Ako mimoriadna situácia zmenila prácu vo vašej ambulancii?
Za posledných šesť týždňov sa nám úplne zmenil režim. Hneď na začiatku, keď sme ešte mali málo informácií o ochorení COVID-19, sme robili prvé triedenie pri dverách čakárne. Zisťovali sme, či má pacient vysokú teplotu alebo iné príznaky. Pokiaľ si stav nevyžadoval fyzické vyšetrenie, tak sme odporučili pacientovi, aby sa išiel domov liečiť a boli sme s ním v telefonickom kontakte. Naša ambulancia má výhodu v tom, že má vstup priamo z dvora, takže sme mohli zamknúť a do čakárne púšťať vždy len jedného pacienta. Kolegovia v poliklinikách mali väčšie problémy a chápem, že nie vždy sa im podarilo zabezpečiť, aby v čakárni mali minimálny počet pacientov.
Rešpektovali pacienti odporúčania, aby sa pred návštevou ambulancie vopred ohlásili?
Pacienti naozaj minimalizovali návštevu ambulancie a kontaktovali nás telefonicky alebo mailom. Tiež musím povedať, že naši seniori sú najdisciplinovanejšou skupinou pacientov. O nich sme sa snažili najviac postarať, zabezpečiť im vďaka ereceptom lieky, aby sme eliminovali ich pohyb v rámci komunity. Tu vidím obrovský úspech primárnej sféry. Ak Slovensko považujeme za jednu z najúspešnejších krajín v boji s koronavírusom, jedným zo základných kameňov úspechu je práve primárna sféra. Je dobré počuť z NCZI, že bolo vystavené obrovské množstvo elektronických receptov, napriek absentujúcej službe špecialistov, ktorí zavreli ambulancie, lebo logicky výkony išli na nulu.
Pomohlo teda uvoľnenie preskripcie zo strany zdravotných poisťovní?
Ja som všeobecne známy ako veľký odporca preskripčných a indikačných obmedzení. Považujem ich za pozostatok liekovej politiky 90. rokov, keď prichádzali nové lieky s oveľa vyššou cenou ako v súčasnosti a systém nemal prostriedky na to, aby to celé preplatil. Preskripčné obmedzenia sa zaviedli z ekonomického hľadiska, nie z dôvodu odbornosti. Cena drvivej väčšiny liekov, pri ktorých bolo kedysi opodstatnené preskripčné obmedzenie, sa dnes hýbe okolo troch až piatich eur, maximálne desať eur. Obmedzenia v takejto forme poznáme len my a čiastočne aj Česká republika. Je to archaizmus, ktorý je potrebné čo najskôr zrušiť. Ústretový prístup zo strany poisťovní v čase pandémie pomohol k tomu, aby v logicky obmedzenom alebo úplne pozastavenom režime špecialistov sme mohli úlohu preskripcie prevziať my ako všeobecní lekári. To, že to pre nás bolo asi 30 percent práce navyše, bolo náročné a museli sme sa tomuto náporu prispôsobiť. Každá kríza prinesie niečo zlé, ale aj niečo dobré, čo by sme si mali nechať aj v živote po koronakríze. Budem sa snažiť, aby boli preskripčné obmedzenia zrušené. Pokiaľ by to ostalo v režime, že pacient musí ísť k špecialistovi len kvôli tomu, aby mu predĺžil obdobie predpisovania preskripčne obmedzeného lieku, tak sa vrátime do starých koľají...
Zostáva vám 85% na dočítanie.