Zdravotnícke noviny

Rozhovory

MUDr. Juraj Hanzen: Do laboratória lekár ísť nechce

10. október 2013 - Aj laboratóriá majú v súčasnosti čo robiť, aby sa udržali na trhu. Navyše záujem absolventov lekárskych fakúlt je o prácu v laboratóriách minimálny. 

O novinkách v laboratórnej diagnostike i o tom, čo dnes trápi laboratóriá najviac sme sa zhovárali s prezidentom Regionálnej lekárskej komory v Bratislave a klinickým mikrobiológom MUDr. Jurajom Hanzenom.

Je záujem o prácu v laboratóriu?

Ťažko sa nám dnes hľadá lekár. Lekárska komora registruje 123 lekárov, ktorí majú atestáciu z lekárskej alebo klinickej mikrobiológie, ale z toho len každý tretí pracuje v mikrobiológii. Aktívnych lekárov v mikrobiológii je iba 41, čo je menej, ako máme laboratórií. To znamená, že sú aj laboratóriá, v ktorých napriek platnej právnej norme nepracuje lekár. V mikrobiológii pracuje však aj ďalšia skupina ľudí, ktorí sú na dôchodku. Poznáme aj prípady, keď je dôchodca iba odborných garantom laboratória, ale fyzicky tam vôbec nič nerobí. Laboratórium klinickej mikrobiológie totiž musí garantovať lekár. Pritom garant na dôchodku sa aktívne práci v laboratóriu nevenuje. Práve kontakt s odborom a s prácou je rovnako dôležitý v klinickej mikrobiológii, ako aj v iných medicínskych odboroch. Potom sa nečudujem nedôvere klinických lekárov k výsledkom niektorých laboratórií. U nás je pritom veľmi málo laboratórií, ktoré intenzívne vychovávajú mladých lekárov.

Môj názor je, že pre súčasného absolventa lekárskej fakulty, ktorý skončil všeobecné lekárstvo, sú laboratórne odbory „suterénom medicíny“. Mám pocit, že sú rovnako málo príťažlivé ako v minulosti. Pritom klinická mikrobiológia v súčasnosti potrebuje minimálne tridsať nových lekárov. Napriek častým upozorneniam sa s tým zatiaľ robí málo. Pomohol by systém rezidentov, ktorý pripravuje Ministerstvo zdravotníctva SR. Verím, že na klinickú mikrobiológiu sa v ňom nezabudne. Dúfam, že ministerstvo si osvojí, že poskytujeme službu lekárov pre lekárov.

Robia sa nejaké postupy v zahraničí, ktoré by ste chceli robiť aj u nás?

Slovensko je menšie ako najmenšia spolková krajina Nemecka. Je nás 5 miliónov, hovoríme teda o počte obyvateľov, aký majú predmestia Londýna. Pýtam sa, či teda, ak máme na skok do Viedne, Budapešti či Prahy, potrebujeme robiť úplne všetko a do všetkých vecí investovať. Ak majú potrebné testy zavedené v okolitých krajinách, nezvážime nejakú širšiu dohodu? Sú potrebné analýzy, ktoré na náš počet obyvateľov treba urobiť iba párkrát do roka? Prečo by sme vzorky neposlali radšej inde, kde to robia štandardne? Naše laboratórium takýto návrh poisťovniam dalo. Vieme vzorky dopraviť do Nemecka a tam ich dať vyšetriť. Poskytovateľa v Nemecku si môže vybrať poisťovňa. Výkon by zaplatila poisťovňa a nám by uhradili iba dopravné náklady. Keď v laboratóriu premýšľame o zavedení novej metódy alebo testu, vždy zvažujeme, aká je frekvencie požiadaviek konkrétnej analýzy. Koľkokrát je to na náš počet obyvateľov potrebné.

Laboratóriá sú dnes väčšinou v súkromných rukách. Nechýbajú nemocniciam?

Nemyslím si, že laboratóriá sú väčšinou v súkromných rukách. Mnohé nemocnice majú svoje laboratóriá. Nemocnica potrebuje rýchly, presný a okamžitý výsledok v čo najkratšom čase. Prevádzka laboratórií stojí veľmi veľa peňazí. Nikto to, samozrejme, takto nevníma. Čo sa mikrobiológie týka, tá bola kedysi na hygienických staniciach. Nemocnice teda ani vtedy mikrobiológiu nemali. Hygienické stanice boli platené zo štátneho rozpočtu. Štát si však povedal, že nebude investovať peniaze z daní do zabezpečovania preventívnej a liečebnej starostlivosť, keď ide o problém poisťovne. To spôsobilo proces delimitácie mikrobiológií z hygienických staníc do nemocníc. Naše laboratórium vzniklo v roku 1996. Nevzniklo privatizáciou nemocničného laboratória, vybudovali sme ho z úverov, vlastnými rukami a schopnosťami. Mikrobiológia pred dvadsiatimi rokmi u nás pracovala najmä s konvenčnými metódami. Nemocnice nemali prostriedky na to, aby investovali do rozvoja laboratórií, do nových nastupujúcich technológií. V už spomínanom Nemecku je jedno mikrobiologické laboratórium na 500 000 obyvateľov. Ak by sme tento model prijali, mali by sme 10 laboratórií klinickej mikrobiológie, nie takmer päťkrát toľko.

Sú laboratóriá ziskové?

Problém laboratórií je v tom, že nie všetci robia všetky analýzy, ktoré odbornosť obsahuje napriek tomu, že dostali povolenie na vykonávanie odbornosti komplexne. Tam, kde robíme v laboratóriách celý sortiment analýz, sme na hrane. Keby sme nerobili aj iné veci, ktoré nám prinášajú peniaze do systému, bol by to pre nás veľký problém. 

Celý rozhovor nájdete v ZdN č. 36/2013

Sekcia: Rozhovory Autor: Katarína Šterbová
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 454