Prečo ste sa po dlhoročnej praxi sestry dali na úradnícku prácu?
Moja predstava o úlohe ministerskej sestry bola konkrétnejšia než to, čo ma stretlo na ministerstve. Mala som predstavu, že ministerská sestra bude môcť kreovať podmienky poskytovania ošetrovateľskej praxe a bude súčasťou kreatívnych tímov, ktoré budú hľadať riešenia problémov. Na ministerstve ma stretla tvrdá úradnícka práca a ja som si zrazu uvedomila, že väčšou časťou mojej práce je odpovedanie na listy, a nie hľadanie návrhov na riešenie problémov. Bolo to pre mňa prekvapujúce zistenie. Táto funkcia pre mňa bola zaujímavou predovšetkým kvôli tomu, že mám pocit, že som v súčasnosti na vrchole svojich odborných a tiež osobnostných síl. Aj rodinná situácia je taká, že sa naozaj môžem venovať rozvoju ošetrovateľstva. Na druhej strane som si na ministerstve zdravotníctva uvedomila, že na to, aby došlo k zmene v oblasti poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti, je potrebná aj systémová zmena. Jednoducho som si uvedomila, že napriek vlastnej angažovanosti nedokážem z pozície ministerskej sestry prekročiť niektoré hranice.
V čom konkrétne? Komora sestier v tejto súvislosti spomínala podnety ohľadne odbornej spôsobilosti vedúcich pracovníkov, ktoré sa neriešili.
Začali sme v rámci celej Slovenskej republiky plošnú kontrolu, či naše manažérky ošetrovateľstva v zdravotníckych zariadeniach spĺňajú odbornú spôsobilosť na výkon tejto funkcie, a taktiež, ako je nastavené manažovanie ošetrovateľskej starostlivosti v jednotlivých zariadeniach. Postupne sme zisťovali, že máme na vedúcich pozíciách ľudí, ktorí nespĺňajú odbornú spôsobilosť podľa Nariadenia vlády SR č. 296 z roku 2010. Napriek tomu, že sme na túto skutočnosť upozorňovali a žiadali sme vyslať signál do terénu, že je potrebné urobiť výmeny na pozíciách, ak sestra nespĺňa odbornú spôsobilosť na riadenie a organizáciu ošetrovateľskej starostlivosti. Z pozície ministerskej sestry som to nemohla dosiahnuť. Bolo to mimo mojej pôsobnosti.
Prekvapili vás tieto zistenia?
Neprekvapilo ma to. Človek v realite predsa vidí, že tieto posty sú často obsadzované človekom, ktorý „vyhovuje“. Aj preto sa nedarí zmeny v ošetrovateľstve presadzovať v praxi. Ak je na pozícii človek, ktorý je zaviazaný, alebo je v nejakom vzťahu k tým, ktorí ho na túto pozíciu nominovali, tak nepôjde do konfliktu.
V decembri ste oznámili odchod z tejto funkcie s tým, že išlo o rozhodnutie, ktoré ste dlho zvažovali. Čo bolo poslednou kvapkou, ktorá rozhodla?
Krízový moment nastal, keď mi na stôl prišiel list z Nemecka, na ktorý som mala odpovedať. List opisoval spôsob starostlivosti o dlhodobo chorého v Nemecku, ako je možné vybaviť domov posteľ pre imobilného pacienta skôr, než je prepustený z nemocnice, ako príbuzný nemusí ísť na úrad, pretože veľa vecí sa dá vyriešiť priamo počas hospitalizácie, a ako lekár a sestra prichádzajú k pacientovi domov. V závere bola otázka, kedy sa toto stane realitou na Slovensku. A mne napadla jediná odpoveď – nikdy. Vtedy som si uvedomila, že to je čas, keď potrebujem odísť, aby som neprepadla syndrómu vyhorenia, aby som nestratila nádej, že veci sa meniť dajú a aby som pre slovenské sestry neurobila viac škody ako úžitku.
Hovoríme o negatívach, ale za rok a pol sa predsa len podarili nejaké kroky v prospech sestier, či nie?
Napriek tomu, čo som povedala predtým, svoje pôsobenie na ministerstve zdravotníctva hodnotím ako veľmi pozitívnu skúsenosť. Stretla som sa s množstvom zanietených a odborne pripravených sestier z praxe, ktoré cítia potrebu zmeny a sú ochotné obetovať čas, cestovanie, peniaze a vedomosti na to, aby spolupracovali v rámci pracovných skupín. Podarilo sa zlepšiť komunikáciu medzi sestrami, aby si vymieňali odborné skúsenosti naprieč odbornosťou, ale aj Slovenskom. Som presvedčená o tom, že moje pôsobenie podnietilo, že o ošetrovateľstve sa na ministerstve zdravotníctva rozpráva oveľa viac a s oveľa väčšou vážnosťou ako dosiaľ, a to je pozitívne. Tiež musím podotknúť, že nemám nejakú nepríjemnú skúsenosť s mojím nadriadeným alebo s kolegami v práci. Rozumeli sme si, dalo sa s nimi diskutovať, problém nastal vo fáze presadenia potrebných zmien.
S čím konkrétne ste spokojná?
Pozitívom je zmena financovania ošetrovateľskej starostlivosti v sociálnych službách, aj keď finančné ohodnotenie sestier teraz asi nie je až také výrazné. Ale tá hlavná zmena je v tom, že nebudeme platiť ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá zabezpečuje ošetrovanie dekubitov, ale budeme platiť ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá zabezpečí prevenciu, aby dekubity nevznikli. To je kvalitatívny a filozoficky zmenený pohľad na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Taktiež som veľmi hrdá na to, že sa nám podarilo pripraviť do štandardných diagnosticko-terapeutických procesov desať ošetrovateľských štandardov, na ktorých pracovali kolegyne z praxe, a myslím si, že sa zhostili svojej úlohy veľmi dobre a kvalitne. Čiže pozitívne prvky tu sú. No keď som začala porovnávať môj vklad a zisk z toho, čo môžem ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.