Prečo ste sa pre toto povolanie rozhodli?
Moje rozhodnutie sa rodilo postupne. Študoval som strednú priemyselnú školu v Martine a popritom som sa dostal ako aktivista do horskej služby, kde som sa ako šestnásťročný prvýkrát stretol s človekom, ktorý v núdzi potreboval pomoc. Až neskôr som si uvedomil, že pravdepodobne tam sa to zlomilo.
Hľadal som možnosti, ako sa realizovať a postupne som prešiel od sanitára a ošetrovateľa na oddelení pohotovostného príjmu v martinskej nemocnici, neskôr som pracoval kvôli praxi ako vodič dopravnej zdravotnej služby a odtiaľ som získal prácu v záchrannej zdravotnej službe, kde som nastúpil ako vodič ambulancie.
Popritom som vyštudoval strednú odbornú zdravotnícku školu v Michalovciach, odbor zdravotnícky záchranár. Po jej ukončení som pracoval už aj ako zdravotnícky záchranár. Nebola to jednoduchá cesta a nebolo mnoho ľudí vrátane mnohých mojich kolegov, ktorí by mi fandili. Neskôr som si dorobil postgraduálne špecializačné štúdium.
Časom som však zistil, že ak sa chcem realizovať a pacientom ešte viac pomáhať, je potrebné študovať medicínu.
Takže ste zrejme začali študovať vo veku, keď už medici zvyčajne končia...
Mal som dvadsaťštyri rokov, takže som mal iný rozhľad a background ako kolegovia, ktorí prišli priamo zo strednej školy. Myslím si, že už to bola sama osebe veľká výhoda.
Predovšetkým som vedel, prečo idem študovať práve tento odbor a to bolo a stále je veľmi dôležité. Ovplyvňuje to totiž moju motiváciu, pretože vysoká škola je predovšetkým o samoštúdiu. Toto si však uvedomuje málokto.
Na druhej strane ide o moju zvedavosť, som typ človeka, ktorému nestačí veriť, ale potrebuje vedieť. A kde inde je na to vhodnejšie prostredie, ak nie na lekárskej fakulte?
Lekárske povolanie nie je často spoločensky ani finančne docenené, médiá zväčša píšu o tom, kde ktorý lekár pochybil, prípadne zobral úplatok...
Povolanie lekára bude vždy potrebné bez ohľadu na okolnosti, chorých ľudí bude treba liečiť stále, stále tu budú. Doba nie je ideálna a všetci vieme, že zdravotníctvo je v zlom stave, ale len hovoriť o tom nestačí.
Ak chce človek prispieť aj svojou časťou ku zmene, medicína je jedna z ciest, ktorou sa to tiež dá. Bez kvalitného vzdelania v odbore sa zmeny, aj keď možno len niekde na oddelení, robiť nedajú. Ak sa aj robia, nedopadnú dobre.
Príkladov z minulosti máme na rozdávanie. U nás sú všetci odborníci na všetko, na šport, politiku, zdravotníctvo, podľa toho, čo je práve v kurze. Ja sa však netajím tým, že zdravotníctvo je jediná oblasť, do ktorej rokmi prenikám a ktorej do istej miery rozumiem.
Štúdium medicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave je pre mňa privilégiom a som za neho vďačný. Nemenil by som to.
Veríte, že aj jedno malé koliesko v tom zabehanom súkolí môže niečo zmeniť? Síce za pár posledných týždňov ste tretí ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.