. rokoch minulého storočia. Anestéziológia prestala byť len servisom pre chirurgiu a gynekológiu, zavádzaním nových spôsobov a používaním nových metód znecitlivenia rozširovala svoju činnosť do ostatných medicínskych, predovšetkým operačných odborov a vyprofilovala sa ako samostatný odbor. Prvé lôžkové oddelenia vznikli v roku 1966 v Košiciach a Prešove a prvá klinika anestéziológie a resuscitácie vznikla v Bratislave v roku 1968.

Za posledné štyri roky podľa štatistiky odišlo z anestéziologických oddelení 153 prevažne kvalifikovaných lekárov. Prečo?

Kvalifikovaní lekári odchádzajú pre nedostatočné finančné a spoločenské ohodnotenie. Podľa poslednej štatistiky až 46 percent anestéziológov pracuje bez atestácie, takže takmer polovicu všetkých anestézií podávajú nie plne kvalifikovaní lekári.

Priemerný vek anesteziológov sa zvyšuje, viac ako štvrtina je nad 50 rokov. Čo sa za tým skrýva?

Chýba stredná generácia, ktorá odchádza do zahraničia, kde má nielen vyššie ohodnotenie, ale aj celkové lepšie podmienky práce a možnosti vzdelávania.


Celý rozhovor si prečítate v ZdN, č. 30/2013
Anestéziologička MUDr. Katarína Galková, PhD., členka výboru Slovenskej spoločnosti anestéziológie a intenzívnej medicíny (SSAIM), šéfredaktorka časopisu Anestéziológia a intenzívna medicína.
Sekcia: Rozhovory Autor: Valéria Koszourová
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 374