Len som niečo ťažké zjedol, ľahnem si a zajtra uvidím. Ráno sa ale už zobudí so závažným postihnutím, čo väčšinou zistia až príbuzní. Aj takto môže skončiť mozgová cievna príhoda. A ako hovorí Martin Kucharík, primár neurológie Centra intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE) v Bratislave, stáva sa to dosť často.
Už v čase pred pandémiou patrilo Slovensko medzi krajiny s najvyšším počtom odvrátiteľných úmrtí, okolo 44 percent z celkových úmrtí do 75 rokov. Až 32 percent z toho sa na tom podieľajú choroby srdca a ciev a 16 percent spôsobených mozgovou porážkou. Ako ovplyvnila túto štatistiku pandémia?
„Veľakrát sa pacienti u nás vyskytli týždeň dva po prepustení z inej nemocnice, a my sme im bohužiaľ mohli vysvetliť už len to, že budeme riešiť už len následky mozgovej príhody. Ľudsky aj odborne nás to veľmi mrzelo“, dodal.
Manažment pacienta na strane pacienta by mal končiť tým, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu sa obráti na svojho lekára alebo na linku 112. A to je všetko, čo by mal urobiť pacient. „Všetko ostatné by už malo byť v rukách lekárov alebo zdravotníckeho systému“, dodal primár.
Koho viac ohrozuje mozgová cievna príhoda, mužov alebo ženy? Kedy treba volať záchranku? A prečo je najhoršie dostať mozgovú príhodu doma?
Aj to sa dozviete v ďalšej časti našej relácie Meditalk, už zajtra o 10:00 na www.mediweb.sk.