MUDr. Monika Palušková, PhD. , MBA, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenskaarchív
StoryEditor

V zdravotníctve staré heslá plné naftalínu

Na pripomienkovanie nezmyselne skrývaného vládneho materiálu Moderné a úspešné Slovensko dostala verejnosť iba niekoľko dní – od 5. 10. do 15. 10. 2020 Zámer? Alebo iba neschopnosť určiť priority v štáte a zamerať sa na ich riešenie?

Žiadna diskusia s odborníkmi, žiadne rezortné analýzy. Taký závažný materiál, ktorý je pre Slovensko potenciálnou obrovskou pôžičkou na dlhé roky, sa nemôže látať potajomky za zatvorenými dverami. Je neakceptovateľné, aby sa pred odbornú verejnosť dostal na „pripomienkovanie“ materiál, ktorý je nereálny, nemá prepočítané finančné dosahy a nie je jasná jeho efektivita.

Ako je na tom v dokumente Moderné a úspešné Slovensko zdravotníctvo? Biedne. Všeobecné frázy, ktoré poznáme už z minulého tisícročia. Staré heslá plné naftalínu. Žiadne riešenia. Máme šancu získať peniaze, ktoré Slovensko zúfalo potrebuje na svoj rozvoj, ale euroúradníci chcú vidieť, čo pre našu krajinu prinesú. Právom. Máme v Európe povesť zlodejov a hochštaplerov, ktorí iba striehnu na to, ako si uliať európske peniaze do vlastného vrecka. Brusel má s nami už svoje skúsenosti – v slušnejšom prípade sme eurofondy „prejedli“ či nevyčerpali, v tom horšom sa privilegovanej Slovači prilepili na prsty a odlepiť ich ani za ten svet. A hanbíme sa naprieč Európou kolektívne všetci spod Tatier …

Skúsme iba dva jednoduché príklady. V segmente všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pracujem aj vzdelávam desaťročia – poznám ho dôverne a dokonale. Intenzívne sa venujem legislatíve aj manažmentu. O to viac ma zabávajú niektoré konštatovania a „ciele“ tohto materiálu. Za všetky iba jeden príklad – cieľ zvýšiť počet všeobecných lekárov na Slovensku o 600 (sic!) do roku 2026, t. j. za šesť rokov. Ak by to bolo reálne, jeden celý ročník medikov – absolventov by sa musel stať výlučne všeobecnými lekármi… Je jasné, že ten, kto takýto nezmysel položil na papier, nevie, aká je realita „za plotom“. To nie je utópia – je to hlúposť. Je zábavné sledovať amatérsku vládnu hru čísel – prečo práve 600? Prečo nie 300 alebo rovno 1 000? Ako sme dospeli k tomuto číslu a prečo je práve také? Ak ho nevieme zdôvodniť, ako vieme, koľko to bude stáť? Nikto v tejto krajine nevie povedať, koľko všeobecných lekárov naozaj chýba, pretože posledné roky nie je absolútne žiadny záujem počúvať hlasy z terénu a urobiť konečne objektívnu odbornú analýzu. Perličkou je už len výstrel do tmy – cieľ zvýšiť počet sestier na Slovensku do roku 2026, t. j. za 6 rokov o 3 600 ! A prečo by nám toto všetko vôbec niekto v Bruseli mal uveriť? Veď tomu neveria ani odborníci na Slovensku.

Najvyšší kontrolný úrad analyzuje Rezidentský program. Mimo iného z analýzy vyplynulo, že štát do neho investuje každý rok menej peňazí a každý rok čoraz viac sťažuje všeobecným lekárom vzdelávanie. Čím? Za posledné dva roky neustálou deformáciou legislatívy, svojvôľou v interpretácii zákonných podmienok a doslova byrokratickou buzeráciou rezidentov. Od roku 2018 pribúdajú ich sťažnosti. Hovoríme a pomáhame im denne. Ako odborná spoločnosť vo svojich radoch suplujeme rigiditu Ministerstva zdravotníctva. Rezidentom sa venujeme individuálne, pripravujeme pre nich špeciálne vzdelávanie. Štát na dopĺňanie chýbajúcich odborníkov v teréne vkladá do systému každý rok menej financií. Nie je to však iba otázka peňazí – práve naopak. Konečne prestaňme pôvodne dobre nastavený systém donekonečna deformovať a byrokratizovať. Rezidenti nerastú ako jablká na strome – nestačí natiahnuť ruku a pooberať ich. Musia mať motiváciu zostať na Slovensku – tu sa vzdelávať, tu si založiť rodinu, tu pracovať celý svoj produktívny život. Ak sa štát k nim bude naďalej chovať tak ako posledné dva roky, nikdy sa to nestane.

Ešte jeden jednoduchý príklad. Materiál uvádza, že do roku 2026 Slovensko postaví najmenej 3 nemocnice (!) a zrekonštruuje najmenej ďalšie 3 nemocnice (!). Už 30 rokov „šolicháme“ štátnu meganemocnicu na Rázsochách. Na truc rozostavanému súkromnému špitálu na Boroch. Nielenže sme ju nepostavili, nedokázali sme ju ani poriadne zbúrať. Postaviť v každej dedine nemocnicu je populistickou politickou mantrou, hoci odborníci tvrdia, že máme neprimerane dlhú a neefektívnu hospitalizáciu.

Autori dokumentu v zdravotníctve nepochopili zadanie EÚ – očakávajú sa konkrétne projekty s jasným rozpočtom. „Snívajte s nami“ nikto financovať nebude. Brusel od nás žiada konkrétne projekty s konkrétnymi cieľmi a konkrétnym rozpočtom. Má k dispozícii konkrétny balík peňazí, ktorým chce financovať konkrétne kroky na stabilizáciu a rozvoj zdravotníctva.


Príkladom úplného nepochopenia zadania je aj problematika odvrátiteľných úmrtí. Sledovať ich zníženie v čase ako jeden z parametrov primárnej zdravotnej starostlivosti je nezmyslom. Všeobecné lekárstvo je iba časťou mozaiky, ktorá tento významný parameter ovplyvňuje. Ide o objektívny parameter správnej diagnostiky a liečby v celom sektore a správnej cesty pacienta v systéme. Nie je to obraz izolovanej „výkonnosti“ jednej jeho časti. Ako sa dá v tomto pseudomateriáli pripomienkovať niečo, čo je už primárne odborne zle pochopené a napísané?

Vláda SR premrhala vzácny čas nielen na prípravu na druhú koronavlnu, ale aj na prípravu ekonomických sanačných opatrení. Prešustrovali sme vzácny čas na prípravu seriózneho materiálu. Takého, o ktorý je možné sa oficiálne oprieť. Takého, ktorý je možné obhájiť a žiadať na jeho realizáciu peniaze európskych partnerov. Takého, ktorý nie je iba naháňaním mačky za chvost v poslednej chvíli, ale serióznou manažérskou projektovou prípravou. Takou, ktorá prežije tých, ktorí ho vytvorili a nie iba napochytro pozbierali z predchádzajúcich období. Žijeme na Slovensku v čase neodpustiteľného amaterizmu a diletantstva.

menuLevel = 2, menuRoute = zdn/nazory, menuAlias = nazory, menuRouteLevel0 = zdn, homepage = false
23. apríl 2024 15:49