01.02.2020, 00:00

Sme len na začiatku cesty

Počet psychiatrických diagnóz u detí, ale aj u dospelých stúpa. Aj o tom hovorí primárka psychiatrického oddelenia v FNsP Prešov MUDr. Zuzana Horvátová.

Sme len na začiatku cesty

Nedávno sa na vašom oddelení rekonštruovali priestory. Čo všetko sa podarilo urobiť?

Došlo k rekonštrukcii celého tretieho poschodia, v rámci ktorej sa upravil vzhľad aj ostatných priestorov a hlavného vchodu. Taktiež sa zaviedol kamerový systém, vymaľovalo sa, celkovo sa skultúrnilo prostredie. Zmenu pacienti vnímajú veľmi pozitívne, pre nás je veľmi dôležité, aby prvý kontakt pacienta, keď vstúpi do nemocnice, bol pozitívny. Prvý dojem z psychiatrie by mal byť taký, aby sa nikto nebál vstúpiť do
nemocnice.

V psychiatrii je asi dôležitý prvý dojem.

Myslím si, že asi najdôležitejší. Naša spoločnosť stále nie je nastavená tak, že by psychiatriu prijímala úplne bezproblémovo ako ostatné odbory. Preto sa snažíme aj v rámci iných aktivít priblížiť psychiatriu bežnému človeku a najmä odstrániť strach z duševných porúch, z duševne chorých ľudí a zo psychiatrov všeobecne. Lebo my nie sme strašiaci.

Zlepšilo sa už vnímanie psychiatrie oproti minulým rokom?

Myslím, že áno, robíme pre to veľmi veľa. Naši lekári a psychológovia sú súčasťou jednej neziskovej organizácie, ktorá sa snaží destigmatizovať psychiatriu a psychiatrických pacientov, organizujú sa rôzne besedy, ako priblížiť psychické poruchy bežnému človeku, aby sa ľudia prestali báť.

V rámci rekonštrukcie je zrejme najdôležitejšie rozšírenie pedopsychiatrického lôžkového fondu. Budú vám stačiť?

V Prešovskom kraji úplne absentovali pedopsychiatrické lôžka, takže tých 30 vytvorených by podľa normatívov na počet obyvateľov v prešovskom regióne malo stačiť. Uvidíme, čo prinesie čas a ako to pôjde.

Problém je aj s nedostatkom pedopsychiatrov v ambulanciách. Ako dlho trvá, kým sa dieťa s vážnou diagnózou dostane na oddelenie?

Pokiaľ viem, tak na východnom Slovensku existujú len tri plnohodnotné pedopsychiatrické ambulancie, čo je veľmi málo.

Potom sú ambulancie na skrátený úväzok, aj v našej nemocnici máme jednu takúto. Kým sme mali obmedzený počet lôžok, snažili sme sa vychádzať v ústrety najmä akútnym stavom, ale nie vždy sa nám podarilo hneď v ten deň dieťa prijať. Keď išlo o vážny stav, vtedy áno, ale priemerne trvalo asi týždeň, kým sme dieťa hospitalizovali. Predpokladá

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

HNmedical

Získajte prístup ku kompletnému obsahu HNonline a Mediweb.

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.