25.11.2021, 16:00

Krajská koordinátorka: V tvárach lekárov vidno bezmocnosť, ale sú to profesionáli. Budú robiť do posledného dychu

Mávam stretnutia so všetkými primármi, sú to skvelí ľudia. Ani jeden z nich by nepovedal, že to zabalí a končí, hovorí PhDr. Silvia Pekarčíková, MPH, MHA, riaditeľka odboru zdravotníctva v Žilinskom samosprávnom kraji.

Krajská koordinátorka: V tvárach lekárov vidno bezmocnosť, ale sú to profesionáli. Budú robiť do posledného dychu
Zdroj: Archív S.P.

Okrem toho, že ste riaditeľkou odboru zdravotníctva, koordinujete pandémiu na úrovni Žilinského samosprávneho kraja. Ako vyzerá váš pracovný deň?

Vstávam ráno o piatej, o štvrť na sedem vyrážam do práce. Kým sa tam dopravím, stihnem vybaviť osobné rozhovory s rodinou, aby som zistila, že sú všetci v poriadku. Medzi siedmou a pol ôsmou začínajú nemocnice avizovať preklady a zavolám si s tými, ktorí nestíhajú so mnou komunikovať z predchádzajúceho dňa. Denne je to 70 telefonátov a veľa mítingov. Zabrzdím sa, keď mi prídu aktuálne údaje a vidím, ako to vyzerá každý deň. Prídu mi dáta ešte od regionálnych hygienikov a uvažujem, čo nasledujúci deň priniesol a prinesie. Intenzívne komunikujem so všetkými subjektmi, to znamená so všetkými nemocnicami. Nedelím ich na župné, ministerské, vojenskú. Snažíme sa situáciu spoločne vyriešiť. Tiež riešime sťažnosti pacientov, na to mám skvelý tím ľudí. Na odbore máme človeka, ktorý sa venuje primárne vakcinácii. Je to množstvo štandardných pracovných povinností plus koordinovanie pandémie.

Čo všetko komunikujete s nemocnicami?

Mávame pravidelný online míting viackrát do týždňa, ale aj fyzicky. Nemocnice potrebujú aj podporu, takže chodím do každej jednej z nich. Pred pár dňami som bola napríklad v žilinskej nemocnici, obliekla som sa do overalu a prebehla cez oddelenia. Prebieham si takto každú nemocnicu. V minulú nedeľu som bola v Trstenej, bola potreba zabezpečiť personál, keďže sa nám infikovali lekári.

Ale tiež sme tam zaoberali smutnou záležitosťou, potrebovali sme zohnať chladiarensky box, aby sme mali kam ukladať mŕtve telá. Čo je veľmi psychicky náročné. Samozrejme, koordinujeme prevozy, ktoré sme riešili aj tesne pred Dušičkami, ale od minulého týždňa, od víkendu veľmi extrémne. Musím pochváliť všetkých koordinátorov na Slovensku, s ktorými komunikujem. Som tu preto, aby som podporovala ľudí v nemocniciach, riaditeľov, ale aj personál. Možno im nedonesiem 100-tisíc na výplatu, ale donesiem im duševnú podporu a drobnosti. Napríklad budem rozdávať kávomaty do každého covidového oddelenia. Zatiaľ iba v župe, ale budem sa snažiť doplniť aj do ostatných nemocníc. Lebo oni majú dostatok ma

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je súčasťou balíčka HNmedical*

*HNmedical je prístup k zamknutému obsahu na webe mediweb.sk.

HNmedical

Získajte prístup ku kompletnému obsahu HNonline a Mediweb.

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.