O práci slovenského lekárnika v Londýne sme hovorili s Petrom Muškom, ktorý tam pôsobí už niekoľko rokov.
Prečo ste odišli?
Keď sa Slovensko stalo súčasťou Európskej únie, nebolo už potrebné pracovné povolenie, aj vysokoškolský diplom sa uznáva automaticky. Tak som si povedal, prečo neskúsiť pracovať vo svojom odbore v zahraničí. Angličtinu som už ovládal veľmi dobre, preto bolo moje rozhodovanie jednoduché. Ešte pred príchodom do Británie som v roku 2005 úspešne absolvoval pohovor pre sieť lekární Boots. Môj nový zamestnávateľ mi aj veľmi pomohol vybaviť všetky potrebné doklady.
Čo vás prekvapilo v prvých týždňoch a mesiacoch v práci?
Musel som sa naučiť všetku potrebnú legislatívu, dôležité zákony a normy. No hlavne som sa oboznamoval s tým, ako funguje anglické zdravotníctvo. Asi hneď prvý rozdiel, ktorý som postrehol, bolo, že u pacientov je tu veľmi vyvinutý zmysel pre samoliečbu. Prakticky vždy pri každom probléme prídu najprv do lekárne poradiť sa s lekárnikom a až potom idú za lekárom do ambulancie. Denne sa stretávame s pacientmi, ktorí žiadajú i očakávajú od nás relevantné a kvalifikované informácie, rady, ale aj rôzne konkrétne interakcie s liekmi, ktoré už užívajú s tými, ktoré si chcú kúpiť. Povolanie farmaceuta je tu skutočne veľmi vážené, väčšinou je v každej lekárni iba jeden farmaceut - šéf.
Koľko máte spolupracovníkov v lekárni?
V lekárni, v ktorej pracujem, som jediný farmaceut. Mám deviatich zamestnancov, laborantov a ďalší zdravotnícky personál. V Anglicku majiteľ lekárne nemusí byť farmaceut, ale musí mať v lekárni zodpovedného magistra počas celej otváracej doby.
V čom je práca lekárnika na Slovensku a v Británii podobná a v čom rozdielna? Viem, že britskí lekárnici aj očkujú...
Je veľa odlišných vecí, ale sú aj podobné. Ako som už spomína...
Zostáva vám 85% na dočítanie.