23.09.2021, 06:50

Život v slovenských nemocniciach sa nezastavil. Až 92 percent hospitalizácii nesúvisí s covidom

Najväčší pokles operácií je v oblasti výmeny kĺbov, či už bedrových alebo kolenných, ich počet počas druhej vlny klesol až o 70%. A ešte stále sme sa nedostali na úroveň pred pandémiou, hovorí Marian Faktor zo zdravotnej poisťovne Dôvera. Nemocnice, ktoré dobehnú odložené operácie, dostanú viac peňazí.

Napriek tomu, že nosnou témou dnešných dní je covid a covidové hospitalizácie, život v slovenských nemocniciach sa nezastavil a 92% hospitalizácii nesúvisia s covidom. Stále sú tam aj bežné ochorenia alebo operácie, ktoré s covidom nesúvisia. Aj o tom dnes hovorí náš dnešný hosť MUDr. Marian Faktor, riaditeľ úseku vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zároveň člen predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera.

Dnes sa budeme venovať poskytovaniu zdravotnej starostlivosti v ambulanciách aj nemocniciach, a to z pohľadu viac ako rok a pol trvajúcej pandemickej situácie. Aktuálne sa podľa čísel a podľa odborníkov nachádzame v tzv. 3 vlne a najbližšie týždne a mesiace sa očakáva, že by mohli opätovne pribúdať tisíce pacientov, či už v ambulanciách alebo na nemocničných lôžkach. Pritom sa zdá, že sme sa ešte nestihli vysporiadať ani s tým, čo nám spôsobil COVID 19 v rámci prvej a druhej vlny v ambulanciách a v nemocniciach. Skúsme si rozobrať najskôr, čo spôsobila pandémia a ten posledný rok a pol v našich ambulanciách.

Už počas 2.vlny sme hovorili, že sa znižuje počet návštev na ambulanciách, ale aj v nemocniciach. Či už to bolo tými reštrikčnými opatreniami, ale aj istou obavou a strachom medzi ľuďmi. Bol nižší počet návštev, v nemocniciach aj v ambulanciách. My sme sa na to pozreli detailnejšie, čo ten pokles návštev v slovenských ambulanciách spôsobil. Robili sme to cez celé spektrum diagnóz. Vybrali sme niektoré skupiny ochorení a pozreli sme sa, koľko pribúda mesačne nových pacientov s diagnostikou srdcovo-cievnych ochorení.

Čiže pred covidom, v štandardnom období sme evidovali, že mesačne pribudlo 6 700 nových pacientov, ale počas pandémie, počas druhej vlny, bol pokles na polovicu, na 3500, počas 1. vlny na 3300. Čiže sme diagnostikovali o polovicu menej pacientov. Pritom nie je žiaden objektívny alebo racionálny dôvod si myslieť, že počas 2. vlny nepribúdali pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Skôr dochádza k tomu, že nie sú diagnostikovaní načas. Takže v tejto skupine chorôb môžeme povedať, že za obdobie prvej a druhej vlny sme nediagnostikovali približne 33 000 pacientov so srdcovo-cievnych ochorením. A spomeniem ešte jednu skupinu, pomerne vážnu.

Rovnakou metodikou sme v predcovidovom období diagnostikovali viac ako 800 až 850 pacientov s novodiagnostikovanou rakovinou. Ale rovnako, počas prvej a druhej vlny sa počet nových prípadoch znížil o 30%. Opäť, je vysoko pravdepodobné, lebo z medicínskeho hľadiska vôbec nie je dôvod si myslieť, že počas prvej a druhej vlny sme nemali pacientov s rakovinovým ochorením. Pravda bude skôr taká, že sme ich včas nediagnostikovali. A obrovské riziko je, že ak sa počas prvej a druhej vlny tieto ochorenia a mnoho ďalších nediagnostikovalo načas, tak čo všetko nás čaká, čo ešte príde a budeme musieť riešiť v slovenskom zdravotníctve.

Veľká časť týchto nediagnostikovaných pacientov, najmä ak prídu v neskorších štádiách, skončí nie tak v ambulanciách, ale už priamo na nemocničných lôžkach, v nemocničnej zdravotnej starostlivosti. V tomto prípade asi skôr neskôr ako skôr, bohužiaľ. Ako sa podpísala pandémia pod fungovanie ústavných zdravotníckych zariadení?

Je to vidieť aj na ilustrácii na grafe, kde ten prvý hovorí o všetkých hospitalizáciách v slovenských nemocniciach. Sú tam tri stĺpce. Ten prvý hovorí o priemernom mesačnom počte hospitalizovaných pacientov v predcovidovom období. Ten druhý stĺpec hovorí o tom razantom poklese počas 2. vlny, počas lockdownu, čiže záver roka 2020 až do apríla 2021. Pokles hospitalizácii bol až o 50%. No a potom, medzi 2. a 3. vlnou sme mali niekoľko mesiacov, kedy pandémia nebola taká agresívna a do slovenských nemocníc sa vracal život. To je ten posledný stĺpec, ale ešte stále to nedosiahlo tu úroveň pred covidom.

Môžeme sa pozrieť ešte na ďalší graf. Na začiatku sú onkologické ústavy. Na Slovensku ich máme tri, Národný onkologický ústav, Ústav sv. Alžbety a Východoslovenský onkologický ústav, kde bol pokles hospitalizácií počas 2. vlny pandémie minimálny. A zároveň počas tohto obdobia, to znamená od mája do júla tohto roka sa nielenže vrátil na úroveň pred covidom, ale ako keby dobieha, čiže je viac hospitalizácií ako pred pandémiou. Akoby časť tých hospitalizácii, ktoré boli odložené počas covidu sa vrátili a sú liečené. A posledný obrázok sú srdcovo-cievne ústavy, kde ten pokles je o niečo nižší, ako v nemocniciach.

Vy v Dôvere ste tento stav rozanalyzovali do úplných detailov a išli ste ešte hlbšie. Skúsme sa pozrieť na to, ako to vyzerá podľa jednotlivých krajov, aké sú tam rozdiely.

Áno, máte pravdu, pozreli sme sa do každého jedného kraja, do každej jednej nemocnice. Na grafe sú štyri kraje, rozdelené na štyri stĺpce, ale kopíruje to poistenosť v ZP Dôvera v jednotlivých krajoch. Zaujímavé je, že v Bratislavskom kraji bol najnižší pokles, čo pravdepodobne súvisí s tým, že je tu Univerzitná nemocnica, koncová nemocnica, kde ten pokles počas 2. vlny bol najnižší.

A naopak, vieme, že počas 2. vlny bol medializovaný a objektívny problém napr. vo Fakultnej nemocnici Nitra, kde pokles bol až 55% počas 2. vlny. Situácia v ostatných krajoch je podobná, to znamená počas 2. vlny pokles počtu hospitalizácii o 45 až 50%. A zároveň platí, čo ste povedali v úvode, že sme na začiatku alebo na rozbiehajúcej sa 3. vlny.

Podľa toho, ktorý odborník to komentuje...

Ale platí to, myslím, že sa môžeme zhodnúť, že sa budeme blížiť k počtom 1000 novodiagnostikovaných pacientov denne. A platí, že na pôvodnú úroveň v tomto období, čiže pred rozbehnutou plnou vlnou sme sa stále nevrátili. V slovenských nemocniciach sme akoby na 80 – 85% počtu hospitalizácií, oproti stavu pred pandémiou.

Veľa sa začína hovoriť o čakacích dobách v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach. Áno, pravdou je, že tie čakacie listiny existovali aj pred pandémiou, ale pandémia výrazne zasiahla do poskytovania zdravotnej starostlivosti a „čakačky“ sa nám predlžujú. Sú pacienti, ktorí už dnes majú termíny až na budúci rok, možno sa nájdu aj prípady, ktoré majú termín na začiatok roka 2023, takže ak sa na to pozrieme aj z pohľadu jednotlivých diagnóz, čo sa nám v tomto smere udialo?

Na ilustráciu sme vybrali tri skupiny diagnóz. Pandémia lôžková starostlivosť. Určite sú diagnózy alebo zdravotná starostlivosť, na ktorú pandémia dopad nemala, to sú napr. pôrody. Vidíme tu prvú časť. V tom sa situácia nezmenila a možno v aktuálnom období dokonca evidujeme mierny nárast počtu pôrodov. V tejto časti zdravotnej starostlivosti žiaden dopad.

Možno by sme mohli hovoriť o úrazových hospitalizáciách, čo je skôr pozitívny jav. Predsa len to obmedzenie cestovania, dopravných nehôd, úrazov a celkovo väčšia sociálna izolácia spôsobila aj to, že došlo k poklesu počtu hospitalizácii z dôvodu úrazov. Ale! Spomínané onkologické hospitalizácie, a to už je obraz nielen za onkologické ústavy, ale za všetky slovenské nemocnice, platí, že pri onkologických hospitalizáciách máme oproti štandardnému obdobiu pokles o 17%, ale veľmi rýchlo sa blížime k pôvodnej úrovni.

To je dobrá správa, že v tejto časti onkologických hospitalizácií to zameškanie alebo tých odložených operácií je menej. Na druhej strane spektra ten najväčší pokles je v oblasti výmeny kĺbov, či už bedrových alebo kolenných kĺbov, kde došlo počas 2. vlny k poklesu až o 70% a ešte stále sme sa nedostali na úroveň pre pandémiou. To je tá oblasť čakacích listín. Možno napriek tomu, že najčastejšie medializovaná alebo nosná téma dnešných dní je covid a covidové hospitalizácie, sa život v slovenských nemocniciach nezastavil a 92% hospitalizácii nesúvisia s covidom.

Stále sú tam aj bežné ochorenia alebo operácie, ktoré s covidom nesúvisia a v tejto oblasti, je to pravda, sa zväčšil počet pacientov čakajúcich na plánovaný operačný zákrok a predĺžila sa aj doba čakania.

Platí také základné finančné pravidlo aj u vás v zdravotných poisťovniach, že čím neskôr sa na nejaké ochorenie príde alebo čím neskôr je človek operovaný s nejakým ťažším zdravotným stavom, tým náklady stúpajú. Ak hovoríme o odložených operáciách, o skupine nediagnostikovaných pacientoch alebo neskoro diagnostikovaných pacientov, podpísala sa pandémia výrazne pod finančnú náročnosť jednotlivých zákrokov?

To bol ďalší detailný pohľad na to, čo sa dialo v slovenských nemocniciach počas 2. vlny. To budeme vidieť na ďalšom grafe. Ten prvý stĺpec hovorí o tom, ako medicínsko-ekonomická náročnosť, máme na Slovensku jednotný systém, voláme to DRG – DRG platobný mechanizmus alebo úhradový mechanizmus slovenských nemocniciach, jednotný, schválený štátom, je to súčasť zdravotnej politiky na Slovensku, ktorý dokáže oceniť alebo ohodnotiť každú jednu hospitalizáciu.

Na jednej strane medicínsku a s tým súvisiacu aj ekonomickú náročnosť. Tak ako sme si v úvode hovorili, že klesal počet hospitalizácii v slovenských nemocniciach, tak zároveň platí, že ten, kto v nemocnici bol počas 2. vlny, tak tá medicínsko-ekonomická náročnosť bola výrazne vyššia. Čiže na jednej strane menej pacientov, ale ten, kto už do nemocnice išiel, tak to boli dlhšie hospitalizácie, často pacienti aj s inými pridruženými ochoreniami, často umelá pľúcna ventilácia, hospitalizácie na ÁRO, na oddeleniach jednotiek intenzívnej starostlivosti a pod.

Pre porovnanie tam dávame aj aktuálne obdobie, od mája do júla, tak tento fenomén ešte pretrváva. Klesla medicínsko-ekonomická náročnosť oproti 2. vlne, ale stále je vyššia ako v období pred pandémiou.

Máme tu ešte jednu veľkú oblasť, ktorá pôjde s nami ešte možno dlho po skončení pandémie, a to je starostlivosť o postcovidových pacientov. To znamená tí, ktorí covid prekonali a neprekonali ho práve ľahším spôsobom a pociťujú nejaké dlhodobejšie následky, sa dnes ocitajú na „čakačkách“ pre zmenu nie do nemocníc, ale do kúpeľov. Aká je dnes situácia z pohľadu poskytovania zdravotnej starostlivosti pre týchto pacientov? Na čo vôbec majú nárok a ako by sme mali postupovať?

Áno. Postcovidové problémy alebo symptómy, dlhotrvajúce ťažkosti po covide. V medicíne hovoríme, že pokiaľ ide o subjektívne ťažkosti súvisiace s covidom a trvajúce dlhšie ako 6 mesiacov, vyžadujú si, alebo jednou z  možnosti je kúpeľná liečba. Nie je jediná, sú tam aj ambulantná a rehabilitačná. Ak hovoríme o kúpeľnej liečbe, na Slovensku sa k 1.4.2021 zmenil indikačný zoznam pre kúpele, kde sú pacienti s postcovidovými ťažkosťami v piatich oblastiach: dýchacie ťažkosti, nervové ťažkosti, pohybový aparát, srdcovo-cievne alebo psychické ťažkosti, a majú nárok na kúpeľnú starostlivosť podľa jednotlivých diagnóz. Buď do 6 mesiacov po ukončení akútnej fázy alebo po 12 mesiacoch. Niekedy je obmedzenie, že si zdravotný stav počas akútnej fázy vyžadoval hospitalizáciu. Teda indikačný zoznam máme schválený, je platný. Áno, evidujeme nárast žiadosti o kúpeľnú starostlivosť.

O koľko asi?

Mesačne dostaneme 200 žiadosti o kúpeľnú liečbu v tejto súvislosti a 75% z nich súvisí s dýchacími ťažkosťami. Zdá sa, že veľká väčšina ťažkostí po covide súvisí s dýchacími problémami.

Vedia kúpele zabezpečiť vzhľadom na počet týchto pacientov, že nebudú čakať napríklad pol roka na to, aby sa dostali do kúpeľov? Aká je dnes priemerná doba čakania, ako rýchlo od schválenia žiadosti sa viem dostať ako postcovidový pacient do kúpeľov?

V našej zdravotnej poisťovni schvaľujeme, pokiaľ návrh príde elektronicky a v dnešnom 21. storočí je super, aby sa to udialo v online režime, tak momentálne schvaľujeme návrh do 5 dní. A čo sa týka kapacity slovenských kúpeľov, to čo sme hovorili na začiatku o ambulantnej sfére, tak to sa týka aj kúpeľov, že došlo k poklesu pobytov z dôvodu iných diagnóz, takže pokiaľ tie prírastky, tých 200 žiadostí mesačne bude pretrvávať aj v ďalšom období, to je taký počet, ktorý slovenské kúpele vedia odliečiť.

Dnes tu prezentujeme mnohé čísla a dovolím si povedať, že veľmi ťažké čísla, pretože ak ich prenesieme na konkrétnych ľudí, za každým jedným číslom je to neraz zložitý ľudský príbeh. Nejaký človek, nejaký pacient, jeho blízky. Ale pozrime sa na to aj optimisticky. Mala pandémia aj nejaké pozitíva? Alebo je to naozaj surrealistická otázka a vôbec nemá zmysel sa ňou zaoberať z medicínskeho pohľadu?

Ja som skôr toho názoru, že všetko zlé je na niečo dobré. A myslím si, že sú aj pozitívne fenomény, ktoré priniesla pandémia. Samozrejme ťažko sa to počúva niekomu, kto má za sebou osobný príbeh, sám ochorel alebo jeho príbuzný, ale pre ten zdravotný systém, aby sme sa rozumeli. Prvá vec, to bol dramatický pokles pacientov v ambulanciách kvôli dýchacím, reps. respiračným infekciám, kvôli infekciám horných dýchacích ciest.

Je to takmer o 400 000 pacientov menej, ako v štandardnom období, čo je dôsledok nosenia rúšok, sociálnej izolácie, menej kontaktov, takže mali sme zásadný pokles nádchy, zápalu mandlí alebo horných dýchacích ciest. Rovnako sme mali, čo sa týka ambulantného sektora, pohotovostí, urgentných príjmov v nemocniciach a pod., tak počas 2.vlny došlo k poklesu pacientov s úrazovou diagnózou o 25 000, takže toto akoby sa nedialo alebo dialo sa toho výrazne menej.

A možno ešte jednu zaujímavú vec spomeniem, akoby to išlo do úzadia kvôli pandémii, ale pred pár rokmi sme často spomínali očkovanie proti chrípke. Slovensko patrí medzi krajiny, kde je podiel zaočkovaných proti chrípke veľmi nízky. Počas pandémie sa zvýšil počet pacientov, ktorí sa dali zaočkovať aj proti chrípke, a to o 50% a dokonca v Bratislavskom kraji to bol dokonca až 2-násobok ľudí.

Ak sa však vrátim k spomenutým problémom, čakacie doby, odložené hospitalizácie atď. povedzme si úprimne, kritizovať na Slovensku vie každý, ale je podstatne menšia skupina tých, ktorí dokážu nielen správne pomenovať veci, ale aj priniesť nejaké riešenia. A vy okrem toho, že takto podrobne analyzujete situáciu, čo sa tu deje za posledný rok a pol, či už v ambulanciách alebo v nemocniciach, tak sa snažíte prinášať aj nejaké riešenia. Jedným z nich je práve podpora poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. O čo konkrétne ide?

Áno, na začiatku bola táto analýza a hypotézy, ktoré sme v priebehu roka rozbili naozaj na drobné, aby sme vedeli, kde ten problém je. Tých riešení, ktoré sme ponúkli, je viacero. Ja spomeniem len niektoré. Napriek tomu, že sa rozbieha 3. vlna, pripravili sme viac peňazí pre slovenské nemocnice v prípade, že sa bude dobiehať tá odložená zdravotná starostlivosť.

Ak sa dostane nemocnica do obdobia pred pandémiou a zároveň, akákoľvek hospitalizácia navyše je platená zvlášť a nelimitne. Je to finančná motivácia. Samozrejme, že budú okresy a regióny, kde 3. vlna toto neumožní naplniť, my tomu rozumieme. Ten problém ale o ktorom sa nehovorí v podobe odložených hospitalizácii je na stole. Slovenské nemocnice a ľudia v nemocniciach, na ÁRE, chirurgovia, operatéri boli vyčerpaní počas tej 2. vlny, tak si myslíme, že finančná motivácia je fér v prípade, že to 3. vlna dovolí a v prípade, že situácia v tej konkrétnej nemocnici a v tom konkrétnom regióne umožní dobehnúť hospitalizácie. V úvode som spomínal dopad na onkologické ochorenia.

Keďže poklesol počet novo- diagnostikovaných pacientov s rakovinovým ochorením alebo s malígnym ochorením, výrazne sme zintenzívnili aktívne pozývanie pacientov na screeningové programy. Rakovina je zlé ochorenie, niet pochýb, ale predsa len má tu jednu zvláštnu vlastnosť, že pokiaľ sa diagnostikuje na začiatku, tak súčasná úroveň medicíny k dispozícii má riešenie. Trošku je to aj o našej osobnej zodpovednosti. Ak si zoberiem preventívne prehliadky, nechodíme tak často, ako by sme mali. Ešte čo sa týka detí, tam to rodičia dokážu.

V detskom veku je počet preventívnych prehliadok dobrý, v stomatológii je tiež relatívne vysoký, keďže je tam zo zákona sankcia, že kto neabsolvuje preventívnu prehliadku, tak nemá nárok na zdravotnú starostlivosť. Ale čo sa týka preventívnej prehliadky u všeobecného lekára pre dospelých, absolvuje ju len menej ako 30% Slovákov. Kvôli tomu sme začali aktívne pozývať pacientov, minimálne v troch oblastiach, a to ženy ako prevencia rakoviny prsníka na preventívne mamografické vyšetrenie, ako prevencia rakoviny krčka maternice pozývame ženy 23+, aby v rámci preventívnej prehliadky absolvovali aj toto vyšetrenie.

A čo sa týka mužov, ich pozývame na screeningové vyšetrenie na rakovinu hrubého čreva a konečníka.  Musím ale povedať, že v úvode kampane tá návratnosť bola 27% - 28%, čo bol relatívne dobrý výsledok, ale v súčasnosti návratnosť, napriek tomu, že pozývame, že lekári sú k dispozícii, je veľmi nízka, nižšia ako 10%.

Áno platí, že sme pred rozbiehajúcou sa 3. vlnou a na to, aby sme ju zvládli, je to určite aj na slovenských lekároch a zdravotníkoch. Chcem im aj touto cestou veľmi poďakovať za nasadenie počas 2. vlny a všetkým zaželať veľa energie, veľa síl, aby sme zvládli aj tú 3.vlnu, ktorá verím, že v takomto rozsahu bude tou poslednou.