Prečo ste sa rozhodli odísť do zahraničia?
Pôvodne som sa chystala nabrať skúsenosti do nemecky hovoriacich krajín, ale zhodou náhod som sa dostala do Spojených arabských emirátov. Túžila som poznať inú mentalitu, iné kraje, iné spôsoby práce a v neposlednom rade to bola i finančná odmena.
Pred odchodom do Spojených arabských emirátov ste pôsobili v nemocnici v Česku.
Prvých sedem rokov som pracovala vo Fakultnej nemocnici v Hradci Králové, potom som na dva roky odišla do Spojených arabských emirátov, kde som pracovala na katetrizačnej jednotke. Ako som spomínala, vždy som chcela ísť do zahraničia, ale pripravovala som sa skôr do nemecky hovoriacich krajín. Toto bola nečakaná ponuka od profesora z Prahy s tým, že nemusíme vedieť po anglicky, že budeme pracovať s ním. Potom sa to všetko trochu zvrtlo a angličtinu sme sa museli veľmi rýchlo doučiť.
Takže som pracovala dva roky v Spojených arabských emirátoch, potom som sa opäť vrátila do Česka na ďalšie štyri roky a v roku 2001 som odcestovala do Saudskej Arábie. Tam som prvých päť rokov pracovala v Rijáde v kardiochirurgickej nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti a potom som prešla do nemocnice v Dahráne, ktorá neskôr v roku 2013 vstúpila do joint venture (partnerského vzťahu, pozn. red.) s americkou nemocnicou číslo jeden Johns Hopkins International.
Táto saudskoarabská nemocnica však už v čase, keď som tam prišla, bola akreditovaná medzinárodnou akreditačnou komisiou Joint Commission International, takže štandardy boli vysoké už zo začiatku. Samozrejme, príchod strategického partnera číslo jeden v zdravotníctve z Ameriky to len posilnil.
Potrebovali ste nejaké doplňujúce certifikáty alebo kurzy na to, aby ste tam mohli pracovať?
Musela som si nechať superlegalizovať a zvalidovať svoje certifikáty, maturitné vysvedčenie, špecializáciu ich miestnym akreditačným úradom Saudi Commission For Health Specialities.
Stretli ste sa tam s viacerými Slovákmi alebo Čechmi?
Áno, špeciálne v Rijáde, tam je i české zastupiteľstvo, myslím, že funguje i pre Slovensko. Začiatkom roku 2010 nás bolo asi 250 v celej Saudskej Arábii. Takže nie masívne zastúpenie, ale sama som tam nebola. V kardiochirurgickom centre princa Sultána v Rijáde sme začínali štyri, dve z Prahy, jedna z Moravy a ja.
A nielenže sme museli mať zvalidované certifikáty, ale museli sme urobiť skúšku rozšírenej prvej pomoci, ktorú som v tom čase videla prvýkrát, bolo to veľmi náročné – veľa učenia. Táto skúška sa opakovala každé dva roky, na JIS každý rok a bola podmienkou pre obnovenie kontraktu. Spája sa to aj s vtipným príbehom, keď agentúra, ktorá nás tam dostala, nám povedala, že nebojte sa, bude to v pohode, ale keď tú skúšku neu...
Zostáva vám 85% na dočítanie.