Zdravotnícke noviny

Analýzy

Záujem o cezhraničnú starostlivosť bude malý

28. október 2013 - Poisťovňa preplatí výkony len do sumy, akú by uhradila poskytovateľom u nás. 

Slováci môžu už naplno využívať služby lekárov i poskytovateľov ktoréhokoľvek štátu Európskej únie. Už 25. októbra totiž nadobudla platnosť smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Výrazný odlev pacientov sa nečaká

Lekári, ani poskytovatelia nečakajú davy záujemcov zo zahraničia a ani sa neobávajú masívneho vyhľadávania zdravotnej starostlivosti svojich pacientov v iných krajinách únie. „Ťažko možno odhadnúť správanie pacientov v tomto smere. Myslím si, že dramatický nárast záujmu pacientov z okolitých krajín nebude. Rovnako si myslím, že ani naši pacienti nebudú vo veľkých počtoch migrovať za zdravotnou starostlivosťou do zahraničia. Väzba lekár - pacient je pomerne silná,“ povedal MUDr. Daniel Vidovič, MPH., námestník pre LPS FNsP Skalica, a. s. Rovnaký názor má aj hovorkyňa Fakultnej nemocnice Brno Anna Mrázová. „Neočakávame zvýšený záujem pacientov zo zahraničia,“ uviedla. Netrúfla si však odhadnúť, či českí pacienti prejavia zvýšený záujem o služby poskytované zahraničnými zdravotníckymi zariadeniami.

Iná situácia môže byť v prípade diabetikov. Primár Detského diabetologického centra SR pri DFNsP Bratislava MUDr. Ľuboš Barák, CSc., sa už teraz stretáva s ľuďmi, ktorí sa pôjdu dať vyšetriť do Viedne, keď to bude možné. „V našom odbore však Viedeň neposkytuje o nič viac ako my. Myslím si, že nastane pohyb niektorých pacientov smerom do Rakúska, a možno aj niektorých obyvateľov južného Slovenska maďarskej národnosti do Maďarska, ktorých viaže k tej krajine niečo srdcové,“ povedal. Podľa jeho slov aj v Detskom diacentre majú už teraz požiadavku od rodičov troch rakúskych detí z okolia Bratislavy, že by radi prešli do ich starostlivosti.

O liečbu je záujem

Podľa JUDr. Evy Madajovej, prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov SR, majú pacienti o liečbu v zahraničí záujem. „Ide najmä o operácie, kde čakajú na zdravotnícky výkon v poradovníkoch v slovenských zdravotných poisťovniach,“ spresnila. Ako uviedla PR špecialistka poisťovne Dôvera Monika Šimunová, záujem o liečbu v zahraničí sa zvyšuje už od roku 2010. Odvtedy môžu podľa nej poistenci využívať návštevu ambulantného špecialistu v zahraničí bez predchádzajúceho súhlasu zdravotnej poisťovne. Ide najmä o výkony v stomatológii a v oftalmológii.

Smernica ponúka aj priestor domácim nemocniciam, ambulanciám prilákať na svoje služby zahraničných pacientov. Čo táto zmena poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prinesie, je podľa hovorkyne Asociácie štátnych nemocníc (AŠN) SR Ladislavy Šustovej ešte predčasné vyhodnocovať. Ako ďalej dodala, asociácia u svojich členov nezisťovala, o aké konkrétne vyšetrenia či zákroky pre zahraničných poskytovateľov pôjde. „Toto je v kompetencii každej nemocnice zvlášť, ako sa na to pripravia,“ dodala. Za UN L. Pasteura Košice uviedla, že nemocnica pravidelne spolupracuje s niektorými zdravotníckymi zariadeniami v zahraničí. „Väčšinou ide o konzultácie zdravotného stavu pacienta a v niektorých prípadoch využívame aj online komunikáciu prostredníctvom telemostu,“ spresnila.

Čakanie sa nepredĺži

Pacientov v súvislosti so smernicou najviac zaujíma, koľko budú musieť doplatiť, ak sa dajú operovať alebo liečiť v zahraničí. „To je podľa nášho názoru rozhodujúci faktor, či bude o liečbu v zahraničí zvýšený záujem. Na druhej strane majú pacienti obavy, či v dôsledku prílevu záujemcov zo zahraničia nebude ohrozená dostupnosť zdravotnej starostlivosti pacientov žijúcich na Slovensku, najmä či nedôjde k predĺženiu čakacích lehôt na operácie, prípadne, či sa nepredĺži čakanie pred ambulanciami najmä špecialistov,“ povedala E. Madajová.

Podľa poisťovní smernica nebude mať vplyv na čakacie listiny. Ako oznámila M. Šimunová, možnosť hospitalizácie v zahraničí sa aj naďalej bude vo väčšine prípadov vopred schvaľovať v zdravotnej poisťovni. „Smernica preto nebude mať vplyv na pacientov zaradených na čakacie listiny na Slovensku,“ dodala.

Suma? Až po vyčíslení poisťovňou

Zdravotná poisťovňa preplatí cezhraničnú zdravotnú starostlivosť do sumy, akú by uhradila poskytovateľovi u nás. Zvyšok si musí poistenec doplatiť sám. Poisťovňu môže písomne požiadať o preplatenie nákladov do 3 mesiacov od ukončenia jej poskytnutia v inom členskom štáte, pričom potrebuje predložiť aj lekársky nález a originál dokladu o zaplatení. „Refundáciu zahraničnej liečby po posúdení revíznym lekárom zdravotnej poisťovne preplatíme do výšky taríf na Slovensku. Rozdiel v úhrade znáša poistenec. Preplatenú sumu sa dozvie až po jej vyčíslení,“ priblížila M. Šimunová. Doplnila, že výpočet nákladov pri refundácii liečby je práve v rukách revíznych lekárov, ktorí majú prehľad o nákladoch v zahraničí a u nás. „Pri výpočte nárokovateľnej sumy vychádzajú z reálne vykázanej zdravotnej starostlivosti,“ dodala.

V prípade ambulantnej liečby je novinkou, že poistenec môže od tohto mesiaca navštíviť aj lekára, ktorý nie je napojený na systém verejného zdravotného poistenia v danej krajine. „Poistenec nemusel žiadať o súhlas na ambulantnú liečbu ani doteraz,“ spresnila hovorkyňa VšZP Petra Balážová. Poisťovne zdôrazňujú, že vo väčšine krajín únie je výška úhrady pacienta za vyšetrenie vyššia ako u nás. „Je preto pravdepodobné, že slovenský pacient po zaplatení vyšetrenia v EÚ dostane od slovenskej poisťovne nižšiu sumu,“ vysvetlila P. Balážová. Hovorkyňa Union zp Judita Smatanová ako príklad uviedla vyšetrenie u krčného lekára, za ktoré poistenec zaplatí asi 30 až 40 eur: „Refundácia nákladov zo zdravotnej poisťovne bude vo výške asi 7 až 10 eur.“

Celú analýzu nájdete v najnovšom čísle ZdN č. 38/2013

Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 293