Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Ivan Vulev: Je to komická, ale zároveň aj tragická realita zdravotníctva

19. február 2018 - MUDr. Ivan Vulev, PhD., MPH, je jedným z najlepších intervenčných rádiológov a mnohí ho označujú za kapacitu európskeho formátu. Jeho minuloročný odchod z Národného ústavu srdcových a cievnych ochorení vyvolal vášne, ktoré dodnes neutíchajú.
Zdá sa, že ani takmer po štyroch mesiacoch od vášho odchodu z NÚSCH sa situácia neupokojila, naopak, eskaluje. Vyzerá to, že váš odchod dnes ťažko znáša neurochirurgická klinika Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Samozrejme, to sa dalo čakať. Je to však ich slobodné rozhodnutie, my ponúkame spoluprácu pre pacienta na neporovnateľnej úrovni a nevidíme žiadny racionálny dôvod, prečo spolupráca nefunguje. Tím je ten istý a materiálovo-technické a klinické zázemie neporovnateľné. Takže sa ťažko odpovedá na to, prečo má vlastne prednosta neurochirurgickej kliniky UNB problém so spoluprácou.

V médiách sa objavila zápisnica, v ktorej sa mal riaditeľ UNB vyjadriť, že je neprípustné, aby UNB o takéto veľmi dôležité výkony, teda rádiologické intervenčné výkony, najmä mozgové aneuryzmy, prišla. Údajne existuje zákaz posielania pacientov k vám.

Nejde len o mozgové aneuryzmy, ale napríklad aj o ischemické cievne mozgové príhody. Realita je však taká, že s materiálovo-technickým zabezpečením a klinickým zázemím na vykonávanie neurointervencií sa nášmu zariadeniu aktuálne nie že nevyrovná, ale nepribližuje ani jedno intervenčné pracovisko u nás. Pritom súčasný endovaskulárny tím napríklad ako prvý u nás vykonal a v roku 2013 následne uviedol nepretržitú 24/7 prevádzku, a tak postupne zaviedol do praxe na Slovensku mechanickú stent-trombektómiu akútnej ischemickej cievnej mozgovej príhody. Za obdobie piatich rokov v nepretržitej prevádzke, bez potrebného lôžkového a neurologického zázemia a aj pre pacientov UNB, vykonalo päť lekárov tohto tímu viac ako 200 stent-trombektómií a ošetrilo okolo 700 mozgových aneuryziem. Nahradiť tento tím bude ešte niekoľko rokov utópia a pacientov je toľko, že bude potrebné postupne dobudovať viacero takýchto kvalitných pracovísk. Avšak z diania nateraz je zjavné, že nie objektívne kritériá – teda materiálovo-technické a personálne zabezpečenie, ale doslova kamenná stavba s nemennou adresou je u nás jediným kritériom a „garantom kvality“ zdravotnej starostlivosti. Práve preto sme sa ocitli tam, kde sme, a nečudo, že tu žiadne nové nemocnice nevznikajú a žiadne „praprastaré“ nezanikajú. Je to komická, ale zároveň aj tragická realita zdravotníctva u nás a špeciálne v Bratislave.

Keď sme sa na údajný zákaz UNB posielať akútnych pacientov na vaše pracovisko pýtali ministra zdravotníctva, zareagoval okrem iného aj protiotázkou, či je v poriadku, že existuje takéto pracovisko bez neurochirurgie. Pýtam sa teda, je to v poriadku, že fungujete bez neurochirurgie? Ako riešite prípadné komplikácie?

Minister nedávno podpísal, vydal a následne medializoval odborné usmernenie, podľa ktorého môže tieto miniinvazívne výkony na mozgu vykonávať iba osem pracovísk na Slovensku. Ministrovi asi ušlo, že päť z nich je bez neurochirurgie, aj vrátane jedného neštátneho zariadenia. Pán minister to má teraz ťažké, napríklad v Bratislave môže zrušiť monopol jednej neurochirurgie s asi 1,5-miliónovým spádom a otvoriť nové neurochirurgie alebo sa musí zmieriť s tým, že niektorých pacientov s takou či onakou cievnou mozgovou príhodou z Trnavy, Mickiewiczovej, NÚSCH alebo Medissima budú musieť občas prekladať aj na Kramáre na neurochirurgiu. My už dlhšie vykonávame aj kvalitnú neurospinálnu chirurgiu.

Teda neurochirurgiu nepotrebujete?

Keď nás už takto mimo záznamu pán minister vyzval a privítal by neurochirurgiu aj v našom zariadení, tak zvažujeme jej dobudovanie u nás a očakávame, že v záujme pacienta potom dá podporu tomuto skvelému projektu. Aspoň takú, akú majú obe pracoviská momentálne parodujúce akútny neurointervenčný program v Bratislave. Obe sú rovnako bez neurochirurgie v dome, v jednom prípade dokonca aj bez neurológie. V oboch prípadoch nie sú akútne dostupné na pracovisku MR a dokázateľne ani neurointervenčný tím.

Obe zariadenia však tvrdia, že všetko je v poriadku a neurointervenčný tím majú zabezpečený.

Ten je nahrádzaný na jednom pracovisku, ktoré je bez minimálneho personálneho štandardu, naháňaním zapožičaných lekárov, ktorí hodiny cestujú stovky kilometrov, alebo neurointervenčnými začiatočníkmi na druhom pracovisku. To všetko s cieľom presvedčiť nás, ale hlavne seba, že všetko je medicínsky v najväčšom poriadku, že toto je adekvátne zabezpečenie akútneho neurointervenčného programu v hlavnom meste v 21. storočí a nejde tu vôbec o žiadny krízový manažment. Avšak to nie je možné, štandardy a požiadavky na komplexné stroke centrá sú všade vo svete už dnes jasne definované, čo sa týka vybavenia aj personálneho obsadenia a nárokov naň.

Tomáš Drucker nám tiež spomenul, že vie o prípade pacienta, ktorého previezli z Košíc do Bratislavy a zomrel po tom, čo išiel do súkromného centra. Zrejme mal na mysli to vaše...

Chápem, že minister môže mať jednostranné informácie, ktoré môžu byť zámerne skresľované, napriek tomu, alebo práve preto by mal klásť dôraz na fakty. Neviem o pacientovi, ktorý „zomrel po tom, ako išiel do súkromného centra“. Viem, že v prvých decembrových dňoch prevádzky sme okamžite a úspešne ošetrili troch pacientov s krvácajúcimi mozgovými aneuryzmami, lebo z kapacitných a iných dôvodov ich akútne nemali kde ošetriť. Všetkých troch sme v zlepšenom klinickom stave prekladali na odosielajúce neurochirurgické pracoviská. Treba však vedieť, že na krvácanie z mozgovej aneuryzmy nakoniec umrie alebo ostane trvalo postihnutých až 60 % pacientov, napriek všetkej snahe lekárov.

Aké máte dnes vzťahy s bývalými kolegami z NÚSCH?

Lekári na NÚSCH vedia, prečo sme museli ísť preč, držia nám palce a fandia.

Prečo ste sa rozhodli po rokoch odísť z NÚSCH?

Dôvody odchodu boli viaceré, niektoré boli komunikované aj samotným vedením nemocnice a verejne v médiách, hovorila o nich aj hovorkyňa NÚSCH s tým, že pravdepodobnými dôvodmi odchodu lekárov je „prísľub práce v nových priestoroch s modernou rádiologickou technikou aj v rámci programu starostlivosti o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou v hyperakútnom štádiu, pre ktorý NÚSCH nemá kompletné vybavenie“. Absurdnosť momentálnej situácie v tejto akútnej liečbe v Bratislave dobre dokresľuje fakt, že následne MZ SR, asi mesiac potom, vo svojom Vestníku, konkrétne zo dňa 20. 9. 2017, uvádza na prvom mieste medzi centrami pre mechanickú trombektómiu cievnej mozgovej príhody práve NÚSCH.

Nerobia to?

Od nášho odchodu im UNB už vôbec neposiela pacientov na mechanickú trombektómiu. NÚSCH tak už tri mesiace túto liečbu v tichosti nevykonáva a priznáva tým, že nemá zabezpečený neurointervenčný program ani neurologickú starostlivosť pre týchto pacientov. Niet sa čomu čudovať, vedenie spoločnosti sa k problematike cievnych mozgových príhod dlhodobo stavia tak, že má iné priority. To je pochopiteľné a úplne v poriadku, bol to aj jeden z dôvodov nášho odchodu. Na druhej strane, prednostovi neurochirurgickej kliniky v UNB to vôbec neprekáža, stačí mu, že na NÚSCH občas (doslova na pár dní v mesiaci) dobehne externý požičaný lekár z Martina alebo z Banskej Bystrice, čo-to z čakačky aneuryziem urobí a hotovo. O akútnom neurointervenčnom programe sa nedá hovoriť ani zďaleka. Ostáva len obrovskou záhadou, prečo intervenčnému tímu z Mickiewiczovej zverujú všetky mechanické trombektómie z Bratislavy a zároveň mu tak odborne nedôverujú, že mu neponúknu ani jedinú aneuryzmu. Prečo vedeniu neurochirurgie a UNB nezáleží na tom, že aneuryzmy z UNB sa v UNB vôbec endovaskulárne neošetrujú? Také ozajstné a dokonalé Kocúrkovo, len keby nebolo na úkor pacienta, a je desivá predstava sa v ňom teraz ako pacient ocitnúť.

Nie je vám ľúto, že po tých rokoch dobrej spolupráce to celé zašlo až tak ďaleko?

Mne nemá byť čo ľúto, rovnako ako z nepochopiteľných príčin, nezmyselnými a protipacientskymi odporúčaniami sa táto spolupráca skončila, nebránim nikomu v nej pokračovať ďalej. A to na úplne inej úrovni a v neporovnateľne lepších podmienkach pre pacienta, pokiaľ ide o pacienta. Spolupracovali sme s desiatkami lekárov a spolupracujeme s nimi ďalej, ten nepomer k štyrom – piatim neprajníkom nás len utvrdzuje, že je to správna cesta.

Koľkých pacientov ste diagnostikovali a vyriešili na vašom novom pracovisku?

Už prvé týždne prevádzky dokázali, že dostupnosť endovaskulárnych výkonov je na Slovensku nedostatočná. V súčasnosti už pokrývame najširšie spektrum endovaskulárnych výkonov u nás a od začiatku decembra fungujeme aj v nepretržitom 24/7 režime pre akútnych pacientov. Ako jediné pracovisko na Slovensku poskytujeme vďaka vybaveniu a personálnemu obsadeniu nepretržitú neurointervenčnú starostlivosť v celej šírke spektra. Hospitalizovali sme a operovali za dva mesiace prevádzky okolo 100 najťažších život ohrozujúcich stavov z celého Slovenska, väčšinou s postihnutím ciev mozgu.

Máte aj pacientov z Bratislavy?

Žiaľ, bratislavským pacientom je štandardným spôsobom nateraz naša starostlivosť odopieraná a nie je im ani ponúknutá. Je to v rozpore napríklad s Chartou práv pacienta, ale o to viac nás využívajú mimobratislavskí pacienti. Hospitalizovali a operovali sme počas dvoch mesiacov prevádzky široké spektrum akútnych cievnych mozgových príhod – hlavne s cieľom mechanickej stent-trombektómie, pacientov s krvácajúcimi a nekrvácajúcimi mozgovými aneuryzmami, so zúženiami mozgových tepien, s aneuryzmami aorty, ďalej rôzne štádiá nedokrvenia a postihnutia tepien dolných končatín, žilové trombózy či cievne malformácie atď. Toto je náš konkrétny vklad pre riešenie podľa údajov Európskej komisie až 11 000 odvrátiteľných úmrtí u nás ročne, keď takmer každé druhé úmrtie vo veku do 75 rokov je podľa Európskej komisie zbytočné a odvrátiteľné. Naše centrum v ideálnej a maximálnej prevádzke dokáže ovplyvniť tak 5 % týchto úmrtí. Bude zaujímavé sledovať, ako sa u nás vyrovnáme so zvyšnými 95 %.
Sekcia: Rozhovory Autor: Katarína Lovasová
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 148