Na pozíciu riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) vás vymenovali 7. mája. Aké boli vaše prvé kroky vo vašej funkcii?
Ako prvé ma zaujímalo, aká je vo VšZP firemná kultúra. S kolegami sme si ujasnili, že ako predstavenstvo musíme konať jednotne v záujme VšZP a jej poistencov. Potom sme si prešli celú poisťovňu a zistili sme, že je tu veľa odborníkov, ktorí rozumejú veciam. Druhým, veľmi dôležitým krokom bolo zistiť, v akom finančnom stave sa nachádza spoločnosť. Pozreli sme sa na výpadky v príjmoch, ako sa vyvíja situácia po prijatí opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19. Finančná analýza ešte pokračuje, lebo vzhľadom na fakturáciu stále nemáme k dispozícii všetky relevantné údaje o výdavkoch na zdravotnú starostlivosť.
Asi najväčším prekvapením boli pre nás nedotiahnuté zmluvy vo všetkých segmentoch zdravotnej starostlivosti. Zistili sme, že množstvo problémov pretrvávalo mesiace bez toho, aby problémy niekto reálne riešil.
Najkritickejšie boli určite neuzavreté zmluvy s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Bolo potrebné veľmi rýchlo sa nimi zaoberať, lebo bez platných zmlúv by nám ambulantní poskytovatelia nemohli posielať faktúry za apríl, čiže nemali by uhradené tzv. COVID výkony a paušály. Boli sme poslednou zdravotnou poisťovňou, ktorá si dohadovala zmluvné vzťahy za obdobie pandémie, to znamená spätne od 1. 4. do 30. 6. Sami poskytovatelia nás žiadali, aby sme s nimi zmluvné vzťahy dotiahli nielen spätne, ale aby sme sa aj dohodli na podmienkach do konca kalendárneho roka. V tejto súvislosti musím oceniť mimoriadne nasadenie zamestnancov. Vďaka nim sa to za pomerne krátky čas aj podarilo.
Som rád, že VšZP má v súčasnosti uzavreté zmluvy s celým ambulantným sektorom do konca roka a opäť je lídrom v prevencii. Teším sa, lebo mi záleží na tom, aby sme prostredníctvom prevencie včas zachytávali vážne, najmä onkologické ochorenia a prevenciou ovplyvnili aj viaceré ďalšie rizikové faktory. Druhý polrok sa chceme so zástupcami ambulantného sektora veľa rozprávať. V predstavenstve sme pripravení pozorne ich počúvať a vecne s nimi diskutovať. To je podľa nás najlepšia cesta, ako dospieť k fungujúcim riešeniam v rámci systému, ktoré pocíti pacient, napr. skrátením čakacích lehôt na vyšetrenia.
Nadviažem na výpadok príjmov v súvislosti s opatreniami proti šíreniu COVID-19. Aký podľa vás bude?
Marec bol zaujímavý, uvidíme, aký bude apríl, ale smerodajné vo výpadku príjmov môžu byť aj nasledujúce mesiace. Preto by som nerád zverejňoval odhady. Čo môžem povedať na základe hospodárskeho výsledku za mesiace január – apríl, sme v pozitívnom čísle. Čo sa týka hotovosti na účtoch, je to v poriadku, ale práve pre výpadky príjmov musíme zistiť, ako dlho nám hotovosť vydrží a či bude potrebné dofinancovanie zo strany štátu.
Pripravujeme podklady pre nášho akcionára, o všetkom ministerstvo zdravotníctva informujem, a keď sa zosúladíme na finálnom čísle, potom spoločne zvolíme komunikáciu aj vo vzťahu k verejnosti.
V televíznej diskusii TA3 ste aj vy položili otázku k dofinancovaniu, či má tak urobiť štát, alebo akcionár. Stotožňujete sa s návrhom ministra financií, že dofinancovať výpadky príjmov zdravotných poisťovní majú ich akcionári?
V štandardnej spoločnosti to funguje tak, že akcionár dáva peniaze do inštitúcie a očakáva z nej výnos. Naša činnosť však nie je štandardným podnikaním. Sme zdravotné poisťovne, ale akcionár by mal byť schopný znášať so svojou spoločnosťou nielen dobré, ale aj zlé časy. To, čo v posledných rokoch ministerstvá zdravotníctva a ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.