Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Dostatok ochranných pomôcok si predstavujem inak

3. máj 2020 - Pre nízke zásoby ochranných pomôcok už museli záchranári začať improvizovať. Problémom sú aj lekári nad 60 rokov, tých je v záchrankách polovica. Aj o tom hovorí prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby PhDr. Matej Polák.
Okrem nemocníc sú v prvej línii v rámci COVID-19 aj záchranári. Všade akútne chýbajú ochranné pracovné pomôcky. Aká je momentálne situácia? Máte dostatok ochranných pomôcok?

Situácia je momentálne hraničná, ale ešte stále to zvládame. Väčšina posádok má ochranné pomôcky, ale niektorí poskytovatelia, najmä tí, ktorí zasahujú v ohniskách nákazy, ako je Pezinok alebo kritické marginalizované osady na východe Slovenska, už začínajú pociťovať, že ich zásoby sa blížia k hraničným stavom.

Máte zabezpečený pravidelný prísun ochranných pracovných pomôcok?

Pravidelný prísun rozhodne nie. Ochorenie COVID-19 na Slovensku sme v záchrannej zdravotnej službe (ZZS) zatiaľ zvládli, čo sa týka ochranných pomôcok, v dvoch vlnách. V prvej vlne sme používali ochranné pomôcky, ktoré sme si kúpili z vlastných ušetrených zdrojov. Ochranné pomôcky proti COVID-u nie sú v povinnej výbave poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ani nie sú hradené v rámci platieb, ktoré nám nastavuje MZ SR. Začali sme však tušiť, že ich budeme jedného dňa potrebovať a iniciatívne sme si ich nakúpili. To bolo niekedy vo februári, keď sa ešte dali kúpiť. Tie sa nám už medzičasom minuli. Druhú vlnu náporu na ochranné pomôcky sme zvládli zo zásob, ktoré sme dostali zo Štátnych hmotných rezerv (ŠHR). Aj tie sa však už míňajú.

A čo ďalej? Máte prísľub, že budú ďalšie?

Zatiaľ sme takýto prísľub nedostali. Na to, aby sme si ich sami zabezpečili, už nemáme finančné prostriedky, ani nám neboli žiadne dodatočne vyčlenené. Ochrana proti COVID-u je násobne drahšia, až 70-krát v porovnaní s bežným zásahom. Na jednu trojčlennú posádku RLP stoja ochranné pomôcky v BSL2 režime 240 eur na jeden zásah, pričom financie dostávame len na štandardnú výbavu v úrovni BSL1, čo je na úrovni zhruba 3,50 eura na jeden zásah. Na BSL2 už nemáme ďalšie vlastné zdroje. 

A čo sa týka ŠHR, neviem, či ešte niečo majú na sklade, čo by nám vedeli poskytnúť. Dostali sme link na databázu NCZI, ktoré by malo zbierať aktuálne stavy a výhľadové požiadavky jednotlivých poskytovateľov. Poskytovatelia tam každodenne nahlasujú, aké ochranné pomôcky ešte majú a aké budú potrebovať. Čo však viem aj zo zasadnutí krízového štábu na MZ SR, na ktorom sa zúčastňujeme, ale aj z bežných médií, špecifických ochranných prostriedkov je celosvetový nedostatok. 

Problém sú najmä celotelové ochranné jednorazové obleky. To je najkritickejšie miesto. Pretože okuliare, štíty, rukavice, ešte aj respirátory sa ako-tak dajú zohnať, ale obleky sú veľmi problémové. A aj tie zo štátnych hmotných rezerv boli na každú posádku na Slovensku distribuované len v takom počte, že každá posádka záchrannej zdravotnej služby na Slovensku ich dostala zhruba na štyroch pacientov. Ak to teda prerátame na všetky posádky na Slovensku, v jednorazových oblekoch vieme vyriešiť tak 1 200 – 1 300 ľudí.

Ako to teda riešite v praxi, ak sa objaví piaty človek s vysokým rizikom alebo už potvrdeným ochorením COVID-19, na ktorého už oblek nemáte?

Našťastie sa to ešte nestalo. Samozrejme, poskytovatelia si vedia vnútornými presunmi stiahnuť oblek z jednej posádky a dať ju tej, ktorá ho potrebuje. No tie počty zďaleka nie sú dostatočné. Dostatok si predstavujem inak, jedným dychom však dodávam, že sme v stave celosvetovej mimoriadnej situácie a v niektorých krajinách sa už uplatňujú princípy medicíny katastrof. Jednoducho je potrebné priorizovať pacientov (využiť obmedzené zdroje na tých pacientov, ktorým sa dá efektívne pomôcť) a, samozrejme, aj improvizovať. 

Do istej improvizácie sme sa pustili už aj my. Štandardne sú úrovne ochrany pred biologickými rizikami na úrovni BSL1 a BSL2 (z ang. „biosafety level“) pričom BSL1 je úroveň používaná pri bežnom pacientovi, kde nám stačí obyčajné rúško na tvár, rukavice, prípadne ochranné okuliare, ktoré sú súčasťou výbavy každej posádky záchranky. Štandard BSL2 sú práve jednorazové nepriepustné obleky, návleky na nohy, rukavice, respirátory a štíty. A my na Slovensku sme si už narýchlo vytvorili aj stupeň BSL1+, čo je niečo medzi 1 a 2, nemá to síce oporu v legislatíve, ale je to spôsob, ako môžeme dodatočne ochrániť naše posádky v prípade pacientov, ktorí nie sú vysoko rizikoví na COVID, ale je dôvod mať minimálne zvýšenú opatrnosť. Interne sme si to rozdelili na vysoko podozrivých a menej podozrivých. A tieto obleky, keďže ich je nedostatok, budeme používať len pri vysoko rizikových pacientoch.

Takže opäť nastúpila slovenská kreativita...

Presne tak, v tomto musela zaúradovať slovenská kreativita, lebo inak by sme to nedali. Dokonca sa táto kreativita preniesla až do Štandardného postupu pre Záchrannú zdravotnú službu pre postup pri pacientoch podozrivých na COVID-19, čo je dokument vydaný ministerstvom zdravotníctva, ktorý má všeobecne platný usmerňujúci charakter.

Onoho času minister zdravotníctva odporúčal zdravotníkom, aby boli kreatívni a skúsili využiť napríklad potápačské masky ako lekári v Česku.

Využitie masiek v Česku sme zachytili. Improvizujeme aj my, pri BSL1+, čo sme si vytvorili, používame gumený dvojdielny oblek, ktorý inak slúži na ochranu pred chemikáliami. Hovoríme, že keď to ochráni pred chemikáliami, musí ochrániť aj pred čiastočkami kvapôčok produkovaných pacientom s COVID-19. Zároveň, keďže je oblek odolný proti chemikáliam, je možné ho po použití dezinfikovať a použiť opakovane. No ako hovorím, je to improvizácia, nie je to certifikovaná ochranná pomôcka. 

A návleky na nohy? Pri tých je ešte horšia situácia, tie sme zo Štátnych hmotných rezerv vôbec nedostali. A pritom by sme ich mali mať, lebo obuvou šliapeme po zemi, na ktorú padajú infikované kvapôčky od pacientov. Keďže návleky sme nedostali zo Štátnych hmotných rezerv, ani ich nie je možné zohnať, dávali sme si ich šiť z nepremokavých látok. Ochranné štíty nám zase vyrábali na 3D tlačiarňach domáci nadšenci. Improvizujeme, ako sa dá, ale nedá sa to donekonečna. O to viacej ma mrzí, keď počujem niektorých nových predstaviteľov MZ SR, ktorí nie sú na svojich miestach ani len mesiac, že záchranky zneužívajú situáciu okolo COVID-u. Zatiaľ beriem tieto ich vyjadrenia s pochopením ich neznalosti situácie a verím v zmenu prístupu.

Koľko výjazdov denne máte? Predpokladám, že ich počet sa teraz zvýšil.

Našťastie nie je úplne pravda, že sa ich počet zvýšil, je ich zhruba rovnako, možno ešte menej ako zvyčajne. Operačné stredisko výjazdy dôslednejšie filtruje práve preto, aby záchranka nechodila k pacientom, ktorí majú odkladný stav, a k takým, ktorí sa vedia sami o seba postarať doma. Naozaj sa snažia záchranku udržať funkčnú čo najdlhšie. Keďže ochranné pomôcky sú limitované a míňajú sa nám s každým ďalším výjazdom. Snažia sa záchranky posielať naozaj k vážnym a neodkladným stavom. Aspoň tak to platilo do minulého týždňa, kým bol doterajší riaditeľ operačného strediska odvolaný. Budeme pozorne sledovať, ako sa bude situácia vyvíjať po zmene vo vedení. Najmä či sa zmení tempo, ktorým ochranné pomôcky míňame na zbytočné výjazdy, ktoré by záchranka nemala vôbec riešiť.

Koľko výjazdov je v dôsledku COVID-19 a koľko je ostatných?

Čo sa týka COVID-u, musíme rozlišovať, či ide o pacienta, ktorý ho už má diagnostikovaný, alebo je to pacient, ktorý má len možné príznaky. Samotných už diagnostikovaných nie je veľa, tí sú buď v nemocnici, alebo v domácej liečbe a záchrankou sa prevážajú len vtedy, keď sa ich stav zhorší. A tých veľa nevozíme. Stúpa však počet prevozov pacientov, ktorí majú príznaky vírusového ochorenia. Dokonca sú to ľudia, ktorí by za štandardnej situácie možno zostali doma, ale keďže vedia o COVID-e a majú príznaky vírusového ochorenia, volajú radšej záchrannú zdravotnú službu.

Majú napríklad 38,5 °C horúčku, kašeľ, a aj keď na 90 percent to nebude COVID, je potrebné k nim pristúpiť ako ku „kovidovým“ pacientom. Takých pacientov je dosť a možno ich počet stúpa aj preto, že sa ešte dôslednejšie odoberajú príznaky, ako teplota a kašeľ, teda veci, ktoré sa štandardne záchranke ani neudávajú. Operátori linky 155 sa však na to cielene pýtajú, aby vedeli posádke odporučiť, aký stupeň ochrany majú použiť, nakoľko je pacient rizikový.

Máte dostatok pracovníkov?

Je problém s pracovníkmi, ktorí majú vyšší vek. A týka sa to najmä lekárov. Ukazuje sa nám, že systém stojí na lekároch nad 60 rokov, možno polovica lekárov na Slovensku má nad 60 rokov. A niektorí naši starší lekári majú ľudsky pochopiteľnú obavu, či nebudú práve oni jedni z obetí COVID-19. Problém je tiež s posádkami, ktoré skončili v preventívnej karanténe, pretože ľudia zatajili, že by mohli byť na COVID pozitívni. Problém bol závažný najmä na začiatku epidémie, teraz sa situácia so zatajovaním príznakov zlepšila. Záchranárov v karanténe teda, chvalabohu, momentálne nie je veľa, ale to neznamená, že ich počet nebude v budúcnosti opäť stúpať. A uvidíme, čo sa stane, ak by si začali sťahovať našich zdravotníkov k sebe nemocnice.

Čo sa týka starších lekárov, ešte pracujú, prípadne sú na PN?

Ich výpadky už cítime aj my. Ťažko však niekoho viniť. Starší ľudia sú prirodzene náchylnejší na rôzne ochorenia a my sme vďační, že ešte vôbec pracujú a pomáhajú za normálneho stavu (mimo epidémie COVID-19) držať systém záchranky funkčný. Aj my máme niekoľkých starších lekárov, ktorí ochoreli na niečo iné ako COVID a ochoreli práve teraz, neraz aj na ochorenia, ktoré nie sú navonok viditeľné. Čo máme robiť? Máme obviňovať a preverovať ochorenia u ľudí, ktorí namiesto dôchodku pracujú neraz viac ako 200 hodín mesačne, aby pomáhali pacientom? Na jednej strane týchto starších lekárov ľudsky chápem, že majú z COVID-u obavy aj o svoje zdravie, na druhej strane je možnosť, že naozaj ochoreli. Navyše, dokázať lekárovi, že naozaj nemá žiadne ochorenie, je podľa mňa nemožné.

Aj niektorí ambulantní či nemocniční lekári nad 60 rokov už do práce nechodia a sú na PN.

Možno je chyba aj v uvažovaní niektorých kompetentných, ktorí majú na starosti zvládnutie tejto krízy. Myslia si, že je vyhlásený núdzový stav, a tak disponujú všetkými lekármi a zdravotníkmi na Slovensku. No nedisponujú. Disponujú nimi len dovtedy, kým sa títo zdravotníci a lekári nevypíšu na PN, buď sami, alebo sa dajú vypísať. Všetky opatrenia treba robiť veľmi citlivo, aby sme nezabili ochotu zdravotníckych pracovníkov s COVID-19 bojovať. Pretože len čo budeme robiť necitlivé opatrenia, ochotu zabijeme a môže sa to skončiť OČR a PN, a napriek tomu, že budeme mať mimoriadnu situáciu, nebude mať kto slúžiť. A ja, žiaľ, vidím, že na ministerstve zdravotníctva si toto niektorí neuvedomujú, operujú s tým, že: „Veď čo? Máme mimoriadnu situáciu, tak nariadime prácu, príkazom presunieme z jedného pracoviska na iné.“ No to tak nebude fungovať, systém sa môže zrútiť.

V Taliansku boli povolaní dokonca lekári na dôchodku. U nás by sme si tým asi nepomohli, keďže drvivá väčšina lekárov dôchodcov stále pracuje...

Presne tak. Dokonca zákon o mimoriadnej situácii sa u nás ani nevzťahuje na ľudí v dôchodkovom veku, podľa zákona ich nemôžeme povolať, nemôžeme im nariadiť prácu. Podobne aj ľudia, ktorí sa starajú o nezaopatrené dieťa do 15 rokov, takže „z hry na mimoriadnu situáciu“ sú vonku aj všetky mladé lekárky a lekári. Lekár má produktívny vek medzi ukončením školy a dôchodkovým vekom zhruba 40 rokov. Z toho, ak má povedzme 2 deti, približne 20 rokov spĺňa kritérium starostlivosti o dieťa do 15 rokov. Hrubým odhadom sa preto dá povedať, že možnosť nariadiť prácu sa vzťahuje zhruba len na polovicu lekárov a zdravotníkov na Slovensku.

A čo študenti, medici? Zapojili sa do práce, pomáhajú vám?

Zatiaľ sa nezapojili. Len sme umožnili viacerým študentom zdravotníckych odborov, najmä zdravotníckeho záchranára, odslúžiť si praktickú časť výučby, ktorú majú v poslednom ročníku, aby mohli skôr skončiť školu. Umožnili sme im slúžiť na záchranke možno vo väčšom rozsahu než štandardne, aby mohli prax splniť skôr. Vďaka tomu môžu skôr absolvovať záverečné štátnice a skôr sa zapojiť do práce.

A čo medici?

Ozvali sa nám medici, dobrovoľníci s tým, že ak by bolo potrebné, sú pripravení a ochotní prísť. Túto ich ochotu veľmi kvitujem a som im vďačný. Zatiaľ to nebolo potrebné, ale nevylučujem, že sa dostaneme aj do bodu, keď v posádkach RLP (posádka s lekárom) bude slúžiť medik posledného ročníka štúdia, ak už nebude možné získať do služby lekára.

Je medzi záchranármi pozitívne testovaný na COVID-19?

Nemám takú informáciu, ale to neznamená, že taký nie je.

Sú vôbec záchranári testovaní?

Plošne vôbec.

Ani nechcete byť?

Na Slovensku takáto možnosť zatiaľ nie je, takže je úplne zbytočné pýtať sa, či by sme chceli. Záchranári sa testujú vtedy, ak prídu do nechráneného kontaktu s niekým, kto je na COVID-19 pozitívny, podobne ako všetci ostatní ľudia z okolia daného pacienta. No plošné testy záchranárov sa nerobili.

Viaceré ambulancie špecialistov, ale aj všeobecných lekárov sú zatvorené. Podobne aj nemocnice pracujú v obmedzenom režime. Volávajú aj pacienti, ktorí sa nevedia dostať k špecialistovi a skúšajú to cez vás?

Pacienta nevieme dostať k špecialistovi. My to tak nevnímame, nevieme to posúdiť. Vieme posúdiť len to, ako často máme výjazdy k zhoršenému chronickému stavu, ktorý má byť adekvátne riešený špecialistami. Myslím však, že od uzavretia systému ambulantnej sféry ešte neprešiel taký dlhý čas na to, aby sa zhoršenia chronických ochorení v dôsledku limitovanej špecializovanej ambulantnej starostlivosti ukázali v plnej miere. Pred mesiacom ambulancie špecialistov ešte fungovali, málokto chodí k ambulantným lekárom špecialistom každý týždeň.

Celkovo však bude situácia kritická, zdravotné poisťovne majú peniaze len do konca mesiaca a výpadok pre zavedené opatrenia sa predpokladá na 180 miliónov eur mesačne.

Súhlasím s vami, že situácia je veľmi vážna. Zároveň vidím dodatočný problém v súčasnom obmedzení schopnosti ministerstva zdravotníctva konať. Pretože v poslednom čase, odkedy sa zmenilo vedenie, odchádza z ministerstva veľký počet ľudí. Podľa mojich informácií veľa schopných ľudí s dlhoročnými skúsenosťami z ministerstva odišlo alebo muselo odísť, alebo plánuje odísť v najbližšom období. Zatiaľ nevidím, že by ich nahradili nejakí iní odborníci. Otázne je, či celé riadenie rezortu bude udržiavané aspoň na takej úrovni, aká bola predtým, aj keď aj k tej som mal obrovské
výhrady.

Áno, je otázne, či v čase takejto krízy sa majú tak masívne meniť ľudia na viacerých postoch.

Dlhodobo badám rozdiel v štýle riadenia organizácií, ktoré riadia lekári a ktoré riadia profesionálni manažéri. Zdravotníctvo dlhodobo na pár výnimiek od vzniku Slovenska riadia lekári. Výsledky tohto riadenia nech každý posúdi sám. Ako novomenovaný manažér na čele organizácie by som v čase krízy rozhodne nedopustil, aby mi z kľúčových postov odchádzali ľudia s dlhoročnou skúsenosťou. Je dokázané, že trvá minimálne rok, kým zamestnanec na novom pracovnom mieste dokáže využívať svoj potenciál na 100 percent. Preto, ak by som mal pochybnosť o schopnostiach skúsených zamestnancov, doplnil by som ich ľuďmi, ktorí majú moju dôveru, nech pracujú spoločne so skúsenými. Nie, aby mi skúsení pracovníci zo dňa na deň odišli z organizácie.

Čo očakávate od nového ministra?

Očakával by som rovnocenný prístup ministra a jeho úradníkov k všetkým v zdravotníctve. Aby sa nedelili zdravotnícki pracovníci na pracovníkov prvej kategórie (napr. lekári a sestry) a pracovníkov druhej kategórie, ktorá je mimo záujmu ministra. Rovnako aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nedelili na dve kategórie, súkromných a štátnych, pričom jedna je v milosti a druhá v nemilosti ministra. Obdobný prístup by som čakal pri zdravotných poisťovniach a ďalších segmentoch zdravotníctva. Myslím si, že ľudia mali etatizmu a uprednostňovania „tých našich“ už dosť a vo voľbách vyjadrili volanie po zmene. Od každého ministra tejto vlády by som očakával, že volanie po pozitívnej zmene vypočuje a naplní.

Čo hovoríte na programové vyhlásenie vlády?

Mňa osobne na programovom vyhlásení vlády mrzí, že sa doň nedostalo nič o zlepšení postavenia zdravotníckych záchranárov. Čakal som, že keď si prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov obliekol pred voľbami stranícke tričko a kandidoval za stranu, ktorá dnes tvorí vládu, že sa vo vyhlásení bude nachádzať aspoň zmienka o zlepšení sociálneho postavenia záchranárov, zvýšení ich právnej ochrany alebo o zvýšení ich kompetencií. Na moje prekvapenie programové vyhlásenie vlády hovorí pri kompetenciách len o zvyšovaní kompetencií sestier. Pri zvyšovaní platov vyhlásenie zase hovorí len o zvyšovaní platov sestier. Akosi to vyzerá na ďalšiu vládu, pre ktorých sú záchranári tými, na ktorých sú kladené len nároky bez načúvania ich potrebám a potrebám systému, v ktorom pracujú.

Aká je momentálne situácia s financovaním záchraniek? Vyriešil sa už problém?

Žiaľ, ani mesiac po nástupe nového ministra problém nie je vyriešený. Stále takmer pätina záchraniek, ktorá bola zákonom zriadená od 1. 1. tohto roku, nemá zaplatené za kilometrové výkony, hoci ministerstvo uznalo, že sa tak deje v dôsledku chyby ich vlastnej vyhlášky. Ministerstvo tiež stále nevydelilo záchrankám zdroje na to, aby mohli záchranárom platiť mzdy o toľko vyššie, o koľko im z titulu zákonných zvýšení mali od 1. 1. tohto roku mzdy vzrásť. O vyčlenení nejakých extra zdrojov na zvládnutie koronakrízy ani nehovoriac... Dokonca už začína zo strany ministerstva zdravotníctva zaznievať nebezpečná rétorika, že vraj záchranky zneužívajú koronakrízu. Pritom toto je už tretí minister, ktorého upozorňujeme na chybu v postupe ministerstva pri výkone cenovej regulácie. Upozorňovať na chybu sme ministerstvo začali už koncom októbra minulého roka, keď o COVID-19 nechyrovali ešte ani netopiere v Číne. 

Teraz v apríli vravíme, že sme už na pokraji finančných možností a že hrozí kolaps systému záchrannej zdravotnej služby. Nebyť COVID-u, ktorého úvodné fázy sme zvládli vďaka finančným rezervám, za ktoré sme nakúpili ochranné pomôcky, možno by boli mzdy pracovníkov na záchranke ohrozené o mesiac neskôr. No situácia by rozhodne nebola zásadne odlišná od dnešnej. Kým iné krajiny zdravotníkom v prvej línii boja vyplácajú extra financie, aby ich motivovali, v záchrankách sa práve v tomto období zaoberáme tým, ako citlivo ľuďom vysvetliť, že im budeme musieť siahnuť ešte aj na osobné ohodnotenie, ktoré mali doposiaľ.

Samého ma mrzí, že sa to takto nešťastne všetko zlialo do jedného momentu – zriadenie nových posádok záchranky od 1. 1., chyba ministerstva v cenovej regulácii, výmena čelných predstaviteľov ministerstva a ešte aj koronakríza. Žiaľ, nemáme inú možnosť, ako bojovať ďalej za záchranu záchranky. Čím skôr nájdeme v osobách na ministerstve zdravontíctva partnerov, nie súperov, tým lepšie pre pacientov aj pre záchranku.
Sekcia: Rozhovory Autor: Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 0