05.08.2020, 00:00

Čo nevieme merať, nevieme ani adekvátne riadiť

O chýbajúcich dátach, o prínose dát nielen v prospech systému a aj o dostupnosti liekov hovorí prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc. (HTA), odborný konzultant v oblasti farmakoekonomiky, HTA, liekovej a zdravotnej politiky.

Čo nevieme merať, nevieme ani adekvátne riadiť

Legislatívnou zmenou liekovej politiky v roku 2017 sa mali eliminovať žiadosti o tzv. lieky na výnimku, pretože tie mali vstupovať do zoznamu kategorizovaných liekov. Jedným z výsledkov bolo, že počet liekov na výnimku stúpol. Daná novela sa niekoľkokrát novelizovala. Hodnotíte to ako dobrý krok?

Ako vo väčšine prípadov bol prvotne za zmenami legislatívy dobrý, resp. šľachetný úmysel, ktorý sa nakoniec „poslovenčil“. Keď sme robili analýzu dostupnosti liekov pre oblasť onkológie za minulý rok, ak sa nemýlim, približne 13 liekov vstúpilo do systému bez toho, aby museli podať farmakoekonomický rozbor lieku, čiže boli zaradené na základe pravidla 1 : 50 000. Len 2 lieky boli zaradené na základe klasickej žiadosti a dosiahli splnenie kritérií, aj z hľadiska hodnotenia nákladovej efektivity. Čiže pri týchto dvoch liekoch by sme si mali byť istí, že si ich v princípe vieme dovoliť. Pri zvyšných 13 sa tomu snažíme bez adekvátnych analýz veriť.

Na to, aby sme efektívne riadili obmedzené zdroje na oblasť liekovej politiky, takáto viera nestačí. A či novelizácia pomohla? Efektivite vynakladaných prostriedkov určite nie. Ale pevne verím, že pomohla aspoň niekoľkým pacientom, čo považujem za aké-také zadosťučinenie. V tomto procese však máme obrovské medzery a obrovské príležitosti. Verme, že medzery zaplníme a príležitosti využijeme.

Ako sa majú inovatívne lieky dostať k pacientom?

V ideálnom svete by každý pacient, ktorý potrebuje inováciu, ju aj dostal. Som presvedčený minimálne u lekárov, ktorých poznám, že každý z nich sa snaží pacientovi dať to najlepšie, prípadne to najefektívnejšie. Samozrejme, nemusí to byť stále najnovšia inovácia. Možností je dosť. Viaceré štúdie zo zahraničia nám hovoria o tom, že prísun inovácií do systému prináša z dlhodobého hľadiska obrovské prínosy, úspory a hlavne zvýšenie efektivity fungovania systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Horizont týchto efektov je však dlhodobý a nemusíme ho ani jednoznačne pociťovať v systéme, pokiaľ nezbierame adekvátne dáta.

Jedna zo štúdií z Kanady hovorí, že príchod farmaceutických inovácií v období rokov 1985 – 1996 zredukoval počet potenciálne stratených rokov života v dôsledku rakoviny v Kanade do roku 2011 o 105 366. My nevieme, čo nám reálne z hľadiska systému prinášajú inovácie, okrem toho, čo nám hovorí originálny farmaceutický priemysel. Chýbajú nám vlastné

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

HNmedical

Získajte prístup ku kompletnému obsahu HNonline a Mediweb.

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.