19.11.2019, 00:00

Neurochirurg MUDr. Benedikt Trnovec: Vidím šancu stáť pri zrode nového pracoviska

Po štúdiu medicíny odišiel do Nemecka, kde atestoval v januári 2019 na Universitätsklinikum v Augsburgu. Po siedmich rokoch v Nemecku sa vrátil a dnes pracuje na otvorení novej neurochirurgie v Univerzitnej nemocnici Ružinov v Bratislave.

Neurochirurg MUDr. Benedikt Trnovec: Vidím šancu stáť pri zrode nového pracoviska

Už počas štúdia ste stážovali na nemeckých klinikách. Rozhodnutie odísť hneď po promócii zo Slovenska bolo teda plánované?

Počas štúdia na LF UK V Bratislava som mal pocit, že teoretické vzdelávanie medikov je veľmi obsiahle a porovnateľné so zahraničím, no čo sa týkalo klinických disciplín, hlavne chirurgie, tam som videl deficit. Praktické vzdelávanie medikov často nebolo až tak integrované do klinického života, preto som sa začal obzerať po možnostiach v zahraničí. Hlavný dôvod však spočíval v túžbe vidieť od začiatku aj iný svet, mať rôzne zážitky a skúsenosti z iných pracovísk. A ak cestovať, tak najlepšie hneď, kým človeka netlmia rodinné záväzky a je viac otvorený pre nové veci.

Kedy padla voľba na neurochirurgiu?

Od začiatku štúdia som vedel, že sa chcem venovať chirurgii. Čo sa týkalo voľby konkrétnej špecializácie, toto rozhodnutie som si schválne nechával na neskôr. V 4. ročníku som začal chodiť do zahraničia, bol som na viacerých klinikách. Uvažoval som o traumatológii, išiel som do najväčšieho traumatologického centra v Bavorsku rovno pod Alpami. Tam som mal možnosť vidieť praktickú traumatológiu aj ortopédiu zároveň, ale zistil som, že to nie je úplne pre mňa. Letnú stáž som si robil na gynekológii na univerzitnej klinike v Rostocku, kde som bol dopoludnia. Popoludní a večer v službách som chodil k môjmu o 13 rokov staršiemu bratovi na neurochirurgickú kliniku. Neurochirurgiu som spočiatku zo spektra chirurgických disciplín vylučoval, už to robil brat a myslel som si, že by to bolo nevhodné. Chcel som sa uberať iným smerom a neporovnávať sa. Nakoniec ma neurochirurgia oslovila tak, že sa nedalo inak. Keď som si počas štúdia v 6. ročníku začal hľadať prácu v Nemecku, schválne som nechcel ísť na kliniku, kde pracoval môj brat, a to pre konflikt záujmov. Bol už v pozícii vedúceho lekára a ja som chcel nastúpiť do čistých pomerov. Brat je na severe Nemecka, ja som išiel na juh, do Bavorska, pod Alpami, kde som mohol napĺňať aj predstavu o voľnočasových aktivitách. Bol som úplne v nezávislom prostredí, kde sa nijakým spôsobom nedala očakávať nejaká protekcia. Chcel som si vybudovať vlastnú cestu.

Nezvolili ste si teda ľahšiu cestu. Je pre vás možný konflikt záujmov zásadnou otázkou?

Nechcem súdiť nikoho, kto využije možnosť sa niečo naučiť popri svojom bratovi, otcovi, príbuznom lekárovi. Je to úplne legitímne, sú lekárske rodiny, kde sa odovzdávajú skúsenosti. Ale pre mňa je otázka cti, aby som si hľadal svoju vlastnú cestu a emancipoval sa ako lekár a budúci odborník. Slovensko je menšia krajina, kde sa týmto konfliktom asi nedá úplne zabrániť. V 80-miliónovom Nemecku je možnosť presťahovať sa a kvalitných pracovísk je tam neúrekom. Na druhej strane poviem príklad prof. Šimka, pr

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

HNmedical

Získajte prístup ku kompletnému obsahu HNonline a Mediweb.

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.