Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Každý zamestnanec má vedieť, koľko čo stojí

17. február 2017 - MUDr. Kamil Koleják, PhD., MSc. - na čele nitrianskej fakultnej nemocnice stál už v minulosti, po štyroch rokoch sa na post riaditeľa vrátil. Prebral zariadenie, ocenené titulom Nemocnica roku 2016, ktoré však čelilo aj kritike a odchodu lekárov.
Po štyroch rokoch ste sa vrátili na čelo nitrianskej nemocnice. V akom stave ste ju preberali?
 
Myslím si, že nemocnica sa nachádza skutočne v dobrej ekonomickej kondícii, keď si môže plánovať aj rozvojové programy, nielen po odbornej stránke v rozvoji jednotlivých odborov pre ďalšie rozširovanie činnosti, ale môžeme si robiť aj plány v technickom i personálnom vybavení. Po tejto stránke sa nemocnica nachádza v dobrom stave.

Funkciu ste prebrali na prelome novembra a decembra, kedy ste sa o tom dozvedeli?

Veľmi krátko predtým.

Váš predchodca Jozef Valocký už dlhšie čelil kritike, jeho odchod bol prekvapením. Prekvapilo to aj vás?

Myslím si, že ak došlo k takémuto rozhodnutiu na ministerstve zdravotníctva, v danej situácii je potrebný človek, ktorý má skúsenosť s riadením. Možnosť širokého výberu v nemocnici nie je. Predpokladám, že to bolo dôvodom môjho vymenovania. Je správne, že v poslednom období prebieha v nemocnici aj manažérske vzdelávanie stredného manažmentu, to znamená primárov a prednostov.

Je to pre chod nemocnice potrebné?

V nemocniciach by mal byť aj tím ľudí, ktorí by potenciálne boli pripravení na takéto funkcie. Čisto medicínske zameranie lekárov je v súčasnosti nepostačujúce. Dnes sa riadiaci lekár nemôže pozerať na proces liečenia používaním argumentov „mňa zaujíma len medicína“ alebo „ide mi len o pacienta“. Znie to veľmi pekne a aj to má byť prvoradým zameraním každého lekára, ale dnes každý, kto pracuje v zdravotníctve, by mal mať vedomosť o tom, koľko liečba stojí.

Prečo je to dôležité?
 
Práve preto, aby sme liečili čo najefektívnejšie. Cieľom nie je samotná úspora, cieľom je najefektívnejšie využitie prostriedkov, ktoré sa alokujú do zdravotníctva. V zahraničí sa bežne stretávame s tým, že vysoko erudovaní profesori majú vedomosti o platbách za jednoduché výkony, dokonca koľko stojí šicí materiál a podobne. A tak, ako by mal byť o tom informovaný lekár, tak by o tom mali byť informovaní aj pacienti, aspoň rádovo v akých číslach sa pohybuje a čo stojí liečba.

Poznáme klasický argument „celý život si platím poistku“ a je pravda, že mnoho ľudí pracuje a málo poistenie využíva, ale keby vedeli, koľko stojí jedna bežná operácia, tak by zistili, že za celý život platenia zdravotných odvodov si reálne uhradili jednu stredne náročnú operáciu.

V nemocnici pracujete už roky aj ako prednosta neurochirurgickej kliniky. Medicíne sa venujete aj na pozícii riaditeľa. Dá sa to zvládať?

Na to je manažér manažérom. Práca riaditeľa sa nedá robiť na úväzok, musíte byť v plnom nasadení. Prácu lekára manažujem tak, aby som ju mohol vykonávať pokojne a aby bola spravená perfektne.

Od vášho nástupu zaznievajú aj z odbornej verejnosti ohlasy, že výmena jednej osoby na zmenu smerovania nemocnice nestačí, že by bola potrebná výmena celého vedenia...

To patrí medzi otázky, na ktoré nedokážem bezprostredne odpovedať. Ale asi všetci sa zhodneme na tom, že vo veciach, ktoré sú dobré, sa má pokračovať. Na to, aby človek mohol vstupovať do personálnych zmien vo vedení nemocnice, si treba situáciu podrobne analyzovať a na základe toho sa rozhodnúť.

Vytváram nový tím námestníkov, hlavne čo sa týka odborných lekárskych pozícií, tak, aby sme mohli rozvíjať nové lekárske a medicínske aktivity. Gro našej práce bude spočívať práve v tomto smere.

Ekonomika je nastavená a beží spôsobom, ktorý nám umožňuje kontinuálne pokračovať v nastavených procesoch, a myslím si, že stačí do toho zasahovať len malými úpravami. Oveľa viac práce očakávame v personálnej oblasti a v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Aké zmeny dosiaľ vo vedení nastali?
 
Máme novovymenovaných troch námestníkov – námestníka pre chirurgické odbory, primára oddelenia plastickej chirurgie MUDr. Mariána Bakoša, PhD., námestníčku pre nechirurgické odbory, prednostku KAIM MUDr. Katarínu Galkovú, PhD., a námestníka pre stratégiu a rozvoj, chirurga doc. MUDr. Jozefa Korčeka, PhD.

Dôvodom je, že v chirurgických a urgentných činnostiach bude nemocnica potrebovať najväčšie zásahy. Pozícia námestníka pre stratégiu a rozvoj je definovaná tým, že máme nemalé plány práve v rozvoji stratégie ďalšieho fungovania nemocnice, takže je to nanajvýš aktuálne.

Spomínali ste aj personálny rozvoj nemocnice...

Áno, dobrý ekonomický výsledok je možné dosiahnuť optimalizáciou personálneho vybavenia. Má to však úskalia, sú okolnosti ako chorobnosť, fluktuácia, čerpanie dovoleniek a podobne, ktoré vedú k situáciám, keď sa aj pri optimálnom nastavení počtu zamestnancov pri kumulácii dvoch nepriaznivých faktorov môže stať, že dôjde k obmedzeniu alebo zastaveniu prevádzky. Táto situácia nastala aj na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny.

Problém s nedostatkom anestéziológov a odkladom operácií vrcholil ešte vlani v lete. Aká je situácia teraz? 

V pomerne krátkom čase sa nám podarilo prijať šesť, k marcu sedem nových lekárov. Blížime sa teda k stavu, ktorý ešte nie je optimálny, ale dokážeme vykonávať komfortnejšie plánované aktivity. Dalo by sa povedať, že fungujeme zhruba na 80 percent našich možností.

Pre ďalšiu stabilizáciu personálu v nemocnici, hlavne na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny, plánujeme rekonštrukciou zlepšiť pracovné prostredie, aby sa zamestnanci cítili dobre, a to nielen čo sa týka technického a materiálneho vybavenia, ale aj oddychových zón a podobne.

Koľko je v súčasnosti lekárov na anestéziológii?
 
Na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny pracuje 22 lekárov, z toho je 12 atestovaných, k prvému marcu budeme mať o päť, možno šesť lekárov viac.

Nemocnica má dvanásť operačných sál. Aký by mal byť teda podľa vás optimálny počet anestéziológov?

Ja si myslím, že tridsať. Už na jeseň tohto roka a na budúci rok sa budú ďalší kolegovia atestovať. Myslím si, že na budúci rok, keď bude viac ako 14 – 15 atestovaných lekárov a celkový počet lekárov bude 30, by to bol štandardný počet zamestnancov KAIM, ktorý potrebujeme na fungovanie.

Vyšší počet – 32 alebo 34 umožňuje realizáciu náročných výkonov, komfortnejšie čerpanie dovoleniek, ale najmä ďalšie vzdelávanie v špecializovaných činnostiach.

Chcete mať teda radšej viac lekárov, ako je potrebné minimum. Je na to nemocnica pripravená?

Áno, chceme. Tieto aspekty nie sú však zohľadnené vo výške úhrad z poisťovní. Platba za jednotlivé výkony je vo veľkej časti nastavená na minimálne náklady na realizáciu výkonov. Ale na vzdelávanie, vedu a ďalšie aktivity, ktoré je veľmi ťažké ekonomicky vyčísliť a ich prínos sa ukazuje často až po rokoch, aktuálne platby nestačia.

Takže cieľom je stabilizovať existujúci personál a prilákať nových, ďalších odborníkov, aby sa mohla rozvíjať aj vedecká činnosť.

Hovoríte, že operačné sály momentálne fungujú na 80 percent, sú teda v nemocnici ešte stále operácie, ktoré sa odkladajú?
 
Už to nie je situácia, keď potrebujeme operácie odkladať. Samozrejme, všetci nie akútni pacienti sú vo všetkých nemocniciach plánovaní. Nikde to nie je tak, že elektívny pacient ide na operáciu na druhý deň, to by nebolo ani z ekonomického, ani z ľudského hľadiska správne. Ale stále musím povedať, že chirurgický potenciál nemocnice je väčší, ako vieme momentálne poskytnúť na operačných sálach.

Čo s tým plánujete urobiť okrem prijímania nových lekárov?

Nemocnica disponuje mnohými odborníkmi, ktorí majú schopnosti rozšíriť operačné spektrum kvantitatívne, ale aj o ďalšie náročné operačné výkony. Chceme im vytvoriť podmienky pre tieto časovo náročné operačné výkony.

Nitra sa rozvíja, pribudla významná investícia výrobcu automobilov, očakávame rast aj akútnych výkonov. Musíme byť pripravení aj na hromadné havárie, ktoré sa môžu vyskytovať pri takej rozsiahlej výstavbe. Samozrejme, paralelne chceme vytvárať možnosti aj pre neoperačné disciplíny.

 
Kedy predpokladáte, že sa počet lekárov dostane do optimálnej roviny?
 
Myslím si, že už na jeseň by sme mohli hovoriť o plnom zabezpečení takého počtu lekárov KAIM, aby sme mohli fungovať tak, ako potrebujú naši chirurgovia.

Lekári sa v minulosti sťažovali aj na vysoké preťaženie. Koncom roka mnohí anestéziológovia vypovedali dodatky k zmluvám o službách...

Ich základná požiadavka bola, aby mohli pracovať v režime troch-štyroch služieb mesačne, čo považujú za primerané pri tejto záťaži. Môžem sa s tým len stotožniť.

Je pravda, že je rozdielna záťaž atestovaného lekára, ktorý zodpovedá za mladšieho kolegu, za všetky vážne stavy, na rozdiel od mladšieho lekára, ktorý pracuje niekedy viac, no na druhej strane jeho zodpovednosť je menšia. Mladší lekári sú naklonení slúžiť viac. Ešte tento rok chceme vyhovieť týmto požiadavkám.

Slúžia teda alebo neslúžia?

Všetci lekári sa podieľajú na službách, na základe práve podpisovaných zmlúv sa môžu rozhodnúť medzi väčším alebo menším počtom služieb.

Okrem preťaženosti sa lekári sťažovali aj na to, že vedenie s nimi nekomunikuje. Ako zamestnanec, prednosta kliniky, ste cítili tento problém?

Iná je komunikácia bežného zamestnanca a iná je komunikácia prednostu, pretože je priamo podriadený riaditeľovi. Existuje istá hierarchia a je správne, že zamestnanec komunikuje cez svojho vedúceho.

Ale určite vytvoríme priestor na to, aby všetci zamestnanci mohli tou alebo inou formou prejaviť svoj záujem o chod nemocnice alebo sa informovať o problémoch. Komunikácia je základný manažérsky prostriedok každého vedúceho pracovníka a vypočutie si viacerých názorov môže len prospieť správnemu rozhodnutiu.

Budete robiť aj konkrétne kroky k zlepšeniu komunikácie?
 
Väčšinu zamestnancov poznám osobne a oni zas poznajú mňa. To už samo osebe definuje spôsob komunikácie. Verím, že komunikácia bude otvorená.

Nedostatočnú otvorenosť najmä voči verejnosti nemocnici vyčítalo aj INEKO, tu Nitra skončila na chvoste rebríčka. Aké kroky podniknete na zlepšenie transparentnosti a komunikácie s verejnosťou?

Prvým krokom, aby sme komunikovali na profesionálnej úrovni, je etablovanie hovorcu nemocnice, ktorého činnosť by mala smerovať k médiám. Nemenej náročná je komunikácia vnútri inštitúcie, to je asi to najdôležitejšie, kam má smerovať vedenie, aby bolo úzko spojené so zamestnancami. Je to komunikácia cez gremiálne a operatívne porady, operatívne stretnutia s jednotlivými odbormi.

Čo sa týka komunikácie s pacientom, pretože to je druhá najdôležitejšia súčasť komunikácie v nemocnici, máme v pláne ďalší rozvoj našich internetových stránok, uvažujeme aj nad vstupmi do sociálnych sietí. Samozrejme, že nie je možné reagovať na všetky otázky, ktoré sa objavia na sociálnych sieťach, ale tie, ktoré sa budú vyskytovať najčastejšie, by sme mali prezentovať aj na našich internetových stránkach.

Existujú aj projekty otvorených nemocníc, to nie je len otázka komunikácie po medicínskej stránke, ale aj po stránke ekonomickej. Napríklad plán nákupov v nemocnici patrí do kategórie informácií, o ktorých môžu byť informovaní nielen zamestnanci, ale aj odborná a širšia verejnosť. Ľudia by mali vedieť, akým smerom bude pokračovať rozvoj nemocnice.

Chystá nemocnica aj stavebné alebo priestorové zmeny, ktoré sa dotknú pacientov?
 
Pokračuje sa vo výstavbe premostenia medzi chirurgickým a interným pavilónom, je to uzatvorené a čaká sa na vhodné počasie. Predpokladaný čas výstavby je pol roka. Plánovaná je výstavba heliportu, je to v štádiu analýzy projektovej dokumentácie. Môžem konštatovať, že ako najkritickejší moment vnímame prvý kontakt pacientov s nemocnicou.
 
Ide o centrálny príjem, ktorý nemocnica nemá?

Je to technický aj personálny problém nemocnice pavilónového typu, kde vždy favorizujete jeden pavilón, kde postavíte urgentný príjem. Keďže bol príjem dosiaľ na viacerých miestach, smerujeme k tomu, aby to bolo jedno miesto. Tam každý pacient, keď prekročí bránu nemocnice, bude vedieť, že existuje miesto, kde bude komplexne vyriešený. To podlieha analýze a je niekoľko modelov.

Jedno je však isté – nie je to možné riešiť nejakými parciálnymi úpravami existujúcich priestorov. Musí to byť komplexné riešenie pravdepodobne smerujúce k výstavbe samostatného priestoru, ktorý bude na tieto účely slúžiť.

Máte predstavu, kedy by mohli nastať spomínané zmeny v prvom kontakte s pacientom na jednom mieste?

Pripravujeme už projektovú dokumentáciu na to, aby sme vedeli, kde bude oddelenie urgentného príjmu, ako bude riešená prevádzka. Potom budeme riešiť financovanie a ďalší postup výstavby. Netrúfam si odhadnúť termín, ale musí sa to riešiť v blízkej budúcnosti, do jedného – dvoch rokov.
 
Dovtedy to bude fungovať po starom?

Dovtedy spravíme určité úpravy, ktorými by sme chceli vyjsť v ústrety pacientom v počte zamestnancov, ktorí pracujú na urgentnom príjme, organizačne aj drobnými stavebnými úpravami. Pokiaľ to však nebude vyriešené komplexne, dovtedy sami nie sme spokojní s existujúcou situáciou.

Uvažujete tak aj v reakcii na prípad z novembra, keď pacientka s krvácajúcim žalúdočným vredom dlhšie čakala na príchod lekára z iného pavilónu?
 
Povedal by som, že je to viacero prípadov, keď sa pacient musel premiestňovať z jedného pavilónu do druhého. Chceli by sme, aby to všetko bolo pod jednou strechou, aby sa pacient nemusel presúvať, ale aby lekár prišiel za ním. Toto však nie je možné vyriešiť za týždeň ani za mesiac.

V súvislosti s prípadom dlhšieho čakania nemocnica vytvorila vlastnú vyšetrovaciu komisiu na prešetrenie postupu personálu. Ako to dopadlo?
 
Zistili sme, že príchod lekára do ambulancie trval 15 minút z dôvodu presunu. Kamerový systém presne zaznamenal okolnosti aj čas. Nechcel by som zdôrazňovať, že to nebol kritický stav, pretože to nik dopredu nevie, ale, našťastie, nešlo o bezprostredné ohrozenie života. Pacientka bola o pár dní prepustená domov v dobrom stave.

V každom prípade to vnímame ako zlyhanie komunikácie, keď stačilo pacientku medzitým uviesť a zaevidovať sestrou, v prípade kritickej situácie bol náš ďalší lekár vo vedľajšej ambulancii.

Boli vyvodené aj dôsledky pre zdravotnícky personál?

Keďže takúto špecifickú situáciu sme predtým neriešili, bol najskôr personál preškolený a prijali sme opatrenia, aby sa podobné situácie neopakovali. V prípade opakovania sa problému by sme, samozrejme, vyvodili osobné dôsledky.
 
Sekcia: Rozhovory Autor: Jana Obrancová
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 181